—
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Kým v roku 2009 komora sestier evidovala vyše 1 600 nových sestier, v minulom roku to bolo až o polovicu menej. Do desiatich rokov bude podľa odhadov v zdravotníctve chýbať až 10-tisíc sestier. Dôvodom je nezáujem mladých ľudí o toto povolanie aj odchod sestier do zahraničia. Zo štatistík Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek vyplýva, že za posledných päť rokov viac sestier ubudlo, ako pribudlo. Za päť rokov komora zaregistrovala 5 391 nových sestier, ubudlo ich 7 849. V preddôchodkovom a v dôchodkovom veku (61–65 rokov) dnes pracuje 1 784 sestier, v kategórii od 56 do 60 rokov je ich 5 519.
Až 110 firiem oslovilo ministerstvo zdravotníctva s tým, či majú záujem postaviť a prevádzkovať novú nemocnicu v Bratislave. Ide o prvý projekt nemocnice, ktorá má vzniknúť cez súkromno-štátne partnerstvo. Záujem nakoniec prejavilo 26 spoločností z 12 krajín. Z 26 firiem, ktoré si vyžiadali dotazník, je desať developerov, sedem finančných inštitúcií, šesť operátorov a tri konzorciá. Predtým než ministerstvo vyhlási verejnú súťaž, chce viesť s investormi dialóg. Základom na pozvánku do tejto debaty je vyplnenie dotazníka s 30 otázkami, ktoré sa týkajú napríklad názorov firiem na zabezpečenie fungovania nemocnice. Riaditeľ Inštitútu pre zdravotnú politiku ministerstva zdravotníctva Ivan Poprocký tvrdí, že ide o 41 % úspešnosť.
Už vyše 1900 ľudských životov si vyžiadala epidémia horúčky ebola, ktorá sužuje západnú Afriku od februára tohto roku. Ochorenie bolo celkovo potvrdené alebo naň existuje podozrenie u 3500 osôb. Najnovšie údaje predstavujú výrazný nárast oproti bilancii z minulého týždňa, ktorá hovorila o vyše 1500 obetiach. Pokračujúca epidémia je čo do počtu úmrtí najhoršia od prvého popísania vírusu ebola v roku 1976, uviedla agentúra Reuters. Viac ako 40 percent z celkového počtu prípadov eboly bolo zaznamenaných v priebehu ostatných 21 dní, čo poukazuje na to, že sa ju ani zďaleka nedarí dostať pod kontrolu. Celková priemerná úmrtnosť dosahuje úroveň 51 percent, v Guinei až 66 percent.
Zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja v utorok prelomilo veto Mariana Kotlebu a potvrdilo zmeny podmienok nájomnej zmluvy k zvolenskej nemocnici vrátane zníženia nájomného z 500-tisíc eur ročne na 51-tisíc eur, ktoré pôvodne schválilo na zasadnutí 8. augusta. Za návrh, ktorý na základe požiadavky firmy Nemocnica Zvolen ako nájomcu predložila skupina poslancov, hlasovalo 36 poslancov, zdržali sa šiesti a proti bol jeden.
Aj keď sa výdavky na zdravotnú starostlivosť u nás za posledné desaťročie zdvojnásobili a podľa OECD už prekročili dvetisíc dolárov na hlavu ročne, ľudia s jej kvalitou spokojnejší nie sú. Naznačujú to výsledky eurobarometra, ktoré Európska komisia zverejnila v lete. Spokojnosť s naším zdravotníctvom vyjadrila v prieskume z decembra minulého roka presná polovica z tisícky respondentov, ktorí mali viac ako 15 rokov. V roku 2009 na rovnakú otázku odpovedalo priaznivo 53 percent. Až 55 percent Slovákov si dnes myslí, že zdravotná starostlivosť u nás je horšia ako v ostatných krajinách Európskej únie.
V zdravotníctve bude podľa podpredsedu SDKÚ-DS Viliama Novotného na budúci rok menej peňazí. Výpadok na poistnom na dnešnej tlačovej konferencii odhadol na 250 miliónov eur, zdravotné poisťovne tak majú mať o 108 miliónov menej na platby pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Tvrdí, že nemocnice a ambulancie tak dostanú menej peňazí a pacienti budú dlhšie čakať na zákroky. Priblížil, že výpadok zdrojov spôsobia tri dôvody. Prvým má byť zníženie odvodov pre ľudí s nízkymi mzdami, čo zdravotníctvo pripraví o 150 miliónov eur. Poukázal, že návrh štátneho rozpočtu s kompenzáciou nepočíta.
Zdravotnícke zariadenia dlhovali ku koncu júla 2014 na poistnom Sociálnej poisťovni vyše 104,8 milióna eur. Od začiatku roka sa tak ich pohľadávky zvýšili o 18,5 milióna eur. Vyplýva to z informácie Sociálnej poisťovne, ktorú vláda dnes vzala na vedomie. Pohľadávky voči štátnym zdravotníckym zariadeniam dosiahli 69,6 milióna eur. Za mesiac tak vzrástli o 2,2 milióna eur. Nárast pohľadávok z titulu neplatenia sa eviduje pri bratislavskej univerzitnej a detskej nemocnici, ako aj banskobystrickej fakultnej nemocnici. Dlhy transformovaných zdravotníckych zariadení predstavovali viac ako 35,2 milióna eur. Za mesiac sa teda zvýšili o 520.000 eur.
Vláda by podľa Združenia zdravotných poisťovní SR (ZZP), v ktorom sú súkromné poisťovne, mala prehodnotiť prvotný návrh budúcoročného rozpočtu pre kapitolu zdravotníctvo. Ten počíta v porovnaní s rozpočtom plánovaným na tento rok s poklesom o 16,6 milióna eur. Podľa ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej návrh počíta s minimálnou štvorpercentnou sadzbou za poistencov štátu. Združenie tiež poukazuje, že je okrem toho nejasné, ako budú dlhodobo kompenzované aj avizované nižšie odvody pri mzdách do 494 eur a v prípade študentov brigádnikov.
Zdravotnícke zariadenia dlhovali ku koncu júla 2014 na poistnom Sociálnej poisťovni vyše 104,8 milióna eur. Od začiatku roka sa tak ich pohľadávky zvýšili o 18,5 milióna eur. Pohľadávky voči štátnym zdravotníckym zariadeniam dosiahli 69,6 milióna eur. Za mesiac tak vzrástli o 2,2 milióna eur. Nárast pohľadávok z titulu neplatenia sa eviduje pri bratislavskej univerzitnej a detskej nemocnici, ako aj banskobystrickej fakultnej nemocnici. Dlhy transformovaných zdravotníckych zariadení predstavovali viac ako 35,2 milióna eur. Za mesiac sa teda zvýšili o 520.000 eur. Nárast pohľadávok z titulu neplatenia mesačných odvodov bol zaznamenaný pri siedmich zariadeniach.
Zdravotné poisťovne vlani schválili liečbu v zahraničí v 815 prípadoch, predbežné náklady sa odhadovali na takmer päť miliónov eur. Medzi najčastejšie zákroky, ktoré Slováci podstupujú v zahraničí, patria transplantácie a operácie mozgu gama nožom. Najviac návrhov schválila najväčšia VšZP, liečbu v cudzine pre svojich poistencov odobrila v 595 prípadoch. Väčšinou išlo o liečbu v Česku. Dôvera vlani odsúhlasila liečbu v zahraničí v 180 prípadoch plánovanej ústavnej aj ambulantnej liečby. Union zdravotná poisťovňa vlani schválila 40 návrhov na liečbu v zahraničí v celkovej sume asi 189.000 eur.
Okolo toho, koľko zaplatí štát za svojich poistencov, teda za dôchodcov, matky na materskej dovolenke či deti a študentov, je každý rok ostrá diskusia. V prvom návrhu budúcoročného rozpočtu však nie je jasné, aká suma to bude. Ministerstvo financií zatiaľ toto číslo nezverejnilo. Práve cez túto sumu by sa malo zdravotným poisťovniam kompenzovať výpadok pre odvodovo odpočítateľnú položku. Od januára dostanú ľudia, ktorí zarábajú do 494 eur, úľavu na zdravotné odvody. ministerstvo financií odhadlo, že výpadok po tejto zmene dosiahne 150 miliónov eur. O tom, koľko dostanú poisťovne ako kompenzáciu, sa ešte bude rokovať. Časť výpadku by mohli vykryť aj zo zisku.
Oznamovatelia protiprávnej a protispoločenskej činnosti majú dostať právnu ochranu. Zabezpečí ju zákon o takzvanom whistleblowingu, ktorý v stredu schválila vláda. Materiál s názvom Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti predložil minister vnútra Robert Kaliňák. Slovensko chce jeho prijatím splniť odporúčania Pracovnej skupiny OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách. Parlament pritom v júni odmietol dva návrhy na ochranu oznamovateľov korupcie: jeden z dielne KDH, druhý od Obyčajných ľudí. Podľa Kaliňáka je zákon jeho ministerstva komplexnejší.
Státisíce ľudí s nižšími a so strednými príjmami si od budúceho roka platovo polepšia. Pokles odvodov sa dotkne ľudí s hrubým platom do 494 eur mesačne. Podľa ministerstva financií to pocíti spolu 450-tisíc až 580-tisíc zamestnancov Pokles odvodov vyjde štát na 150 miliónov eur ročne, čo môže tlačiť na štátny dlh. Na druhej strane ak ľudia získajú motiváciu pracovať, štát ušetrí na dávkach. Odvody poklesnú najviac pre ľudí s minimálnou mzdou, ktorí si v čistom polepšia o 32 eur a mesačne zarobia po novom 339 eur. Ak takúto prácu vezme dlhodobo nezamestnaný, štát mu v prvom roku ponechá aj dávky 63 až 126 eur mesačne.
Šesť z ôsmich akciových spoločností ministerstva zdravotníctva skončilo vlani s kladným výsledkom hospodárenia. Ide o Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Nemocnicu Poprad, Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Východoslovenský onkologický ústav, Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Ako ďalej vyplýva zo správy, ktorú dnes schválila vláda, záporný výsledok mala Letecká vojenská nemocnica, a to mínus 152.000 eur. Ministerstvo však v správe poukazuje, že hospodárenie zlepšila. S negatívnou bilanciou skončila aj Spoločnosť pre zavedenie unitárneho systému verejného zdravotného poistenia. Rok uzavrela s mínusom 3100 eur.
Projekt jednej štátnej zdravotnej poisťovne, ktorá mala podľa plánov vlády Roberta Fica fungovať už v tomto roku, naďalej stojí. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská ešte koncom minulého roka avizovala, že projekt je pripravený, ale nepohne sa ďalej skôr, ako budú na neho peniaze. Informáciu o projekte v tomto duchu dnes vzala na vedomie vláda. Šéfka rezortu vlani aj napriek sklzu oproti plánovanému harmonogramu hovorila o úsilí dodržať základné termíny. Ministerstvo však napokon nepredstavilo ani pripravený zákon, ktorý mal celý proces upraviť.