—
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Ľudia s kŕčovými žilami či s problémami s cievami sa dostávajú k špecialistovi až po mesiacoch čakania. Angiologických ambulancií, ktoré by mali zmluvu so zdravotnou poisťovňou, je totiž žalostne málo. Najhoršia situácia je v banskobystrickom regióne. Na jednu ambulanciu tam pripadá viac ako 200-tisíc pacientov s ochoreniami ciev a žíl. Všeobecná zdravotná poisťovňa má zmluvu s 50 ambulanciami angiológie, z nich 22 je na plný úväzok. Z 51 ambulancií má plný úväzok v Dôvere 19 a v Unione na väčší úväzok pracuje 20 ambulancií. Viac ich mať ani nemusia. Držia sa totiž vyhlášky ministerstva zdravotníctva o minimálnej sieti, ktorá určuje najnižší počet špecialistov na plný úväzok, s ktorými musia uzatvoriť zmluvu.
Ten, kto by mal riadiť plánovanú novú nemocnicu v Bratislave, by mal byť štát s veľmi silnou pozíciou napriek tomu, že zariadenie postaví a sprevádzkuje súkromný investor. Pre TASR to dnes uviedla ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, ktorá aj o tomto projekte rokovala s izraelskou ministerkou zdravotníctva Jael Germanovou. Zvolenská sprevádza predsedu Národnej rady SR Pavla Pašku, ktorý je na oficiálnej návšteve Izraela. Izraelská strana sa zaujímala aj o slovenský poistný systém. V Izraeli je oddelený štátny a súkromný poistný systém. Štátna poisťovňa zabezpečuje základný štandard a je možné uplatňovať si ho len v štátnych nemocniciach.
Súkromní lekári by chceli ďalšie úpravy v poplatkoch u lekárov. Zmeny v tejto oblasti nedávno ohlásilo ministerstvo zdravotníctva. To chce stanoviť, za čo lekári peniaze od pacienta pýtať nesmú. Asociácia súkromných lekárov (ASL) SR navrhuje novelizovať nariadenie vlády a následne stanoviť, za ktoré výkony občan platí v súlade s legislatívou. Predstava asociácie je taká, že vydá zoznam, z ktorého si poskytovatelia vyrobia zoznamy poplatkov podľa svojich potrieb. Asociácia poukazuje na to, že ľudia si myslia, že majú nárok na úplne bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Upozorňuje však, že žiadny štát rovnako ako Slovensko nedokáže zabezpečiť bezplatnú starostlivosť v plnom rozsahu.
Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) zakázal od konca mája vývoz viacerých liekov do zahraničia. Ide o antidepresívum Yentreve, Azilect - na liečbu Parkinsonovej choroby, a Xeplion na liečbu schizofrénie. Lieky mali smerovať do Veľkej Británie, Nemecka, Česka, Dánska, Litvy a Holandska. Vývoz liekov sa monitoruje od vlaňajška. Distribútori majú povinnosť oznámiť štátnemu ústavu zámer vyviezť liek. ŠÚKL vývoz nepovolí, ak je liek v SR nedostatkový a jeho vývozom by bola ohrozená dostupnosť a poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Slovenskú legislatívu v súčasnosti preveruje Európska komisia.
Kresťanskí demokrati dnes predstavili liečebný plán pre slovenské zdravotníctvo. Jeho cieľom je podľa experta KDH pre zdravotníctvo Mariana Faktora dosiahnuť konsenzus na strednodobých cieľoch v podobe dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti, ochrany rozpočtov rodín a jednotlivcov pred neodôvodnenými výdavkami na zdravotníctvo, spokojnosť klientov založená na možnosti voľby a pracovné prostredie i ohodnotenie zdravotníkov. Na začatie "liečby" slovenského zdravotníctva majú byť najprv splnené štyri predpoklady. Má ísť o zadefinovanie nároku poistenca a zabezpečenie jeho vymožiteľnosti, dlhodobo udržateľné stabilné financovanie, vymedzenie rolí, kompetencií i zodpovednosti subjektov v systéme, ako aj kontrola a transparentnosť tokov v zdravotníctve.
Direktívny, neústretový, pre lekárov nič nevybaví. Časť členov lekárskej komory je nespokojná s jej prezidentom Mariánom Kollárom, ktorý je vo funkcii len dva roky. Čoraz častejšie sa jeho meno začína skloňovať v súvislosti s odvolávaním. Stať by sa tak malo na sneme komory, ktorý bude v septembri. Vo vnútri Slovenskej lekárskej komory to začína poriadne vrieť. Jej prezident Marián Kollár podľa informácií denníka Pravda začal robiť čistky. Tých, ktorí sa mu vzopreli, prepustil. Medzi takých ľudí patril aj Vladimír Balogh, ktorý pôsobil vo funkcii poradcu komory a v minulosti bol riaditeľom niekdajšej zdravotnej poisťovne Apollo.
Lekárnici volajú po tom, aby mohli mať prístup k liekovej histórii pacienta. V súčasnosti im to zákon neumožňuje. Podľa Slovenskej lekárnickej komory (SLEK) by tak vedeli lepšie posúdiť, ktoré lieky môže pacient užívať, aby neprišlo k nežiaducim kontraindikáciám a zdravotným problémom pacientov. Vidíme mnohokrát iba tie lieky, ktoré má pacient teraz momentálne predpísané, uviedol prezident Európskeho zväzu lekárnikov pre rok 2014 Štefan Krchňák. Ako dodal, môže sa stať, že pacient má doma ďalší liek a môže tak užívať dva lieky, ktoré sa spolu užívať nemôžu. Krchňák uviedol príklad 86-ročnej dámy z Holandska, ktorá dostala niekoľko predpisov na rôzne lieky s tou istou účinnou látkou, čo spôsobilo jej smrť.
Slovensko zažaloval vlastník poisťovne Union, spoločnosť Achmea, dvakrát. V spore, ktorý sa týkal plánov vlády Roberta Fica zaviesť jednu poisťovňu, prehral, lebo tento plán nakoniec zastal. Achmea zaň musí štátu zaplatiť milión eur za trovy konania a právnikov. Sumu, o ktorej rozhodol tribunál, Achnea uhradí v blízkom čase. Spoločnosť Achmea pritom zablokovala Slovensku takmer 30 miliónov eur na zahraničných účtoch. Urobila to preto, že jej štát odmietol zaplatiť odškodnenie vo výške 22 miliónov eur, ktoré má dostať pre zákon o zákaze vyplatenia zisku z čias prvej vlády Roberta Fica. Po započítaní úrokov ide už o 29,7 milióna eur, ktoré by mala Achmea dostať.
Keď zákon, ktorý presadila prvá vláda Roberta Fica, zakázal zdravotným poisťovniam vyplácať si zisk, najmenšia poisťovňa Union bola v strate. Napriek tomu arbitrážny súd povedal, že jej majiteľa tento zákon poškodil a má nárok na 22-miliónové odškodnenie. Doteraz nebolo jasné, ako sumu tribunál vypočítal. Ministerstvo financií, ktoré zastupuje Slovensko, ani holandská firma Achmea ako vlastník poisťovne Union, totiž nezverejnili rozhodnutie. Teraz sa to zmenilo. Achmea ukázala rozhodnutie arbitráže, ktorú so Slovenskom vyhrala. Je v ňom aj postup, ktorý arbitrážny súd pri výpočte odškodenia použil. Odškodné súd vyrátal ako úrok z poisťovne, teda ako cenu peňazí, ktoré nemohol investor zhodnotiť či inde použiť.
Nová univerzitná nemocnica, ktorá bude stáť v Bratislave, by mala byť podobná nemocniciam v Štokholme, Tel Avive či Madride. Za vzory si ich vybralo ministerstvo zdravotníctva. To pripravilo štúdiu uskutočniteľnosti stavby, ktorú v stredu schválila vláda. Podrobnosti však zostávajú utajené. Rezort zverejnil len to, že projekt by mal realizovať súkromný partner. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská povedala, že nemocnice vo Švédsku, Izraeli a Španielsku si vybrali ako príklady preto, lebo aj tam ich stavali súkromní investori. Bratislavské zariadenie je plánované ako pilotný projekt verejno-súkromného partnerstva.
Nová bratislavská univerzitná nemocnica by mohla pacientom slúžiť v závere roka 2017, celkovo by jej výstavba mala trvať rok a pol. Vyplýva to z očakávanej štúdie uskutočniteľnosti výstavby, ktorú čiastočne zverejnilo ministerstvo zdravotníctva (MZ). Za štúdiu zaplatil rezort 720 tis. eur bez dane z pridanej hodnoty. Po tom, čo štúdiu odobrí vláda, začne ministerstvo vyberať investora, ktorý nemocnicu postaví a bude prevádzkovať. Nová nemocnica bude okrem poskytovania zdravotnej starostlivosti slúžiť aj vzdelávaniu a výskumu. Plánovaná je v areáli Nemocnice sv. Michala na Patrónke. Podľa prvotných prepočtov, ktoré MZ oznámilo ešte pred samotnou štúdiou, by mala nemocnica stáť približne 250 mil. eur.
Nemocnica Košice-Šaca začala s realizáciou stavebných prác na prístavbe, ktorá bude slúžiť novému modernému operačnému centru. Trojpodlažná budova bude napojená na lôžkovú a ďalšiu časť nemocnice. Na jednotlivých podlažiach modernej prístavby bude päť operačných sál s kompletným príslušenstvom, oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny i centrálna sterilizácia. Nový projekt má podľa vedenia nemocnice ambíciu zlepšiť pracovné podmienky zdravotníckeho personálu, zlepšiť dostupnosť chirurgických zákrokov pre pacientov a pomôcť pri pokračujúcom napredovaní nemocnice. Ukončenie výstavby je naplánované na apríl 2015.
Tento týždeň sa skončila posledná arbitráž, ktorú so Slovenskom viedli akcionári zdravotných poisťovní. Denník SME prináša sumár, ako obstál v arbitrážnych sporoch štát a ako poisťovne.
Ministerstvo zdravotníctva predstavilo zmeny v poplatkoch. Vypísanie receptu, potvrdenie priepustky do práce pri ošetrení, objednanie na prednostné vyšetrenie, ak lekár pacientovi nedá termín do piatich dní - v týchto prípadoch by lekári v ambulanciách už čoskoro nemali vyberať poplatky. Legislatívny návrh plánuje dať rezort zdravotníctva na pripomienkovanie v najbližších dňoch. Nová legislatíva nestanoví presnú výšku poplatkov ani ich limity. Poplatky si stanovia samotní lekári, cenníky im budú schvaľovať samosprávne kraje. Novela zákona tiež spresní, ako má vyzerať doklad o zaplatení. Rezort upozorňuje, že lekár ho má vydať automaticky, nie na vyžiadanie pacienta. Nový systém mohol platiť už na jeseň tohto roku.
Slovensko uspelo v medzinárodnej arbitráži s rakúskou European American Investment Bank AG (Euram). Spoločnosť v roku 2007 získala 51 percent akcií v poisťovni Apollo. Arbitrážny súd nepovedal, či Slovensko firmu Euram poškodilo. V prospech Slovenska rozhodol preto, lebo Euram sa zároveň obrátil aj na iné súdy. Arbitráž je teraz zastavená. O tom, kto zaplatí trovy konania a milióny eur za právnikov, by mal súd rozhodnúť v ďalšom konaní. Je teda možné, že Slovensko bude platiť za svojich právnikov a aj časť z trov konania, ale nezaplatí odškodnenie 131 miliónov eur, ktoré Euram Bank žiadalo. Arbitrážny súd však môže rozhodnúť, že právnikov aj trovy zaplatí Euram Bank.