—
Vyplýva to z posledného vyjadrenie Roberta Fica pre týždenník Extra plus, v ktorom konštatuje, že „do zdravotníctva nemôže prúdiť menej peňazí ako sedem percent z hrubého domáceho produktu.“
Podľa prepočtov Health Policy Institute bude v roku 2006 do zdravotníctva smerovať 101,5 mld. Sk, čo predstavuje 6,5 percenta z HDP. Ak by to malo byť Ficových nie menej ako 7 percent, tak v roku 2006 by do zdravotníctva malo smerovať nie menej ako 109,0 mld. Sk. Analýza je dostupná aj vo formáte PDF.
Keďže zdravotníctvo financujú občania cez odvody, dane a priame platby, SMER môže dodatočných 7,5 mld. Sk získať jedine:
Zvýšením odvodov odvodového zaťaženia zo 14,0 na 16,0 percent. Pri takomto scenári by zdroje z poistného stúpli z 52,5 na 60,0 mld. Sk (Tabuľka 1).
Zvýšením daní. V tomto prípade by štát musel zvýšiť platbu za poistenca štátu zo 4 % z priemernej mzdy na 5,3 % z priemernej mzdy. Namiesto 23,4 mld. Sk zo štátneho rozpočtu by tak do zdravotných poisťovní smerovalo 30,9 mld. Sk. Samozrejme, navýšenie zdrojov o 7,5 mld. Sk do zdravotníctva pri ponechaní rovnakého objemu zdrojov ostatným rozpočtovým kapitolám by si vyžiadalo zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb z 19,0 na 22,4 percenta!
Zvýšením spoluúčasti o dodatočných 7,5 mld. Sk, ktorá by tak dosiahla 26,9 mld. Sk. To by znamenalo, že spoluúčasť by predstavovala 24,7 % všetkých výdavkov, čím by sa priblížila k optimu, ktoré navrhuje viacero medzinárodných štúdií (podrobnosti v článku: Zrušenie poplatkov je krokom späť).
#TABULKA
Ambíciou tohto článku bolo poukázať na to, že každé zvyšovanie zdrojov do zdravotníctva zaplatia občania cez odvody, dane alebo zvýšenú spoluúčasť. Preto je kľúčové, aby každé zvyšovanie zdrojov bolo kryté dostatočnou silou reálnej ekonomiky. Slovenská ekonomika dnes nemá dostatočnú silu na to, aby utiahla vyššie odvodové zaťaženie.
Je pravda, že Slovinci dávajú na zdravotníctvo až 8,3 HDP, avšak pri bezkonkurenčne najsilnejšej ekonomike medzi krajinami EÚ8 a vyššej spoluúčasti pacienta (25 %) ako na Slovensku (19 %). HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily dosahuje v Slovinsku až 79,6 % z priemeru EU25, oproti 55,4 % na Slovensku (Tabuľka 2).
#TABULKA
Častým argumentom býva, koľko zdrojov do zdravotníctva smeruje u našich západných susedov. Skutočne, Česká republika dáva na zdravotníctvo až 7,5 % z HDP, avšak ekonomická sila českej ekonomiky je o 30 % vyššia ako slovenská.
V roku 2006 má slovenská ekonomika reálne na výdavky vo výške 6,5 % z HDP, pričom si zachováva veľmi priaznivý pomer medzi verejnými a súkromnými výdavkami na zdravotníctvo (81:19).