Karol Morvay

Na východnom okraji celoeurópskej ekonomickej stagnácie až recesie prežíva akási oáza rastu ohraničená z juhozápadu Slovenskom a zo severovýchodu Estónskom. Krajiny v tomto pásme (SR, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko) si ešte v prvom polroku 2012 udržiavali solídne tempo ekonomického rastu napriek tomu, že podstatná časť ekonomík krajín EÚ už uviazla (hoci skoršie očakávania dramatického prepadu sa zatiaľ nenaplnili). Problémom pre Slovensko však je, že ekonomický rast sa drží na jedinom lanku.

Hoci pojmy ako kríza či recesia patria k najfrekventovanejším pri hodnotení vývoja  európskej ekonomiky, slovenská ekonomika zatiaľ zotrváva na rastovej dráhe. A aj preto na rastovej dráhe zrejme zostanú aj zdroje zdravotných poisťovní. Možno si treba zvyknúť, že ekonomické krízy môžu vyzerať aj inak, ako sa doteraz písalo v učebniciach ekonómie.

Po nástupe novej vlny ekonomickej neistoty v druhom polroku 2011 bolo vidno zmenu v spotrebnom správaní domácností. Ale kým sa všeobecne spomínalo šetrenie a odkladanie spotreby, v skutočnosti existovali len dve komoditné skupiny, v ktorých výdavky domácností naozaj klesli. Jednou z nich bolo zdravie.

Keď už disponujeme takmer úplnou zbierkou dát o vývoji ekonomiky v roku 2011, možno skonštatovať, že rok skončil zvláštne: chýbala dramatická koncovka, na ktorú sa čakalo. Po otrasoch európskej ekonomiky sa všeobecne očakávalo finále v znamení recesie.  V tomto zmysle bol záver roka 2011 aj  začiatok roka 2012 „sklamaním“. Hoci vôbec nemožno tvrdiť, že by bolo nebezpečenstvo úpadku ekonomiky zažehnané, predsa len slovenská ekonomika ukázala viac odolnosti, ako by sa možno čakalo.

Ak sa niekto podujme „prehrýzť sa“ hospodárskymi časťami volebných programov hoci len hŕstky relevantných politických strán, napadne mu možno aj takáto otázka: komu adresujú politické strany tieto ťažkopádne dokumenty? Sú rozsiahle, ich štúdium a porovnávanie je relatívne náročná činnosť, neatraktívna pre väčšinu voličov. Vzniká tak dojem, akoby písanie programov bolo akýmsi nutným zlom pre strany; akoby to robili s vedomím, že program aj tak nerozhoduje.