Výrazný pokles HESO-Ratingu

Graf 1: HESO Rating štvrťrokov v Slovenskej republike

Zdroj: INEKO, 2007

Graf 2: HESO Rating obdobia 2002-2006 a vlády 2006-2010

Zdroj: INEKO, 2007

Opatrenia s najvyšším prínosom

Medzi najprínosnejšie opatrenia 2. polroka 2006 zaradili odborníci tender a pridelenie licencie tretiemu mobilnému operátorovi – spoločnosti Telefónica O2 Slovakia. Nový operátor rozhýbal vody na slovenskom telekomunikačnom trhu, čo má pozitívny vplyv na rozvoj konkurenčného prostredia v sektore a v neposlednom rade i na ceny a kvalitu poskytovaných služieb pre zákazníkov.

Udelenie pokuty Protimonopolným úradom SR stavebným firmám za cenový kartel pri tendri na výstavbu časti diaľnice vo výške 1,35 mld. Sk a 5-ročného zákazu účasti na verejných tendroch Úradom pre verejné obstarávanie odborníci privítali. Podľa Františka Okruhlicu z Ekonomickej univerzity išlo o nebezpečné a neprípustné konanie stavebných firiem v rozpore s podnikateľskou etikou, čo im treba dať sankciami jednoznačne najavo. Riaditeľ ekonomického inštitútu INESS Richard Ďurana povedal, že „zlé nastavenie verejného obstarávania musí štát naprávať pokutami Protimonopolného úradu SR“.

Zvýšenie úrokových sadzieb Národnej banky Slovenska (NBS) bolo vnímané Vladimírom Benčom zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku ako „logický krok NBS s cieľom udržať infláciu“, čím sa má dodržať jedno z kritérií pre prijatie eura.

Negatívne hodnotené opatrenia

Programové vyhlásenie vlády SR získalo od oslovených odborníkov najhorší rating (-94,6 bodov). Podľa jedného respondenta program vlády „signalizuje návrat ku korporativistickému modelu ekonomickej politiky, keď pod rúškom sociálnej solidarity a “politiky v prospech ľudí“ ekonomická politika v skutočnosti sleduje záujmy rôznych zoskupení reprezentujúcich čiastkové záujmy“. Politológ Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Radoslav Štefančík hodnotí programové vyhlásenie ako „smerujúce k znižovaniu motivácie občanov pri riešení ich každodenných problémov a k zvyšovaniu miery ich závislosti na štáte“. Ekonóm zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Ján Pokrivčák vyjadril názor, že aktuálne „programové vyhlásenie vlády je z ekonomického hľadiska o prerozdeľovaní, a nie o raste produktivity ekonomiky“. Jeho napĺňanie zníži podľa neho „o nejaké percento ekonomický rast Slovenska“, pričom „chudobným ľuďom všade na svete pomáha najviac ekonomický rast krajiny, a nie prerozdeľovanie“.

Zrušenie niektorých paušálnych poplatkov v zdravotníctve bolo podľa Milana Veleckého (Slovenský rozhlas) veľmi chybným rozhodnutím. Podľa neho tu určitá finančná spoluúčasť pacienta mala zostať, a to pre „znižovanie nadspotreby v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, dodatočné finančné zdroje pre zdravotnícke zariadenia, motiváciu pacienta spolupracovať pri liečbe“. Podľa Jána Pokrivčáka „poplatky pomáhali účelnejšie vynakladať zdroje v zdravotníctve. Umožňovali použitie limitovaných zdrojov tam, kde sú viac potrebné, teda na liečenie vážnych chorôb“. Zrušenie poplatkov preto podľa neho povedie „k vyšším výdavkom na liečenie menej závažných chorôb a menej peňazí pôjde na liečenie závažných chorôb“.

Rozhodnutie vlády SR nepokračovať v privatizácii bratislavského letiska bolo odbornou verejnosťou taktiež kritizované. Podľa Richarda Ďuranu z INESS „vláda nemala privatizáciu letiska zastaviť, ale pokračovať s druhým uchádzačom v poradí“. Politológ a historik František Chovanec povedal, že „priame i nepriame náklady nezrealizovania rozbehnutého prevodu do rúk súkromného investora z politicko-ideologických dôvodov sa vždy negatívne odrazí v kvalite podnikateľského prostredia, a tým pádom aj na hospodárskom raste krajiny“.

Stanovenie zníženej sadzby DPH na lieky považovali respondenti ako nežiaduci deformačný zásah do relatívne dobre nastaveného a jednoduchého daňového systému na Slovensku. Podľa riaditeľa INEKO Eugena Jurzycu „bude zaujímavé s odstupom roka, dvoch sledovať, koľko platili/budú platiť najmä dôchodcovia za rovnaké či porovnateľné lieky. A bude ešte zaujímavejšie porovnať, aké veľké mohli byť prostriedky pridelené jednému pacientovi adresne, ak by o ne štát neprišiel v dôsledku zníženia dane“.

Zavedenie tzv. milionárskej dane získalo negatívne hodnotenie odborníkov. Riaditeľ Centra pre hospodársky rozvoj Luboš Vagač sa vyjadril, že „degresívne nezdaniteľné minimum našťastie menej škodlivým zásahom ako rušenie jednotnej sadzby dane, no napriek tomu je to negatívne opatrenie, ktoré nezvyšuje solidaritu, ale postihuje pracovitých, vzdelaných a šikovných“.

Schválenie vianočného príspevku pre dôchodcov hodnotili oslovení odborníci ako neadresné, nesystémové a populistické opatrenie. Eugen Jurzyca z INEKO pripomenul, že „dôchodcovia sú podľa Štatistického úradu SR najmenej rizikovou skupinou“. Aj politológ Radoslav Štefančík sa pýtal, „či je v horšom sociálnom postavení dôchodcovský pár so strechou nad hlavou a s pravidelným, hoci nízkym dôchodkom, alebo mladá rodina (otec, mama, dieťa) s hypotékou „na krku“, kde manželka je na materskej dovolenke“. Vláda by mala podľa neho „prehodnotiť svoj názor o najviac ohrozenej sociálnej skupine občanov v SR“.