Rath mieni zvýšiť zdravotné odvody z 13,5 % na 19,4 %!

Ak by sa mal naplniť scenár pána ministra Ratha, tak by do zdravotníctva muselo v najbližších štyroch rokoch smerovať navyše 203 mld. Kč (Tabuľka 1), čo by výrazne destabilizovalo verejné financie. Pri modelovaní týchto fiškálnych dopadov uvažujeme s nasledovnými predpokladmi:

1. HDP v ČR dosiahne v roku 2006 objem 3 118 mld. Kč v bežných cenách a do roku 2010 bude nominálne rásť v intervale 7,0 až 7,5 % ročne. V roku 2010 tak český HDP dosiahne úroveň 4 122 mld. Kč.
2. Zdroje v zdravotníctve dosiahnu v roku 2006 objem 212 mld. Kč a do roku 2010 budú rásť rýchlejšie ako HDP tempom 8 % ročne. Podľa tohto mierne optimistického scenára by celkové zdroje dosiahli v roku 2010 objem 288 mld. Kč, čo by znamenalo presných 7,0% z HDP, oproti dnešným 6,8 % HDP.
3. Pri kalkulácií Rathovho scenára s cieľom dosiahnuť 9 % z HDP v roku 2010 rozložíme túto záťaž pravidelne na štyri roky tak, aby sa každý rok pomer zdrojov v zdravotníctve k HDP zvýšil o 0,5 % z HDP.
4. Ostatné zdroje, to znamená platba štátu za poistencov štátu, vlastné zdroje štátu a regionálnych samospráv ako aj spoluúčasť pacienta sú v obidvoch scenároch rovnaké. Predpokladáme racionalitu byrokracie, že žiadny rezort nebude chcieť uvoľniť „svoje“ zdroje a taktiež predpokladáme, že zvýšenie súkromných výdavkov na zdravotníctvo bude veľmi mierne – hoci ich nárast by bol veľmi potrebný.

Pokus o dramatické navýšenie zdrojov nemá oporu ani pri medzinárodnom porovnaní. V súčasnosti vydávajú na zdravotníctvo 9 % z HDP krajiny (Holandsko, Belgicko, Island), ktorých ekonomická výkonnosť je v porovnaní s ČR takmer dvojnásobná (Tabuľka 2)!

Fico na Slovensku a Rath v ČR sa predbiehajú vo vyjadreniach, kto viac v zdravotníctve minie. Jeden 7 %, druhý až 9 % z HDP. Kým na Slovensku by to znamenalo zvýšenie odvodov zo 14,0 % na 16,0 %, tak v ČR z 13,5 % až na 19,4 %. Pre obe krajiny sú takéto riešenia škodlivé a neprijateľné – priamo totiž ohrozujú vytváranie pracovných miest a konkurencieschopnosť krajiny, pričom neexistuje žiadna garancia, že výkonnosť zdravotného systému by sa zvýšila. Určite by sa však zvýšili platy lekárov.

Motivácia oboch politikov k takýmto vyhláseniam bude rásť s blížiacimi sa voľbami. Je zrejmé, že ich adresátom sú predovšetkým lekári a pacienti. Aj oni však musia pochopiť, že jediným zdrojom príjmov pre sektor zdravotníctva je občan a akékoľvek vzletné prehlásenia o výške zdrojov musia mať pevný základ v ekonomickej výkonnosti krajiny. Tá dnešná stačí Slovensku na financovanie zdravotníctva vo výške 6,5 % a Čechám vo výške 6,8 % z HDP.