Hodnota poistného kmeňa

Poistenci nie sú majetok ale zdroj výnosov

V prípade, že sa ministerstvo rozhodne pre povinné prepoistenie určitej skupiny resp. všetkých poistencov, musí zároveň zohľadniť účtovné a investičné dopady na subjekty, ktoré toto rozhodnutie negatívne ovplyvní. Ak dnes minister zdravotníctva hovorí, že poistenci nie sú majetkom zdravotných poisťovní, má pravdu. Mýli sa v tom, že pri ich povinnom prepoistení nedochádza k „vyvlastneniu“ pôvodných zdravotných poisťovní.

Poistenci sú kľúčovým zdrojom výnosov zdravotných poisťovní ako aj rozhodujúcim objektom ich nákladov. Ak štát prikáže, čo i len jednému poistencovi, aby sa prepoistil, siaha tým na zdroje príslušnej zdravotnej poisťovne. Získanie resp. udržanie tohto zdroja vyžaduje enormné úsilie a  nemalé náklady. S vynaložením tohto úsilia a nákladov, ktoré možno považovať z pohľadu podnikateľského plánu za investíciu do poistného kmeňa, sú spojené očakávania budúcich výnosov a zisku. Zdravotné poisťovne majú na ne legitímne ústavou chránené (?) právo. Je preto nesprávne si myslieť, že štát môže kedykoľvek nariadiť presun poistného kmeňa k inému nákupcovi zdravotnej starostlivosti bez toho, aby musel poskytnúť adekvátnu kompenzáciu subjektom, ktoré o tento kmeň pripravil.

Výška kompenzácie

Na mieste je otázka, aká kompenzácia by bola v danom prípade adekvátna. Z laického hľadiska by ňou mala byť suma nákladov, vynaložených dotknutými poisťovňami na získanie svojho poistného kmeňa. Uvedený prístup je však príliš zjednodušený a ignoruje viaceré podstatné aspekty investovania majetku. Investori, ktorými sú aj majitelia súkromných zdravotných poisťovní, vyhodnocujú pri svojich rozhodnutiach nielen náklady investície, ale tiež očakávané čisté príjmy z investície, ktoré by mali byť vždy vyššie ako vynaložené náklady.

Vzhľadom k tomu, že investičné zdroje sú obmedzené, investori sa pri voľbe jednej investičnej príležitosti vzdávajú príjmov z iných – alternatívnych príležitostí. U racionálne uvažujúceho investora platí, že pri investíciách s porovnateľnou mierou rizika si vyberie tú alternatívu, ktorá mu prinesie najväčší výnos. Potenciálny zisk zo zamietnutých investičných alternatív zostáva pre investora „benchmarkom“, ktorý musí zvolená investícia prekonať. Preto je pri vyčíslení kompenzácie plynúcej zo straty povinne prepoisteného kmeňa nevyhnutné zohľadniť nielen vynaložené náklady, ale tiež očakávané výnosy nerealizovanej investície.

Pre úplnosť treba dodať, že každá investícia nesie so sebou svoje riziko (miera pravdepodobnosti nenaplnenia očakávaní investora), ktoré musí byť vyhodnotené ešte pred realizáciou investície. Riziko je ovplyvnené množstvom faktorov, vrátane stability právneho prostredia, ktorú garantuje samotný štát. Ak štát naruší stabilitu legislatívneho rámca v tak  zásadnej miere ako v prípade povinného prepoistenia, musí mať na zreteli, že spôsobené straty si budú uplatňovať všetci vlastníci súkromných zdravotných poisťovní. Zároveň sa požadovaná náhrada neobmedzí na výšku vynaložených nákladov. Vlastníci súkromných spoločností napriek tomu, že sú v nerovnocennom postavení so štátom, bývajú pri ochrane svojich investícií nekompromisní.