D. Mihálik: Pripomienky k nominálnemu poistnému

Mám dosť vážnu pripomienku týkajúcu sa odtrhnutosti tohto návrhu od sociálneho systému. Podľa mňa by nemali byť tieto systémy oddelené, ale integrované a spolu by mali pomáhať poistencom v živote. Dôchodkové sporenie by malo byť integrálnou súčasťou zdravotného poistenia a tvoriť jeho poslednú inštanciu.  

Príklad: Človek utrpí vážny úraz chrbtice a je z neho invalid. Teoreticky je možná operácia, ale nie u nás a náš zdravotný systém ju neprepláca, lebo prepláca iné konzervatívnejšie metódy, ktorú sú však v tomto prípade neúčinné, resp. naši lekári považujú za nemožné vyliečiť pacienta. To istné platí pre preplatenie nákladov, ktoré idú z pripoistenia a klient ho nemá.

Tu by mala byť možnosť pacienta využiť svoje dôchodkové úspory na vlastnú liečbu, ktorá je mimo rozsahu uhrádzania poistného systému. V jeho situácii je jednoducho zdravie prednejšie ako budúcnosť jeho dôchodku.

To isté platí pre nevyliečiteľne chorého pacienta, ktorému sú už samozrejme jeho dôchodkové úspory nanič, lebo sa dôchodku určite nedožije. Ale jeho dôchodkové peniaze mu môžu pomôcť slušnejšie a bezbolestnejšie dožiť svoj život, prípadne ho trochu predĺžiť.

Súčasťou zdravotného poistenia by mala byť i sporivá časť. Jej výška by mohla byť dobrovoľná a buď by nahradzovala pripoistenie cez platby z nasporených zdrojov a zároveň by slúžila ako PN-ka, čiže náhrada príjmu v prípade práceneschopnosti. Mala by byť možnosť ju kombinovať, resp. nahradiť poistným u komerčnej poistovne a poistka by sa platila zo sporivého balíka. Tak isto by sa dalo prikúpiť pripoistenie za celý rozsah bežnej starostlivosti, resp. i nadštandard.

Môj návrh:

Poistenec platí:

A) Poistenie – povinné:

1. Povinnú minimálnu platbu pre „urgentný“ rozsah zdravotnej starostlivosti – t.j. čo je považované za nezaplatiteľné bežným poistencom – ťažké choroby, úrazy (cca kolektívne nominálne poistné).

2. Povinný solidárny odvod pre krytie deficitov v zdravotnej a sociálnej starostlivosti ľudí v existujúcom systéme. Odvod by bol variabilný a jeho výška by sa stanovila každoročne, aby pokryla meniace sa náklady. Transfer zo štátneho rozpočtu je neprípustný – dôležité pre sprehľadnenie systému. Mal by byť rozdelený na transfer sociálnych a zdravotných nákladov.

B) Pripoistenie – nepovinné:

1. Sporivé zdravotné poistenie – krytie nákladov na zdravotnej starostlivosti mimo základný rozsah s vlastných naukumulovaných zdrojov (cca singapurský model, ale so správou ZP)

2. Pripoistenie pre prípad trvalej invalidity, PN-ky, choroby či úrazov (alternatíva k bodu č.1)

3. Pripoistenie pre prípad straty zamestnania

4. Investičné dôchodkové poistenia (DDS + DDP, resp. i iné) – možná diskusia o povinnosti. V každom prípade by mala byť možnosť transferu prostriedkov na zdravotnú starostlivosť v kritických situáciách– špeciálne ak by bolo investovanie povinné.

Správcom povinného i sporivého zdravotného poistenia by bola poistencom zvolená ZP. Pripoistenie by mohla vykonávať samotná ZP, alebo aj iný subjekt na trhu. ZP by mali mať voľný prístup na trh a boli by len správcami zdrojov a sporivé účty by boli majetkom poistencov. V prípade zániku ZP, resp. jej odchodu z trhu by sa účet preniesol na správu inej ZP.

Vznik nového systému

Do nového systému by automaticky nastúpili všetci noví poistenci. Dnešné DDS a DDP by mali byť povinné poskytnúť zroje sporiteľov pri jasne definovaných diagnózach bez nákladov pre poistenca. Túto povinnosť by si mohli zohľadniť v náklade na správu.

Starí poistenci by mohli vstúpiť dobrovoľne do nového systému za vyrovnania sa zo starým systémom – t.j. dostali by základný kapitál za odvedené odvody a tým by stratili všetky nároky zo starého systému. I v starom systéme by sa mali uplatniť prvky nominálneho systému.

Náklady na ľudí v strarom systéme by zabezpečovali ich platby + transfer z povinného solidárneho odvodu (dane) – variabilnej podľa zmeny nákladov. Dôchodcovia by boli tiež zabezpečení z povinného solidárneho odvodu, ale s malou motivačnou spoluúčasťou.

Zdravotné poistenie poistné (i so solidárnou daňou) by boli odpočítateľnou položkou zdaňovania. Deti by boli zabezpečené z povinného solidárneho odvodu + symbolický príspevok rodičov. Dôchodcovia z nového systému by už nemali nárok na príspevky – museli by si platiť s dôchodkových fondov, resp. kúpou doživotného poistenia (t.j. obdoba dôchodku).