Repitva ex lege

štvrtok, 07. február 2008, 13:00

Pri úmrtí človeka môže byť za istých okolností nariadená a vykonaná pitva. Pitvy možno vykonať buď podľa ustanovení zdravotníckych predpisov alebo podľa osobitných zákonov, ktorými sú Trestný poriadok a zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.

Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „zákon“) dôvody na vykonanie pitvy upravuje v § 48 ods. 3 písm. a) – l). Z dikcie citovaného ustanovenia „Úrad …. nariadi pitvu“ vyplýva povinnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v uvedených prípadoch pitvu nariadiť.

Osobitnú pozornosť si zasluhuje dôvod uvedený v § 48 ods. 3 pod písm. k) zákona. Tu sa ustanovuje povinnosť nariadiť pitvu „pri úmrtí v cudzine, ak je na územie Slovenskej republiky privezené mŕtve telo, ktoré má byť na území Slovenskej republiky pochované.“ Myšlienka je to sama o sebe dobrá, avšak autor zákona zrejme nekonzultoval tento konkrétny dôvod vykonanie pitvy s patológmi a  súdnymi lekármi.

Úmrtia v zahraničí bývajú najčastejšie spôsobené úrazmi alebo iným násilím, menej často k nim dochádza z chorobných príčin. Pri úmrtiach z chorobných príčin sa spravidla v zahraničí telo neodpitve. V prípade násilnej smrti je ale takmer pravidlom, že orgány príslušného štátu nariadia na zistenie príčiny úmrtia pitvu. Pitva je svojím charakterom neopakovateľný a deštrukčný výkon, ktorý umožňuje vo väčšine prípadov zistiť skutočnú príčinu smrti. Vykonaním pitvy sa vždy narušia prirodzené anatomické pomery a tieto nie je možné neskôr žiadnym spôsobom rekonštruovať. V zahraničí, pokiaľ nejde o nejakú exotickú a zaostalú krajinu, pitvu vykoná súdny lekár alebo patológ, ktorý svoje závery uvedie do príslušnej dokumentácie.

Odpitvané telo zosnulého je následne nakonzervované a prepravené na Slovensko. Tu sa dostane na niektoré patologickoanatomické alebo súdnolekárske pracovisko Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde musí byť v súlade s § 48 ods. 3 pod písm. k) zákona vykonaná „pitva“. Technicky je ale táto pitva iba repitvou. Svojím charakterom je repitva vo väčšine prípadov úplne zbytočný výkon, pri ktorom je pitvajúci lekár nútený vdychovať výpary toxických konzervačných roztokov a prepitvať rozkrájané a rozstrihané, často už hnilobou napadnuté orgány. Prínos tejto repitvy ex lege je minimálny až úplne nulový.

Repitva nesmie byť vykonaná iba v prípade, keď zosnulý ešte počas svojho života postupom ustanoveným v § 48 ods. 4 zákona pitvu odmietol. Zastávam názor, že ustanovenie § 48 ods. 3 pod písm. k) zákona je treba pri najbližšej príležitosti novelizovať a tento nezmysel nemajúci v okolitých krajinách obdobu odstrániť. Stačí, aby sa citované ustanovenie zmenilo nasledovne: „pri úmrtí v cudzine, ak je na územie Slovenskej republiky privezené nepitvané mŕtve telo, ktoré má byť na území Slovenskej republiky pochované.“ Vložením jediného slova sa dá veľmi dobre zabezpečiť, aby neodpitvané telo bolo odpitvané a súčasne aby sa pitva bezdôvodne neopakovala. Pre prípad, že by boli o príčine smrti pochybnosti, môže úrad nariadiť repitvu a to aj na žiadosť blízkej osoby podľa § 48 ods. 2 posledná veta zákona. Okrem toho tu ešte vždy ostane možnosť vykonať pitvu podľa osobitných predpisov.

Štvrťročník o liekovej politike

Pharma Outlook

Sprievodca pôrodnicami

Sprievodca pôrodnicami

rodinka.sk & HPI

Prihláste sa na odber newslettera

Ak sa chcete prihlásiť k odberu newsletteru, zadajte svoju e-mailovú adresu do poľa pod týmto textom a stlačte tlačidlo.

Slovenská aliancia pre chronické ochorenia