Silný rast HDP bol spojený s reálnou konvergenciou

Nemalo by zmysel znovu pripomínať veľmi dobré výsledky rastu HDP v poslednom štvrťroku 2006 (reálny rast 9,6% po výsledku 9,8% v treťom štvrťroku). Chceme upriamiť pozornosť na niekoľko zaujímavostí spojených s týmito veľmi pozitívnymi číslami:

• Rast HDP mal v poslednom štvrťroku veľmi dobrú štruktúru (pri pohľade zo stránky použitia HDP). Bol ťahaný domácim dopytom aj zlepšeným čistým exportom
• Rast hrubej pridanej hodnoty (rozhodujúca zložka HDP pri napočítavaní zo stránky tvorby HDP) dosiahol v stálych cenách až 10,6% (Graf 1). Práve táto zložka štatisticky významne súvisí s rastom počtu pracujúcich (s posunom asi jeden štvrťrok). Tento rast hrubej pridanej hodnoty vysiela pozitívny signál pre trh práce na začiatku roka 2007.
• Rast HDP bol spojený s posunom v dobiehaní úrovne najvyspelejších krajín (o dva percentuálne body- pozri ďalej).

V IB č. 5/2006 sme skonštatovali, že po dlhom období nenápadného, priam nepatrného dobiehania úrovne výkonnosti priemeru štátov OECD došlo v roku 2005 k podstatnejšiemu zlepšeniu relatívnej pozície. Teraz môžeme konštatovať pokračovanie tejto tendencie.

OECD zverejnila údaje o parite kúpnej sily za rok 2006 a údaje o vzájomných pomeroch výkonnosti svojich členských krajín. Výkonnosť je meraná ako HDP na obyvateľa prepočítaný podľa parity kúpnej sily.

V súlade s  očakávaniami urobila v rokoch 2005 a 2006 slovenská ekonomika významnejší krok v dobiehaní priemernej výkonnosti štátov OECD (t.j. v reálnej konvergencii) ako v minulých rokoch. Kým v období rokov 2002 – 2004 sa dosiahol iba posun z úrovne 50% priemeru OECD na 52%, tak v samotnom roku 2005 sa dosiahol posun z 52% na 55% priemeru krajín OECD a v roku 2006 na 57%.

Takže: prečo doteraz nie a teraz odrazu áno? Hoci slovenská ekonomika dosahovala aj v minulosti vysoké tempá ekonomického rastu, výmenný kurz podľa parity sa posúval v neprospech SR. V grafe 2 si treba všimnúť, že s výnimkou rokov 2002 a 2005 sa každým rokom paritný kurz posunul v neprospech SR.

Graf 1: Nárast dynamiky rastu ekonomiky v roku 2006 (medziročné zmeny parametrov v %)

Zdroj: Štatistický úrad SR

Graf 2: Vývoj paritného kurzu a porovnanie dynamiky rastu nominálneho HDP pri vyjadrení v Sk a v USD podľa PPP

Poznámka: relatívne priaznivý vývoj parity v roku 2002 bol vyvolaný veľmi nízkym rastom cenovej hladiny v SR, podobne ako v roku 2005.

Zdroj: Vlastné prepočty podľa údajov Štatistického úradu SR a OECD

Takže pri násobení úrovne HDP paritným kurzom sa vždy opakoval rovnaký scenár: prírastky HDP boli čiastočne znehodnotené pohybom paritného kurzu. V Grafe 2 vidno, že nominálny rast HDP vyjadrený po prepočte paritným kurzom bol väčšinou významne nižší ako keď bol vyjadrený v Sk. Paritný kurz sa pohyboval v neprospech slovenskej ekonomiky z dôvodu, že rast cenovej hladiny v SR bol vždy podstatne vyšší ako rast cenovej hladiny v USA (dá sa to podobne vyjadriť aj voči eurozóne, ale OECD vyjadruje paritu voči USA). Hoci podľa oficiálneho výmenného kurzu sa mohla koruna posilňovať, podľa paritného kurzu naďalej oslabovala. Roky 2005 a 2006 však priniesli vynikajúcu konšteláciu: rekordne silný rast HDP pri nízkom raste cenovej hladiny. Paritný kurz sa hýbal iba nepatrne a celý skvelý 6,1%- ný rast HDP v roku 2005 a 8,3%- ný v roku 2006 sa preniesol aj do vyjadrenia HDP na obyvateľa v paritnom kurze.

Popis aktuálnej úrovne výkonnosti znie nasledovne: HDP na obyvateľa v USD podľa paritného kurzu dosahuje hodnotu približne 17 576, čo je 57% priemeru štátov OECD (pozri Graf 3 a Tabu2ku 1).. Stále platí, že z tridsiatky štátov OECD len tri majú nižšiu výkonnosť ako SR (sú to Poľsko, Turecko a Mexiko).

Graf 3: Úroveň HDP na obyvateľa v SR pri vyjadrení v Sk a v USD podľa PPP

Zdroj: Vlastné prepočty podľa údajov Štatistického úradu SR a OECD

#TABULKA