Makroekonomický vývoj v r. 2005

1) Ukazovatele výkonnosti

Ekonomický rast sa v treťom štvrťroku zrýchlil na 6,2 %

Podľa predbežných správ Štatistického úradu SR sa napĺňajú tie najoptimistickejšie očakávania týkajúce sa tempa rastu HDP v roku 2005. V 3. štvrťroku sa totiž tempo reálneho rastu HDP vyštveralo až na 6,2 % (v prvom polroku 5,1 %). Skvelý výsledok rastu HDP v treťom štvrťroku spolu s indíciami o priaznivom vývoji aj v závere roka nás oprávňujú stanoviť prognózu pre celoročný výsledok za rok 2005 na úrovni 5,4-5,7 %.

Priaznivé tempo rastu v treťom štvrťroku bolo spojené s rastom domáceho aj vonkajšieho dopytu:

• Tvorba hrubého fixného kapitálu narástla až o 16,5 % v stálych cenách. Neobvykle silný rast investícií je výsledkom urýchlenia výstavby fyzickej infraštruktúry aj prípravy výrobných závodov v automobilovom priemysle.
• Konečná spotreba domácností vzrástla reálne o 6,2 %. V tejto hodnote sa premieta priaznivý vývoj na trhu práce (rast počtu pracujúcich aj reálnej mzdy), ale aj ďalší rozmach úverovania domácností.
• Konečná spotreba verejnej správy vzrástla iba o 0,9 %, čo je nutným odrazom plnenia Konvergenčného programu a z neho vyplývajúcej konsolidácie verejných financií.
• Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch štvrťrokov bol rast exportu silnejší ako rast importu. Preto čistý export po istom čase znova významne prispel k zrýchleniu rastu HDP.

Ak nepočítame s pôsobením vážnejších externých šokov, môžeme v roku 2006 očakávať pokračovanie priaznivých vývojových tendencií z rokov 2004 -2005. Pokračujúca investičná výstavba a následné spustenie výroby osobných automobilov napomôže udržaniu tempa rastu HDP na vysokej hodnote, v intervale 5,7 %- 6 %.

Odvetvie zdravotníctvo a sociálna pomoc vytvorilo v prvom polroku v bežných cenách HDP v objeme 23 486 mil. Sk (3,4 % celkového HDP). Jeho objem v bežných cenách stúpol o 8,7 %, v stálych cenách však klesol až o 9 %. Značná disproporcia medzi rastom v bežných a stálych cenách sa spája so silným rastom cien výkonov v tomto odvetví: cenový deflátor dosahuje až 19,5 % v prvom polroku 2005.

Objem zisku (pred zdanením) v nefinančných korporáciách v prvom polroku 2005 vzrástol o 13,5 %. Iba dve odvetvia sa ako celok ocitli s mínusovým hospodárskym výsledkom: (1) poľnohospodárstvo a (2) zdravotníctvo a sociálna pomoc (strata 1 352 mil. Sk). Výnosy odvetvia zdravotníctva pritom vzrástli na 17 154 mil. Sk, čo znamená medziročný rast o 263 %. Z 208 organizácií (s 20 a viac zamestnancami) v odvetví zdravotníctvo a sociálna pomoc, ktoré štatistický úrad evidoval v prvom polroku 2005, bolo ziskových 103 a stratových 105.

2) Vývoj cenovej hladiny

V roku 2005 historicky najnižšia inflácia

V priemere za rok 2005 vzrástli spotrebiteľské ceny o 2,6 %. Znamená to, že ani vopred neočakávané októbrové zvýšenie regulovaných cien už neskomplikovalo dosahovanie cieľov NBS v oblasti inflácie a miera inflácie dokonca skončila na spodnej hranici očakávaní. V ére existencie samostatnej SR je to najnižšia miera inflácie.

Napriek menším úpravám regulovaných cien na začiatku roka 2006 niet dôvodov pochybovať o pokračovaní dezinflačnej tendencie v súlade s cieľmi NBS. Priemerná miera inflácie má v tomto roku šancu ešte mierne poklesnúť na hodnotu okolo 2,3 %- 2,5 %.

Spotrebiteľské ceny v odbore zdravotníctvo sa však vyvíjali inak ako celková cenová hladina. Medziročný rast cien za rok 2005 dosiahol až 9,2 %, s tendenciou poklesu od úrovne 12 % na začiatku roka na úroveň okolo 6 % ku koncu roka. Okrem odboru zdravotníctvo sa ešte obzvlášť vysoký rast cien sa objavil v odboroch vzdelávanie (32,2 %) a bývanie vrátane energií (7,9 %).

Graf 1: Rast spotrebiteľských cien (%)

Zdroj: Štatistický úrad SR

3) Socioekonomické ukazovatele

Zamestnanosť aj mzdy ťažia zo silného ekonomického rastu

Vysoký ekonomický nachádza svoj odraz aj v priaznivom vývoji parametrov trhu práce. Celková zamestnanosť sa v treťom štvrťroku medziročne zvýšila o 1,6 % a miera nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl klesla na 15,6 %. Je to najnižšia miera nezamestnanosti (zistená touto metódou) od prvého štvrťroka 1999.

V priemere za 3. štvrťrok 2005 pracovalo v hospodárstve 2 235,7 tis. osôb. Už dlhšie pretrváva tendencia podstatne vyššieho tempa rastu živnostníkov (bez zamestnancov) ako zamestnancov: Počet podnikateľov bez zamestnancov vzrástol v treťom štvrťroku 2005 o 5,4 %, počet zamestnancov o 1,5 %, počet podnikateľov so zamestnancami klesol o 5,7 %. Miera zamestnanosti (vo vekovej skupine 15 – 64 ročných) sa v porovnaní s 3. štvrťrokom 2004 zvýšila o 0,5 percentného bodu na 58 %.V priemere za 1. až 3. štvrťrok sa zamestnanosť hospodárstva medziročne zvýšila o 2 % na 2 203,3 tis. osôb a miera nezamestnanosti sa znížila o 2 percentuálne body, na 16,4 %. Miera nezamestnanosti uvádzaná úradmi práce (počítaná z evidovaných nezamestnaných), však bola výrazne nižšia. Pokračujúci silný ekonomický rast v roku 2006 bude znamenať aj zapájanie ďalších pracovných síl (hlavne v stavebníctve, spracovateľskom priemysle) a medziročný rast zamestnanosti o približne 1-1,5 %, s poklesom miery nezamestnanosti podľa výberového zisťovania na približne 14,5-15 %.

V odvetví zdravotníctvo a sociálna pomoc bolo v treťom štvrťroku zamestnaných 147,5 tis. osôb, čo znamená medziročný pokles o približne 9 tisíc pracujúcich.

Medzi výsledkami fungovania trhu práce za 3. štvrťrok je nápadný silný nominálny rast miezd (9,9 %), čo pri rekordne nízkej miere inflácie logicky znamená neobvykle silný rast reálnej mzdy. Rast reálnej mzdy vo výške 7,6 % je o 6,4 percentuálneho bodu rýchlejší ako v rovnakom období roka 2004. Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva dosiahla v 3. štvrťroku 16 816 Sk. V 1. až 3. štvrťroku 2005 sa priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva medziročne zvýšila o 9,4 % na 16 527 Sk. Reálna mzda vzrástla o 6,7 %.

Je málo pravdepodobné, aby rast nominálnej mzdy pokračoval aj v roku 2006 v takom tempe ako v roku 2005. Spomalenie rastu cien sa premietne do kalkulácií a mzdových vyjednávaní, možno preto počítať so spomalením rastu nominálnej mzdy na úroveň okolo 6 %. To pri vyššie uvedenej miere inflácie stále vytvára priestor pre solídny rast reálnej mzdy na úrovni 3,5-3,7 %.

Hrubá mesačná mzda v odvetví zdravotníctvo a sociálna pomoc dosiahla v treťom štvrťroku 13 155 Sk, s rovnakou medziročnou dynamikou ako rast miezd za celú ekonomiku (9,9 %). Stojí za povšimnutie, že tempo rastu miezd v zdravotníctve je za prvé tri štvrťroky viac ako dvojnásobné v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka.

Graf 2: Miera nezamestnanosti podľa spôsobu jej zisťovania (v %)

Zdroj: Štatistický úrad SR a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny