ÚDZS: najlepšia je VšZP (vďaka metodickej chybe…)

Vzápätí však dodal, že za najdôležitejšie považuje to, koľko finančných prostriedkov vynakladá zdravotná poisťovňa na zdravotnú starostlivosť na jedného poistenca. „Hodnotiť zdravotné poisťovne môžeme z rôznych pohľadov. Som toho názoru, že pre poistenca a pre poskytovateľa je veľmi dôležité to, čo sa deje s prostriedkami, ktoré poisťovňa obhospodaruje,“ povedal Demovič.

V rámci tohto kritéria pritom skončila prvá Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP). Náklady najväčšej zdravotnej poisťovne na zdravotnú starostlivosť na jedného poistenca boli vlani 17 466 Sk (579,8 eur). Náklady Spoločnej zdravotnej poisťovne (SZP) boli 16 016 Sk (531,6 eur), Apolla 14 774 Sk (490,4 eur), Dôvery 13 832 Sk (459,1 eur), Unionu 8 730 Sk (289,8 eur) a už zaniknutej Európskej zdravotnej poisťovne 9 801 Sk (325,3 eur).

„Bez toho, aby som chcel úrad zaťahovať do tvorby poradovníkov, mi z čísel, ktoré som predostrel, vychádza, že 17 466 Sk (579,8 eur) je ďaleko viac ako 13 832 Sk (459,1 eur),“ uviedol Demovič.

Úrad pre dohľad sa však pri tomto ukazovateli dopustil závažnej metodickej chyby: nezohľadňoval rozdiel v objeme zdrojov, ktoré poisťovne majú k dispozícii pre svojich poistencov. Tie sa totiž prerozdeľujú medzi poisťovňami podľa nákladovosti (indexu rizika) poistného kmeňa. Všeobecná zdravotná poisťovňa tak má napríklad o 23 % zdrojov na poistenca viac ako ZP Dôvera. HPI vo svojom ratingu tento ukazovateľ preto – metodicky správne – očistil o vplyv indexu rizika. V takom prípade má najvyššie náklady na prepočítaného poistenca Spoločná zdravotná poisťovňa.

Podľa HPI náklady na zdravotnú starostlivosť hovoria len o tom, koľko niečo stálo, ale nevypovedajú o kvalite poskytnutej zdravotnej starostlivosti bola poistencom poskytnutá. Hoci sa v ratingu HPI tento parameter nachádza, za ďaleko dôležitejšie považuje HPI porovnanie ako dlho sa čaká na výkony alebo aká je dostupnosť zdravotnej starostlivosti (čo bol napr. parameter, pri ktorom získala VšZP veľmi dobré hodnotenie).

Mimochodom, práve zaradenie parametra nákladovosti poistného kmeňa medzi kritériá ratingu HPI bolo na konferencii 4. septembra 2008 predmetom kritiky ratingu zo strany zástupcu ministerstva zdravotníctva.

Úrad okrem (metodicky zle spracovaného) kritéria nákladovosti poistencov skúmal pri poisťovniach aj platobnú schopnosť, úspešnosť výberu poistného a nadlimitné výkony. Najvyššiu mieru platobnej schopnosti dosiahla podľa jeho údajov Union, najúspešnejší výber poistného evidovala Spoločná zdravotná poisťovňa a v rámci nadlimitných výkonov sa darilo najmä štátnym poisťovniam.

Tvrdenie o nadlimitoch je zo strany ÚDZS nepravdivé. V oblasti nadlimitov skončila Všeobecná zdravotná poisťovňa (podľa úradom zverejnených podkladov!) na poslednom mieste, Spoločná zdravotná poisťovňa bola druhá. Najlepšie skončila v tomto parametri ZP Union.

Predseda ÚDZS na tlačovej besede opakovane nepravdivo tvrdil, že vo vlaňajšom ratingu HPI skončila Európska zdravotná poisťovňa (EZP) na druhom mieste. Keďže EZP vstúpila v máji tohto roku do likvidácie, podľa Demoviča ide o svedectvo nespoľahlivosti ratingu HPI. EZP však v skutočnosti vlani skončila na 4. mieste (zo šiestich). Keby vo výslednom hodnotení mali väčšiu váhu finančné parametre, skončila by ešte horšie.

Na tlačovej besede dostali médiá k dispozícii tlačovú správu úradu s údajmi o úspešnosti výberu poistného, ktoré nesedia s oficiálnou správou úradu predloženou na vládu.

HPI napriek tomu víta iniciatívu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zverejniť údaje o zdravotných poisťovniach, pretože sa domnieva, že poistenec má mať k dispozícii čím najviac informácií, aby sa mohol zodpovedne rozhodnúť o takej dôležitej veci ako je zdravotné poistenie.