Zajac – Fico 3:0

1:0

Dvadsaťkorunáčky sú v súlade s ústavou

To, že povestné „Zajacovky“ sú v súlade s ústavou sa potvrdilo už v máji 2004. Dvadsať- a päťdesiatkorunové poplatky podľa ústavného súdu nezasiahli do základných občianskych práv. Poplatky na Slovensku fungovali len 3 roky. Po ich zavedení poklesol počet návštev lekára u poistencov VšZP o 9,2 %. Po ich zrušení v septembri 2006 narástol počet návštev u poistencov VšZP o 8,6 % a dosiahol úroveň pred zavedením poplatkov.

Môžeme konštatovať, že empirické údaje o Slovensku dokazujú regulačný účinok poplatkov. Ich zrušenie vedie k opojnej ilúzii o bezplatnosti zdravotníctva a pácha nielen finančné (výpadok príjmov u poskytovateľov), ale predovšetkým morálne škody na národe. Buduje totiž ilúziu bezplatnosti a vyvoláva neudržateľné očakávania.

2:0

Rozsah zdravotnej starostlivosti môže byť definovaný podzákonnými normami

Rozsah hradenej zdravotnej starostlivosti, alebo tzv. základný balík je v reformných zákonoch definovaný flexibilne. Zákon definuje, ktoré diagnózy či skupiny liekov musia byť bezplatné, pričom nechávajú voľnosť na definovanie spoluúčasti (pri chorobách aj liekoch) na nariadenie vlády. Takto flexibilne definovaný rozsah umožňuje každej vláde riadiť zdravotnú politiku bez toho, aby musela prechádzať podstatne dlhším legislatívnym procesom v parlamente.

Odporcom sa takáto voľnosť nepáčila, avšak ústavný súd jej legislatívne ukotvenie v zákonných a podzákonných normách potvrdil. Ústavní sudcovia tak potvrdili viac ako 10-ročnú prax, ktorá bola na Slovensku zavedená ešte v roku 1995.

Naďalej teda platí, že keď príde pravicová vláda, môže veľmi rýchlo spoplatniť asi tretinu chorôb, ktoré sú dnes zákonom označené ako „neprioritné“.

3:0

Zdravotné poisťovne môžu byť akciové spoločnosti

Podľa ústavného súdu zdravotné poisťovne ako akciové spoločnosti neohrozujú garanciu poskytovania bezplatnej zdravotnej starostlivosti. Práve naopak. Po transformácii zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti sa výrazne zlepšilo ich hospodárenie a znížili ich dlhy. Kým v transformačnom roku 2005 bola celková strata zdravotných poisťovní – 2,3 mld. Sk, tak v roku 2006 (prvý kompletný poreformný rok) dosiahli zisk + 1,2 mld. Sk a v roku 2007 (po zhoršení makrorámca ich fungovania) + 0,5 mld. Sk.

V zisku sú nielen súkromné, ale aj obe štátne ZP. V strate boli jedine Union a EZP, ktorých hospodársky výsledok zhoršovali vysoké investície súvisiace so vstupom na trh. Dlh zdravotných poisťovní klesol z 2,2 mld. Sk v roku 2004 na 0,1 mld. Sk v roku 2007.

4:0 (?)

Je násilné použitie zisku na nákup zdravotnej starostlivosti protiústavné?

Ak bude Ústavný súd pokračovať v doterajšom trende, tak by mal Zajac vyhrať aj posledný zápas – a to o mimoriadne spornú novelu zákona, ktorou sa zdravotným poisťovniam prikazuje použiť zisk na nákup zdravotnej starostlivosti. Novelu v parlamente v roku 2007 pretlačil ešte minister Valentovič, s výdatnou podporou premiéra. A to napriek tomu, že voči nej malo zásadné pripomienky ministerstvo financií, Protimonopolný úrad a že novela na prvýkrát ani neprešla legislatívnou radou vlády. Pozitívne rozhodnutie ústavného súdu by mohlo predísť hroziacim dôsledkom arbitráží a môže ušetriť slovenským daňovým poplatníkom rádovo miliardy korún.

Na podanie podnetu na ústavný súd je potrebných aspoň 30 poslancov. Za 9 mesiacov, ktoré prešli od schválenia spornej novely zákona, sa zatiaľ medzi nimi toľko odvážlivcov nenašlo. Ak však opozícia bude váhať príliš dlho, jej rady sa môžu dovtedy pokojne scvrknúť pod 30…

článok bol publikovaný v Hospodárskych novinách 1. 8. 2008