Na čo stále čakáme?

štvrtok, 16. august 2012, 0:00

Ministerstvo zdravotníctva stále necíti potrebu upraviť zákon o čakacích listinách, kým mu prax neukáže jeho nutnosť. Pozrime sa, čo teda hovorí prax.

Súčasný zdravotný systém umožňuje zaradiť pacienta na čakaciu listinu, ak jeho zdravotný stav nevyžaduje akútne poskytnutie zdravotnej starostlivosti a jej odklad nezhorší jeho zdravotný stav a neohrozí jeho život. Podľa platnej vyhlášky sem patria choroby oka, obehovej sústavy, svalovej a kostrovej sústavy, rádiologické vyšetrenie – mamogram, vrodené chyby a deformácie, či tyreotoxikóza – liečba rádiojódom.

Z pohľadu poisťovní sú dôvodmi na zaradenie pacienta na čakaciu listinu nedostatočné kapacity alebo nedostatočný manažment pacientov v nemocnici. Z pohľadu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je vo väčšine prípadov dôvodom nedostatok finančných prostriedkov z poisťovne.

Koľko pacientov čaká?

Dnes je na oficiálnych čakacích listinách okolo 20 000 pacientov, pričom z toho viac ako 12 000 trpí degeneratívnym ochorením bedrového a kolenného kĺbu, tzv. koxartrózou a gonartrózou, a sivým zákalom – kataraktou, ktorých je na čakacích listinách približne 3 000. Najviac poistencov na čakacích listinách, vzhľadom na veľkosť poistného kmeňa, má Všeobecná zdravotná poisťovňa a najmenej poisťovňa Union, pričom Všeobecná má na čakacích listinách v porovnaní s Unionom 12,5-násobne viac poistencov.
Celkový počet pacientov zaradených na čakacích listinách sa za posledný rok a pol približne strojnásobil a tento počet neustále rastie. Na štatistickom náraste sa určitou mierou podieľa aj zlepšenie evidencie pacientov na čakacích listinách, ktorá bola donedávna (a sčasti aj stále je) nedostatočná. Konkrétne sa čakacia lehota na TEP bedrového kĺbu od roku 2008 predĺžila o približne šesť týždňov, z 441 na 481 dní, a pri operácii katarakty sa predĺžila priemerne o viac ako 40 %, z 62 na 88 dní.

Slovensku chýba regulácia

V mnohých krajinách (Austrália, Británia, Kanada…) existuje na webe on-line databáza, kde si pacient môže pozrieť, v ktorej nemocnici sa ako dlho čaká, a podľa toho si môže vybrať, kde bude ošetrený, čím dochádza k lepšiemu prerozdeleniu pacientov. Podobné opatrenie len nedávno prijali v Česku, kde na základe nariadenia ministra zdravotníctva musia fakultné nemocnice na svojich webových stránkach zverejniť čakacie lehoty na operácie.

Ďalším opatrením je stanovenie maximálnej dĺžky čakacej lehoty. V Británii sa liečba musí začať do 18 týždňov od jej odporučenia. V Česku by sa od januára 2013 mali zaviesť časové limity, podľa ktorých by mala byť pacientovi vykonaná TEP bedrového kĺbu do 35 týždňov, TEP kolenného kĺbu do 52 týždňov a operácia katarakty do 12 týždňov.

Na Novom Zélande pre zmenu existuje bodovací systém, na základe ktorého sa určuje priorita zákroku. Pacientom, ktorí reálne potrebujú zákrok čím skôr, je preto poskytnutá liečba v skoršom termíne oproti tým, ktorí ho síce potrebujú, ale menej akútne, čím sa zvýšila dostupnosť a transparentnosť služieb.

Na Slovensku, bohužiaľ, nemáme žiadne podobné efektívne opatrenie regulujúce čakacie listiny, čo má za následok výrazný rozdiel v dostupnosti služieb a prekvitajúcu korupciu v systéme.

Dobrý alebo zlý lekár

Čakacie listiny poukazujú aj na mnohé iné nedostatky v systéme. To, že niektorí pacienti čakajú na zákrok v nimi vybranej nemocnici a nechcú ísť k inému operátorovi, lebo „nie je dosť dobrý“, poukazuje na nutnosť zadefinovať zákonný nárok, v ktorom by mal mať každý pacient nárok na určité služby v rovnakej kvalite. Nie je možné, aby pacienti bývajúci v spádovej oblasti, kde operuje „slabý“ lekár, boli znevýhodnení a naopak.

Rovnako je namieste sa spýtať, či je vhodné, aby lekári mali „tabuľkové platy definované zákonom“, ak niektorí sú takí dobrí, že sa pred ich ambulanciami „tvoria rady“, a iných sa pacienti stránia.

Okrem sprehľadnenia čakacích listín je nutné sprehľadniť aj mnohé iné parametre, ktoré uľahčia pacientom rozhodnúť sa. Spomedzi množstva ukazovateľov by pacient mohol poznať napríklad množstvo rehospitalizácií, reimplantácií, nozokomiálnych nákaz a podobne. Ak budeme pozerať iba na jeden ukazovateľ, môže nastať situácia, že nemocnica s najkratšími čakacími lehotami je najmenej kvalitná a efektívna. Je to ako v reštaurácii, kde vám jedlo prinesú na stôl rýchlo, no rezeň je surový, šalát kyslý a pivo nedočapované. To, že niekde operujú rýchlo na úkor kvality, môže byť pre štát niekoľkokrát drahšie ako pomalá, no kvalitná práca bez odstraňovania množstva komplikácií.

(článok bol publikovaný v Hospodárských novinách, 14.8.2012, č.156)

Štvrťročník o liekovej politike

Pharma Outlook

Sprievodca pôrodnicami

Sprievodca pôrodnicami

rodinka.sk & HPI

Prihláste sa na odber newslettera

Ak sa chcete prihlásiť k odberu newsletteru, zadajte svoju e-mailovú adresu do poľa pod týmto textom a stlačte tlačidlo.

Slovenská aliancia pre chronické ochorenia