—
Už dávno neboli nejaké makroekonomické čísla v SR tak frekventovane komentované médiami, ako posledné údaje o ekonomickom raste. V novembri Štatistický úrad SR zverejnil svoj tzv. rýchly odhad vývoja HDP a vyvolal menší šok: málokto by bol očakával (a verejne nikto), že reálny rast HDP sa takmer dotkne hranice 10 %. Štatistický úrad následne na začiatku decembra potvrdil číslo 9,8 % (za tretí štvrťrok 2006), čo je najvyššia hodnota tempa reálneho rastu HDP v histórii vykazovania HDP na Slovensku. Podobné hodnoty sa v uplynulých dekádach objavovali v juhovýchodnej Ázii, prípadne nedávno v pobaltských republikách (konkrétne v Lotyšsku).
Po zverejnení tzv. rýchleho odhadu dát za tretí štvrťrok často zaznievala aj otázka, či nedošlo k chybe v podobe duplicitného započítania nejakých položiek . Ale po tom, ako bola táto hodnota potvrdená, môžeme konštatovať nasadenie koruny na aj tak už veľmi dobré výsledky ekonomického rastu v SR v období posledných troch rokov. V súvislosti s publikovaným mimoriadne dobrým výsledkom možno položiť nasledovné otázky:
V poslednej dobe sa nestávalo, že by sa prognózy tempa rastu HDP (a to vrátane krátkodobých prognóz Štatistického úradu) tak významne odchýlili od skutočnosti. Organizácie zaoberajúce sa prognózami ekonomiky SR boli prehnane opatrené pri predpovedaní ekonomického rastu. Zrejme vychádzali (podobne ako my) z princípu opatrnosti, ktorý bránil tomu, aby publikovali čísla nemajúce v histórii SR obdobu. Navyše k mimoriadnemu výsledku dopomohli práve tie najhoršie predikovateľné komponenty v štruktúre HDP:
Zo stránky použitia HDP teda môžeme zhrnúť, že extrémna hodnota rastu vznikla ako súčet správne očakávaných silných prírastkov spotreby domácností, exportu či tvorby fixného kapitálu a mimoriadneho prírastku volatilnej, ťažko predvídateľnej položky zásob. Tieto zásoby môžu kedykoľvek významne klesnúť (pozri v Grafe 3 prípad konca roka 2004) v dôsledku ich premeny na iný spôsob konečného použitia.
Silný rast zásob je spojený s realizáciou veľkých investícií. Je veľmi zle odhadovateľné, kedy a v akej miere realizované rozsiahle projekty zahraničných investorov prispejú k tvorbe HDP. Preto je istá zdržanlivosť v prognózach pochopiteľná.
Pri pohľade zo stránky tvorby HDP si možno všimnúť, že hlavný determinant HDP, ktorým je tzv. hrubá pridaná hodnota, nerástol o nič rýchlejšie ako v predchádzajúcich štvrťrokoch (Graf 4). Opäť prudko vzrástla iná volatilná premenná, ktorou sú čisté dane z produkcie (alebo dane mínus subvencie).
Zdroj: Štatistický úrad SR
Zdroj: Štatistický úrad SR
Zdroj: Štatistický úrad SR
Zdroj: Štatistický úrad SR
Je fakt, že veľmi vysoký rast HDP môže aj naďalej pretrvať a môže aj naďalej pevne stáť na viacerých pilieroch (spotreba domácností, tvorba kapitálu aj export). Je však menej pravdepodobné, aby sa miera ekonomického rastu dlhšie držala na takej hodnote ako za tretí štvrťrok. Je možné, že naakumulovaná značná masa zásob sa „rozpustí“ medzi iné položky (asi hlavne medzi tvorbu fixného kapitálu a export). Tempo rastu HDP síce zrejme poklesne, ale na hodnotu, ktorá bude ešte stále mimoriadne priaznivá (okolo 8 %). Tento odhad môže vzhľadom na čerstvú skúsenosť pôsobiť znovu konzervatívne. Upozorňujeme však na väčšie nebezpečenstvo toho, keby sme po desaťpercentom raste v jednom štvrťroku automaticky očakávali rovnakú alebo vyššiu hodnotu aj ďalej a výsledok by bol nakoniec horší.
Tvorcom fiškálnej politiky zistené hodnoty o ekonomickom raste určite pomôžu: zmierni sa tým potreba fiškálnej disciplíny, veď pri silnom raste HDP klesá podiel deficitu verejnej správy na HDP. Podľa pôvodných prognóz rastu sa mal v absolútnych číslach objem HDP zvýšiť o približne 40 mld. Sk (tu ide o bežné ceny). Namiesto toho sa zvýšil o 51 mld. Sk. Celkovo pre spoločnosť to znamená 11 mld. Sk „k dobru“. Ak zoberieme do úvahy, že o niečo viac ako tretinu vytvorených zdrojov prerozdelí verejný sektor, tak to znamená aspoň 3,5 mld. dodatočných zdrojov pre verejný rozpočet. A je čo politicky rozdeľovať.
V politickej rovine okamžite začal spor o privlastnenie si zásluh za takýto výsledok (ktorý by bol za „normálnych“ okolností výsledkom posledného štvrťroka končiacej vlády, vďaka predčasným voľbám bol výsledkom prvého štvrťroka nastupujúcej vlády). HDP nie je veličina, ktorá by sa menila rýchlo, podľa nejakých náhlych vplyvov (v trom sa líši napr. od výmenného kurzu). Má značnú tendenciu k zotrvačnosti. V momentálnom raste HDP sa prejavujú dlhodobé rastové faktory. Pravda, je možné tempo rastu HDP aj krátkodobo ovplyvniť napr. náhlou expanziou verejných výdavkov, toto však nie je prípad súčasného Slovenska (tu znovu pripomíname nízke tempo rastu spotreby verejnej správy). Predpokladáme skôr, že vysoké tempo rastu (ktoré existovalo aj pred tretím štvrťrokom 2006, hoci s „umiernenejšími“ číslami) vzniklo kumulovaním vplyvov zlepšovania podnikateľského prostredia v uplynulých rokoch a vplyvu veľkých zahraničných investorov.