Tri výzvy a tri hendikepy ministra Rašiho

Valentovič okrem uvoľnenia rozpočtovej disciplíny zanechal Rašimu tri problémy, s ktorými sa budem musieť vysporiadať:

1. vyriešiť zrejme protiústavný „zákaz“ zisku zdravotných poisťovní

2. zastaviť zadlžovanie štátnych nemocníc a predstaviť plán znižovania dlhu

3. zvýšiť efektívnosť systému (DRG, eHealth, protokoly) 

Zákaz zisku: Raši narazí na Fica

Nový minister zdravotníctva Richard Raši nevylúčil, že zákaz vyplácať zisky akcionárom poisťovní sa môže zmeniť. Podmienkou však podľa neho je, aby nemocnice neboli v strate: „Keď budem mať systém nastavený tak, že zdravotnícke zariadenia budú mať na hospodárskom výsledku nulu, možno bude priestor“. Tento jeho postoj je podľa nás v príkrom rozpore s vládnou agendou.

Premiér Fico v roku 2007 totiž označil zákaz zisku zdravotných poisťovní a návrat k jednej poisťovni ako kľúčovú agendu svojej vlády. A išiel až tak ďaleko, že Slovensko bude kvôli uvedenej úprave pravdepodobne čeliť medzinárodným arbitrážam. A svojmu ministrovi ešte v ten istý týždeň cez médiá odkázal, kto je dnes hlavným „stratégom“ rezortu: „Čo si ja najviac vážim na práci Ivana Valentoviča, ktorý odišiel, bolo, že presadil zákon, aby zdravotné poisťovne nemohli odtrhávať z verejných zdrojov pre svoje vlastné súkromné účely. To bol prelomový zákon, prelomový zákon a dnes zrazu zisťujeme, že súkromné zdravotné poisťovne mali pripravené miliardy korún, ktoré chceli odliať z verejných zdrojov. My odmietame, aby sa z peňazí, ktoré ľudia povinne posielajú do zdravotných poisťovní vytváral nejaký zisk a tento zisk si nechávali súkromné osoby.“

Znížiť dlh štátnych nemocníc: Raši narazí na Počiatka

Pri znižovaní dlhu nebude môcť nový minister počítať so žiadnymi zdrojmi na oddlženie. Podľa vyjadrenia štátneho tajomníka ministerstva financií Františka Palka na konferencii HPI „Zdravie je luxus. Vieme ako ho financovať?“ si nemocnice budú musieť svoje dlhy riešiť sami. Raši to môže skúšať aj cez zvýšenie platby za poistencov štátu zo súčasných 4,5 % na 5,0 % – avšak tejto myšlienke nie je zatiaľ naklonené ani ministerstvo financií (rozpočet 2008 – 2010 počíta v roku 2009 dokonca s platbou len na úrovni 4 %) a ani premiér Fico, ktorý argumentuje, že platba bude možná, len ak to dovolí stav verejných financií.

Znižovanie dlhu teda nebude môcť mať extenzívny charakter, ale bude potrebné vykonať dôveryhodný plán znižovania dlhov. Situáciu bude komplikovať fakt, že nemocnice stále nie sú v tvrdých rozpočtových obmedzeniach a rýchlo rastúca dynamika a najmä báza pre výpočet miezd zdravotníkov.

Zvýšiť efektívnosť systému: Raši narazí na odpor poskytovateľov

Núkajúcou sa možnosťou ako znížiť dlh štátnych nemocníc je zvyšovanie ich efektívnosti. To však nebude možné dovtedy, kým nebude jasný platobný mechanizmus (DRG), ktorý odmeňuje prípady podľa ich náročnosti a pokiaľ nebudú dôveryhodné dáta o systéme. Zníženie preskripcie liekov je zase možné len dôsledným zavádzaním protokolov prevencie a liečby, ktoré budú súčasťou zmlúv medzi poisťovňami a poskytovateľmi.

Všetky tieto zmeny však nemajú podporu poskytovateľov, ktorým súčasný systém platobných mechanizmov vyhovuje. Sú totiž platení za kapacitu, resp. aktivitu a nie za výsledok činnosti. Zavedenie progresívnych platobných mechanizmov založených na dosiahnutých výsledkoch a kvalitných dátach by zároveň umožnilo doplniť dnešný model paušálnych kontraktov o rizikovú zložku na strane poskytovateľa.

Zavedenie projektu eHealth si podľa MZ SR vyžiada v rokoch 2009 – 2013 celkovo 7,6 mld. Sk. Finančný model návratnosti a zdrojov krytia je však v ministerskom materiáli veľmi chabý a rozpačitý. Vonkoncom nevzbudzuje dôveru, že MZ SR dané zdroje bude mať k dispozícií.

Tri hendikepy

Richarda Rašiho ako lekára a manažéra zatiaľ sprevádza solídny životopis. Na výkon postu ministra zdravotníctva mu to však stačiť nebude. Na to, aby presadil zmysluplné kroky sa bude musieť vysporiadať s troma hendikepmi:

1. problematická autonómia v rozhodovaní – obávame sa, že podobne ako Valentovič aj Raši bude musieť svoje kroky konzultovať s premiérom Ficom a predsedom parlamentu Paškom;

2. žiadna skúsenosť s cieľmi a nástrojmi zdravotnej politiky – Raši nemá za celú svoju kariéru ani jeden odborný článok, ani jednu publikáciu, či rozhovor na tému zdravotná politika. Jeho ojedinelá publikačná činnosť sa výsostne zameriavala na medicínske témy;

3. chýbajúci tím zmeny – vzhľadom na to, že doteraz nie je známa žiadna víziu a stratégia riadenia rezortu nového ministra, je pravdepodobné, že táto sa bude koncipovať až teraz. V tomto kontexte je dôležité akých poradcov si Raši nájde a aký tím ľudí si pre výkon svojej misie zloží. Na ministerstve ho však bude hľadať márne.

článok bol publikovaný v Hospodárskych novinách 11. 6. 2008