Lekárske obvody: rozdeľuj a panuj

Začnime agentúrnou správou (SITA, 9. 3. 2007):

Ako sa uvádza v predbežnej informácií k novele zákona o zdravotnej starostlivosti, opäť sa má definovať rajonizácia, no zároveň sa má zachovať slobodná voľba lekára. Cieľom ministerstva je dosiahnuť, aby lekár nemohol odmietnuť pacienta, ktorý má trvalé bydlisko v jeho rajóne. Rajonizácia sa má týkať praktických lekárov pre deti i dospelých, gynekológov a zubárov.

Dnes podľa zákona o zdravotnej starostlivosti lekár NESMIE odmietnuť žiadneho pacienta, teda ani toho, ktorý má trvalé bydlisko v jeho „rajóne“, nech už si pod tým pojmom predstavujeme akékoľvek územie. Z tohto pravidla jestvujú tri výnimky (§ 12 ods. 2 zákona 576/2004 Z.z.):

1. ak by tým prekročil svoje únosné pracovné zaťaženie 
2. ak osobný vzťah lekára k pacientovi nezaručuje objektívne hodnotenie jeho zdravotného stavu (konflikt záujmov) 
3. ak poskytovaniu zdravotnej starostlivosti osobné presvedčenia lekára (výhrada svedomia – napr. v prípade interrupcií)

Ak lekár uplatní niektorý z týchto dôvodov na odmietnutie pacienta, samosprávny kraj má právomoc (§ 12 ods. 4) toto rozhodnutie preskúmať a prípadne ho i zmeniť, alebo nájsť pacientovi iného dostupného lekára. (Otázka pre investigatívnych novinárov: koľko takýchto sťažností riešili samosprávne kraje?)

Ak príde k lekárovi nový pacient a bol by naplnený niektorý z týchto troch bodov, ale pacient bude zároveň „rajónny“, lekár ho nebude môcť odmietnuť. Bude ho liečiť napriek výhrade svedomia? Napriek konfliktu záujmov? Napriek tomu, že bude preťažený? Aká bude potom kvalita tohto vzťahu lekár-pacient?

Aký problém to rieši?

Je dnes naozaj problémom slovenského zdravotníctva skutočnosť, že praktickí lekári odmietajú prijať pacientov? Má k tomu ministerstvo nejakú analýzu, prieskum, dôkaz? Zlepší sa to tým, že budú povinní pacienta prijať, aj keď tým prekročia únosné zaťaženie alebo porušia výhradu svedomia? Domnievam sa, že nie. A ak lekár odmietal pacientov v rozpore so zákonom v minulosti, prečo by to po zavedení rajónov malo byť iné?

Ak pripustíme, že cieľom je naozaj „ustanovenie povinnosti… poskytnúť zdravotnú starostlivosť osobe z príslušného územia, ak ju iní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti odmietli,“ dosiahnuť ho možno doplnením jedinej vety do zákona: spomínané výnimky na odmietnutie pacienta podľa § 12 ods. 2 nie je možné uplatniť voči poistencovi s trvalým pobytom v rovnakej obci alebo mestskej časti. Alebo je cieľom niečo iné?

Neviem sa zbaviť dojmu, že najprv vznikol cieľ (rajonizácia) a dodatočne sa k nemu hľadajú dôvody.

Ochranárske opatrenie

Navrhovaná rajonizácia je predvojom rozparcelovania Slovenska medzi existujúcich praktických lekárov, zmluvných stomatológov a gynekológov. Je to len slabší odvar „mennej minimálnej siete“. Kto má rajón, má istú zmluvu s poisťovňou a navyše mu nehrozí konkurencia. Nepríde žiaden nový holobriadok, ktorý by si vedľa otvoril novú ambulanciu a chcel mu konkurovať lepšími službami, lepšou kvalitou či flexibilitou. Ide o ochranárske opatrenie zvýhodňujúce istú skupinu ambulantných lekárov a spomaľujúce ich obmenu.

Ak by naozaj došlo k zavedeniu rajónov, nebudú to pacienti, kto na tom niečo získa, ale spomenuté skupiny ambulantných lekárov (aj to len dočasne). Nebudú vystavení konkurenčnému tlaku. Ak chce ministerstvo zdravotníctva spomaliť odchod mladých lekárov do zahraničia, malo by im umožniť pôsobiť na našom zdravotnom trhu. Zavedenie rajónov však možnosť ich uplatnenia zmenšuje. A pacientom zužuje možnosť výberu.

článok bol publikovaný na szalay.blog.sme.sk