Makro, september 2006

Na Slovensku sú podľa SB najlepšie podmienky na podnikanie z krajín V4

V správe Svetovej banky „Doing business 2007″ sa Slovensko umiestnilo v hodnotení kvality podnikateľského prostredia na 36. mieste spomedzi 175 hodnotených krajín. Má tak najlepšiu pozíciu spomedzi krajín Visegrádskej štvorky. Slovensko medziročne kleslo o dve priečky, tesne nad ním v poradí je Francúzsko.

ČR skončila v hodnotení na 52. mieste, Maďarsko na 66. mieste, Poľsko až na 75. mieste. Pozícia Slovenska je preto významne lepšia. V porovnaní s predchádzajúcim rokom si všetky štáty skupiny V4 zhoršili svoju pozíciu o jedno (Poľsko) až šesť miest (Maďarsko). Pri hodnotení podmienok podnikania vychádza Svetová banka z viacerých blokov kategórií. Zvlášť sa posudzujú podmienky na začatie podnikania, získania licencií, zamestnávania pracovníkov, dostupnosť úverov, ochrana investícií, zdaňovanie, podmienky obchodovania so zahraničím, úroveň vymožiteľnosti plnenia zmlúv a podmienky ukončenia podnikania. Krajinou s najlepšími podmienkami na podnikanie na svete sa stal Singapur.

Obidve miery nezamestnanosti významne klesli

Podľa výberového zisťovania pracovných síl v druhom štvrťroku medziročne klesol počet nezamestnaných o 68,2 tis., na 357,1 tis. osôb. Je to v prvom rade dôsledok nárastu počtu pracujúcich o 98 tisíc osôb za jeden rok. Miera nezamestnanosti sa tak znížila na 13,5%. V tom istom čase bola evidovaná nezamestnanosť na úrovni 10,7%. Momentálne je už k dispozícii aj údaj o miere evidovanej nezamestnanosti za august, ktorá klesla pod 10% (dosiahla 9,9%).

Po dlhšom čase už aspoň nenarastala dlhodobá nezamestnanosť

Znížil sa počet nezamestnaných v všetkých kategóriách členených podľa dĺžky trvania nezamestnanosti. V uplynulom období sa opakovala situácia, keď síce celková nezamestnanosť ustúpila, ale narastala dlhodobá nezamestnanosť. Súčasný silný rast zamestnanosti však pomohol zastaviť aj rozmach najproblémovejšieho segmentu nezamestnaných. Síce veľmi slabo (0,5 tisíc), ale predsa klesol aj počet osôb, ktoré sú bez práce dlhšie ako dva roky. Nič to nemení na situácii, že miera dlhodobej nezamestnanosti dosahuje 8% a je najvyššia v EÚ. Treba si tiež všimnúť, že ak miera celkovej nezamestnanosti dosahuje 13,5%, resp. 9,9% (v závislosti od metodiky), tak miera celkovej nezamestnanosti sa začína nápadne blížiť k hranici dlhodobej nezamestnanosti. Ďalší pokles nezamestnanosti potom bude ďaleko zložitejší, lebo sa bude týkať segmentu občanov s chronickými problémami na trhu práce.

Rast reálnej mzdy o 4 %

Priemerná mesačná nominálna mzda dosiahla v 2. štvrťroku 18 324 Sk a v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka sa zvýšila o 8,8%. Reálna mzda vzrástla o 4%. Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu mali naďalej zamestnanci vo finančnom sprostredkovaní (42 470 Sk).

Fiškálne nezaujímavá zmena zdaňovania príjmov je púhym politickým nástrojom

Pokračuje formovanie podoby zdaňovania príjmov fyzických osôb. Pôvodný radikálny zámer strany Smer zaviesť „milionársku daň“ sa však pravdepodobne zmení. Kým pôvodná predstava smerovala k zavedeniu zvýšenej sadzby dane z príjmu fyzických osôb pre osoby s príjmom prekračujúcim stanovenú hranicu (premiér navrhoval 50 000 Sk mesačne), v súčasnosti sa už pripravuje umiernená podoba tejto dane: Už nemá ísť o zavedenie zvláštnej daňovej sadzby, ale o odbúranie odpočítateľnej položky zo základu dane v prípade osôb s vyššími príjmami. Navyše sa zrejme odbúra nezdaniteľná časť príjmu občianskych združení a obmedzí sa aj možnosť rozhodovať o poukázaní 2% dane v prospech organizácií tretieho sektora. Ťažko sa hľadá ekonomický význam týchto zmien. Skomplikuje sa daňový systém, čiastočne sa naruší princíp rovnej dane, poškodia sa mimovládne organizácie- to všetko pre malý daňový výnos. Jediný podstatný efekt je v politickej rovine: lídri koalície budú môcť svojim voličom ukázať, že zaťažili „bohatých“ a prispeli k vyššej solidarite, čo je dôležitá časť ich politickej agendy.