Jablká s hruškami

Analýza najpr vysvetľuje tri úvodné korekcie, ktorými sa výdavkové štruktúry stávajú lepšie porovnateľnými. Prvou korekciou je korekcia o úroky zo štátneho dlhu, ktorú sú podľa autorov štúdie zrkadlom minulých období a nie súčasnej fiškálnej politiky. Napríklad v Maďarsku sú úroky až o 2,4 % HDP vyššie ako je priemer krajín V3. Z tohto rozdielu sú 2/3 kvôli vyššiemu dlhu a 1/3 kvôli vyšším sadzbám.

Druhá korekcia sa týka dvoch položiek, ktoré súčasne ovplyvňujú príjmovú a výdavkovú stranu. V prípade Slovenska sa jedná o daňový bonus na dieťa, čo zodpovedá negatívnej dani. V tomto prípade autori považujú bonus nie za položku znižujúcu príjmy, ale za výdavok. Zároveň je potrebné započítať nemocenskú, ktorú namiesto štátu platí zamestnávateľ.

Tretia korekcia sa týka daní a odvodov, ktoré štát platí za svojich zamestnancov a DPH, spotrebných daní a iných poplatkov, ktoré štát platí pri obstarávaní tovarov a služieb pre svoje potreby. V princípe sa jedná o finančné transfery z ľavého vrecka do pravého. V krajinách, kde sú sadzby nižšie, aj štát platí „sám sebe“ menej.

Takže kým Maďarsko malo nekorigované výdavky vyššie o 10,1 % HDP ako priemer V3, tak po korekciách o úroky je rozdiel 7,7 % HDP a po ďalšícj korekciách o negatívnu daň, nemocenské a transferoch „sám sebe“ je rozdiel 5,7 % HDP (Tabuľka 1).

Po prvých troch korekciách autori získali čisté primárne výdavky, ktoré je podľa nich potrebné ešte korigovať o tri ďalšie položky. Tieto sú však platné len pri určitých podmienkach, resp. sú oproti prývm trom ťažšie vyčísliteľné. Patria sem 1) korekcia o prevodný efekt výdavkov na daňové príjmy, 2) korekcia o eurofondy a 3) korekcia o ceny a poplatky vyberané štátnymi inštitúciami, ktoré čiastočne pokrývajú verejné výdavky. Po ďalších troch korekciách sú teda verejné výdavky Maďarska voči priemeru V3 vyššie o 4,1 % HDP (Tabuľka 2).

Národohospodárske triedenie

Okrem celkového porovnania výšky verejných výdavkov na HDP je mimoriadne zaujímavá aj ich štruktúra. Z nekorigovaných dát vyplýva, že naturálne plnenia sú v Maďarsku o 3,6 % HDP vyššie ako priemer V3. Po korekcii o ceny a poplatky organizácií poskytujúcich služby „blahobytu“ ako aj korekcii o priamy a nepriemy efekt daní zisťujeme, že pozícia Maďarska je len o 0,4 % HDP horšia voči priemeru V3. Najväčší rozdiel medzi Maďarskom a priemerom V3 je v položke finančné podpory obyvateľstvu, kde Maďarsko vydáva o 2,3 % z HDP viac ako priemer V3 a po korekcii dokonca o 2,5 % viac. Druhou veľkou položkou sú podnikové a iné podpory, kde Maďarsko poskytuje o 1,1 % z HDP viac ako je priemer V3 rovnako pri korigovaných ako aj nekorigovaných dátach (Tabuľka 3 a Tabuľka 4).

Funkčné triedenie

Kým národohospodárske triedenie sa pozerá na výdavky optikou naturálnych, či finančných plnení, tak funkčné triedenie rieši štrukúru výdavkov podľa funkcií bez ohľadu na to, či boli poskytnuté ako finančné, nefinančné plnenie, či kapitálový výdavok.

Najväčší rozdiel medzi Maďarskom a priemerom V3 je v položke všeobecné verejné služby – takmer 5 %, avšak po korekcii o platbu úrokov 2/3 tohto rozdielu zmiznú. Podobne v hospodárkych činnostiach má Maďarsko vyššie výdavky o 1,3 % HDP ako priemer V3, po korekcii rozdiel klesá na 1,0 % HDP.

Výdavky na zdravotníctvo sú jedinou funkciou, na ktorú dáva Maďarsko významne menej ako krajiny V3 (až o -1,2 % z HDP). Po korekciách sa tento rozdiel takmer zdvojnásobí (-2,1 % z HDP). Tento rozdiel sa podľa autorov štúdie nerovnomerne odráža v troch dimenziách:

• Úhrada liekov mierne prevyšuje úroveň v Čechách a v Poľsku

• Úroveň nemocenských dávok upravených v korekcii o časť vyplácanú zamestnávateľom v pomere k HDP na Slovensku výrazne prevyšuje hladinu ostatných troch krajín

• Najväčšie zaostávanie Maďarska je však v oblasti prevádzkovania a rozvoja systému zdravotnej starostlivosti

Výdavky na vzdelávanie sú pred korekciami vyššie o 0,5 % ako priemer krajín V3, ale po korekciách je rozdiel len minimálny (0,1 % HDP). Na druhej strane, výdavky na sociálnu ochranu sú v Maďarsku o 4,2 % HDP vyššie ako priemer V3. Po korekciách sa dokonca mierne zvýši na 4,3 % HDP (Tabuľka 5 a Tabuľka 6).

Z maďarského originálu „P. Kiss Gábor–Szemere Róbert: Almát körtével? Mérlegen a visegrádi országok állami kiadása“ preložil Peter Pažitný

Zdroj: P. Kiss Gábor – Szemere Róbert, 2009

Zdroj: P. Kiss Gábor – Szemere Róbert, 2009

Zdroj: P. Kiss Gábor – Szemere Róbert, 2009

Zdroj: P. Kiss Gábor – Szemere Róbert, 2009

Zdroj: P. Kiss Gábor – Szemere Róbert, 2009

Zdroj: P. Kiss Gábor – Szemere Róbert, 2009