—
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Očkovanie nespôsobuje autizmus, nie je nijaký vzťah medzi MMR vakcínou a autizmom a na autizmus nemá vplyv ani thiomersal či ortuť vo vakcínach. Také sú závery rozsiahlej metaanalýzy austrálskej univerzity v Sydney, ktorá vyšla v odbornom magazíne Vaccine. Vedci preskúmali dáta zahŕňajúce 1 256 407 detí z viacerých krajín sveta, vrátane Európy či Ázie. Výskum nefinancovala žiadna farmaceutická spoločnosť. Výskumníci vo svojej obrovskej analýze skúmali vplyv očkovania proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, ale aj kombinovanej MMR vakcíny (osýpky, mumps, rubeola). Dáta neukázali žiadne zvýšené riziko v súvislosti s ktoroukoľvek z testovaných očkovacích látok, ani rizikový vplyv žiadnej ďalšej látky vo vakcíne.
Ambulantní aj zubní lekári odmietajú plán ministerstva financií zaviesť do ambulancií registračné pokladnice. Slovenská komora zubných lekárov (SKZL) aj Asociácia súkromných lekárov (ASL) SR s ich povinným zavedením "zásadne" nesúhlasia a takýto návrh považujú za snahu zmeniť lekárov na obchodníkov. S týmto návrhom počíta program stability, ktorý 14. mája schválil parlament. Prezident ASL SR Ladislav Pásztor poznamenal, že keď sa lekári začnú správať ako podnikatelia, zabudnú na zdravotný stav pacienta a lekársky stav sa zmení na "niečo iné". Upozornil, že žiadna iná krajina povinné registračné pokladnice pre lekárov v zdravotníctve nezaviedla.
Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) opätovne vyzýva ľudí na zvýšenú opatrnosť pri nákupe liekov cez internet. Odporúča nákup len z oficiálnych internetových lekární. ŠÚKL upozorňuje, že lieky z neoficiálnych a anonymných zdrojov môžu byť falšované a nemusia obsahovať to, čo deklarujú a môžu vážne poškodiť zdravie človeka. Podľa štátneho ústavu sa na internete ponúkajú aj neregistrované lieky, alebo také, ktorých predaj nie je cez internet povolený, čiže lieky na predpis. Najčastejšie má ísť o tie na liečbu erektilnej dysfunkcie (Viagra, Cialis, Levitra), antibiotiká (Sumamed, Klacid) a viaceré lieky na liečbu nespavosti, depresie a úzkosti (Xanax, Stilnox, Lexaurin, Neurol).
Ak by mali slovenské nemocnice vyzerať ako české či rakúske, potrebovali by navyše desiatky až stovky miliónov eur ročne. Health Policy Institute (HPI) prepočítal, že na českú verziu by bolo potrebných 137 miliónov za rok navyše. Ak by slovenskí pacienti mali navštevovať nemocnice, ako majú v Rakúsku, stálo by to navyše 441 miliónov eur ročne. Ministerstvo zdravotníctva podľa analytika HPI Petra Pažitného odhadlo investičnú potrebu modernizácie nemocníc na 197 miliónov eur ročne, čo by bolo za 20 rokov 3,94 miliardy eur. Investičná potreba podľa alternatívneho prepočtu HPI dosahuje minimálne 134 a maximálne 401 miliónov eur ročne, čo v horizonte 20 rokov predstavuje 2,68 až 8,02 miliardy eur.
V Michalovciach by mala vyrásť nová, moderná nemocnica ako z amerického filmu. Vyjde približne na 30 miliónov eur. Stav súčasnej nemocnice je nevyhovujúci a modernizácia by si vyžadovala viac peňazí ako postavenie novej. Zafinancuje ju spoločnosť Svet zdravia, ktorá patrí pod finančnú skupinu Penta. Michalovskú nemocnicu vlastní Košický samosprávny kraj. V dlhodobom prenájme ju má spoločnosť Svet zdravia, ktorá patrí do skupiny Penta Investments. Tá má záujem podieľať sa aj na projekte novej bratislavskej univerzitnej nemocnice, a to ako developer aj prevádzkovateľ. Svet zdravia celkovo prevádzkuje 12 nemocníc prevažne na východnom a strednom Slovensku. Nová michalovská nemocnica bude stáť v areáli súčasnej nemocnice.
Slováci nebudú mať od roku 2016 elektronické preukazy poistencov, projekt eHealth sa opäť posúva, podľa nových odhadov by sa mal spustiť v roku 2017. Ministerstvo zdravotníctva ruší tender na softvérové riešenie Národného zdravotníckeho informačného systému (NZIS) nevyhnutného pre elektronizáciu zdravotníctva za vyše 40 miliónov eur bez DPH. Dôvodom je jeho zdržanie, ktoré by podľa ministerstva mohlo viesť k problémom s čerpaním eurofondov. Vzhľadom na to, že tender napadol jeden z neúspešných uchádzačov, koná vo veci Úrad pre verejné obstarávanie. Ministerstvo upozorňuje, že vzhľadom na časový posun v projekte by sa nemuseli stihnúť dočerpať eurofondy. V takom prípade by hrozilo vrátenie celej sumy.
Vyše tri milióny ľudí zomreli na konzumáciu alkoholu v roku 2012, pričom bezprostredné príčiny boli rôzne - od rakoviny až po násilie, informovala dnes Svetová zdravotnícka organizácia. Ďalej uviedla, že každý človek na svete, ktorý má 15 a viac rokov, vypije ročne v priemere 6,2 litra čistého alkoholu. Keďže však pije iba necelá polovica populácie - 38,3 percenta - vypijú v priemere 17 litrov čistého alkoholu na osobu ročne, napísala agentúra Reuters. Podľa námestníka generálneho riaditeľa WHO pre chronické choroby a duševné zdravie Olega Čestnova nadmerné pitie zabíja viac mužov ako žien a zvyšuje riziko rozvoja vyše 200 chorôb.
Farmaceutické firmy mali aj vlani záujem testovať lieky na Slovensku. Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) dostal 144 žiadostí o povolenie klinického skúšania, päť pre nedostatky zamietol, informuje ústav vo svojej výročnej správe. Klinické skúšania boli zamerané najmä na liečbu diabetes mellitus 2. typu, reumatoidnej artritídy, astmy, chronickej obštrukčnej choroby pľúc a depresívnej poruchy. Celkovo sa vlani začalo 67 klinických skúšaní a skončilo 168. Vývoj nového lieku trvá okolo 14 rokov a stojí v priemere asi dve miliardy amerických dolárov. Na Slovensku sa môže liek začať testovať po tom, ako tento plán schváli Štátny ústav pre kontrolu liečiv a nezávislá etická komisia.
Situácia s nedostatkom liekov pre parkinsonikov či reumatikov sa opakuje pravidelne z mesiaca na mesiac. Pacienti s receptami musia obehať aj 4 či 5 lekární, kým dostanú lieky, ktoré potrebujú. Deje sa to aj napriek tomu, že Štátny ústav pre kontrolu liečiv opakovane nepovoľuje vývoz liekov distribučným firmám. Tie sa snažia na predaji liekov v zahraničí zarobiť, keďže na Slovensku je ich cena nižšia. Viceprezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ tvrdí, že situácia s nedostatkom liekov sa ešte zhoršila aj napriek tomu, že Štátny ústav pre kontrolu liečiv nepovoľuje ich vývoz.
Na Slovensku bolo vlani zaznamenaných vyše 1000 podozrení na nežiaduce účinky liekov. Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) dostal celkovo 1038 hlásení o podozreniach na nežiaduce účinky, informuje o tom vo svojej výročnej správe. Farmaceutické spoločnosti poslali 390 hlásení, zdravotnícki pracovníci 608 hlásení a pacienti 16 hlásení. Najviac hlásení prišlo zo zdravotníckych zariadení v Bratislave (276), z pohľadu špecializácie lekárov bol najvyšší počet hlásení zaslaný lekármi v špecializácii interná medicína (159). Zaslanie hlásenia ešte neznamená, že nežiaduca reakcia bola vyvolaná liekom.
Celkový dlh Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) Žilina predstavoval na konci minulého roka 17,9 milióna eur, pričom sa podarilo zastaviť zadlžovanie a dosiahnuť pokles záväzkov o viac ako 2 milióny eur. Rok 2013 zároveň skončila nemocnica s kladným hospodárskym výsledkom, napriek tomu, že rok 2012 uzatvárala so stratou viac ako 5 miliónov eur. Hlavnou prioritou v oblasti finančného hospodárenia bola podľa riaditeľa žilinskej FNsP Štefana Voláka jeho reštrukturalizácia, ktorá okrem iného spočívala aj napĺňaní rozsahu limitov od zdravotných poisťovní, ktorý v minulosti nedokázali čerpať celý. Vedenie nemocnice prepracovalo aj zmluvné vzťahy s poisťovňami a optimalizovalo čerpanie vyčlenených finančných zdrojov.
Zdravotnícki odborári v žilinskej nemocnici kritizujú spôsob akým sú spájané jednotky intenzívnej starostlivosti do jedného centrálneho pracoviska. Sestry sa obávajú o zamestnanie, aj možného zhoršenia zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Vedenie nemocnice kritike nerozumie. V nemocnici zatiaľ prebieha skúšobná prevádzka centralizovanej JIS a presťahované boli ortopedická a neurochirurgická JIS-ka. Postupne k ním pribudne ešte chirurgická a traumatologická. Vedenie nemocnice si myslí, že tento krok posúva zdravotnú starostlivosť o pacienta na vyššiu úroveň za novozriadeným pracoviskom vidí lepšiu zdravotnú starostlivosť, kde sa má kumulovať kvalitnejšie materiálno-technologické vybavenie aj personál.
Štátne nemocnice sa pri zbavovaní sa vysokej zadlženosti budú musieť spoľahnúť predovšetkým samé na seba, oddlženie zo strany štátu môže byť len doplnkom tvrdí ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská. Ministerka zvolala médiá v súvislosti s materiálom o vývoji dlhu v zdravotníctve za rok 2013. Celkovo 13 fakultných a univerzitných nemocníc podľa nej plán plní a vlani sa im darilo znižovať tempo svojho zadlžovania. Kým za rok 2012 vytvorili nový dlh vo výške 82,1 milióna eur, vlani to bolo 80,3 milióna eur. Ich celková strata sa znížila o 49 miliónov eur.
Denník Pravda urobil analýzu výročných správ Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z rokov 2011 až 2013. Zostavil rebríček najviac pokutovaných nemocníc, v ktorých neposkytli pacientom zdravotnú starostlivosť správne, a takisto zoznam dôvodov, prečo ich lekári pochybili. Na horných priečkach sú fakultné nemocnice v Bratislave, Košiciach a Trnave, sankciám sa však nevyhli ani menšie regionálne nemocnice. Medzi časté chyby lekárov patrilo, že nedali urobiť potrebné vyšetrenia, nesprávne určili diagnózu, a tým aj liečbu, a nesprávne vyhodnotili záznamy. Nemocnice tvrdia, že pokuty pri zanedbaní zdravotnej starostlivosti lekárom zosobňujú.
Niektorým sestrám v menších regionálnych nemocniciach zvýšia platy o dve percentá. Vyššie mzdy by si mali nájsť už v májovej výplate. O koľko eur si prilepšia, ešte sa zatiaľ ešte nevie. Podľa komory sestier to bude asi len o desať eur. Okrem sestier dostanú viac aj ďalší zamestnanci nemocníc. Zvýšenie sa nebude týkať lekárov a sestier, ktoré sú odmeňované podľa zákona č. 62/2012 o minimálnych mzdových nárokoch, ktorý Ústavný súd označil za neplatný. Napriek tomu sestry dostávajú mzdy, ako by platil. Na zvýšení platov pre pracovníkov regionálnych nemocníc sa pred pár dňami dohodla Asociácia nemocníc Slovenska a Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb.