Invalidné vozíky pre deti: ministerstvo ustúpilo

Jednou z úloh ministerstva zdravotníctva, vyplývajúcou z Národného programu rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života (UV-18613/2006, 8. 11. 2006) bolo umožniť účasť zdravotne postihnutých občanov pri rozhodovaní o kategorizácii zdravotníckych pomôcok. Ministerstvo zdravotníctva túto úlohu vykázalo ako čiastočne splnenú (UV-19857/2008, 1. 10. 2008): „Do pracovnej skupiny pre zdravotnícke pomôcky skupiny L – Vozíky a kočíky, mobilné choďúlky, zdviháky chorých, špeciálne postele a príslušenstvo k nim je menovaný člen rady vlády Slovenskej republiky pre problematiku občanov so zdravotným postihnutím, ktorý je zároveň aj štatutárnym zástupcom Asociácie organizácií zdravotne postihnutých občanov SR.“

Zhrnuté: pracovná skupina, v ktorej má byť aj zástupca asociácie organizácií zdravotne postihnutých občanov navrhla sprísnenie indikačných obmedzení pre detské invalidné vozíky. Až po pripomienkovom konaní, na nátlak pacientskych organizácií minister zdravotníctva „rozhodol, že pokiaľ neprebehne široká diskusia všetkých zainteresovaných strán, zmeny v teraz platných indikáciách robiť nebude.“

Diskusia, to je dobrá vec. Minister pripúšťa, že pri zavádzaní zmeny indikácií detských vozíkov diskusia neprebehla. Pritom účasť osôb so zdravotným postihnutím pri kategorizácii mala presne takýmto problémom predchádzať. Prípad detských invalidných vozíkov je jedným z dôkazov, že Národný program rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím je iba ďalší z mnohých nudných, formálnych dokumentov bez praktického dopadu na kvalitu života zdravotne postihnutých. Podobný prípad s kategorizáciou sa môže preto zopakovať. Protestujúce pacientske organizácie nemusia mať nabudúce toľko šťastia, že ich úrady vypočujú. Nie vždy budú v kalendári tri mesiace pred voľbami.