—
Médiá v posledných mesiacoch pravidelne pripomínajú negatívne rekordy v makroekonomickom vývoji Slovenska. Týkať sa majú inflácie a nezamestnanosti. Stretávame sa napr. s titulkami, že Rast cien na Slovensku trhá rekordy, či Rekordná nezamestnanosť za posledných šesť rokov alebo Nezamestnanosť zotrváva na šesťročnom maxime. Tieto rekordy síce nie sú celkom spochybniteľné, ale majú svoje chyby krásy.
Mediálna atraktívnosť témy vývoja cenovej hladiny je daná výrazným zvýšením miery inflácie oproti predchádzajúcemu obdobiu. Značnú spoločenskú pozornosť si hneď na začiatku roka 2011 získala téma oživenej inflácie a obzvlášť téma rastu cien potravín. Pritom však asi treba dôrazne pripomenúť, že ani celková miera inflácie, ani miera rastu cien potravín sa ani zďaleka nenachádzala na nejakých doteraz nevídaných hodnotách. Hodnoty zo začiatku roka 2011 sa zdajú vysoké len pri porovnaní s poslednými dvomi rokmi (Graf 1). A v posledných dvoch rokoch bola inflácia dočasne umŕtvená ekonomickou recesiou (v recesii bol kvôli slabému dopytu výrazne oslabený rast cien, tento jav zotrval aj niekoľko štvrťrokov po oživení). Porovnať súčasnú mieru inflácie s dvomi rokmi, v ktorých bola inflácia utlmená recesiou, a hovoriť pritom o „trhaní rekordov“ nie je namieste. Pri porovnaní v dlhodobejšom horizonte možno vylúčiť, že by išlo o nejaké neobvykle vysoké hodnoty miery inflácie.
Celková miera inflácie v prvých štvrťrokoch (v prvom štvrťroku 2011 bola na úrovni 3,3 %) bola iba zriedkavo nižšia, a to za celé obdobie 16 rokov, za ktoré je k dispozícii kvalitatívne homogénny časový rad. Relatívne silný rast cien potravín na začiatku roka 2011 (pozri ďalej) bol do určitej miery kompenzovaný omnoho slabším rastom alebo aj poklesom cien iných skupín tovarov.
Ak zúžime pohľad na ceny potravín, nemožno poprieť skokovitý vývoj. Ale napr. skok v hladine cien potravín v prvom štvrťroku (na úrovni 6,6 % – čo je rast nepochybne omnoho silnejší ako v posledných dvoch rokoch) je podobný ako v rade ďalších období (druhý štvrťrok 1997, druhý štvrťrok 1998, druhý a tretí štvrťrok 2001) a je to skok nižší ako ten nedávny v prvom štvrťroku 2008.
Miera inflácie je na začiatku roka 2011 vnímaná ako vysoká hlavne preto, lebo v predchádzajúcich dvoch rokoch bola kvôli recesii podstatne nižšia. Pri oživení ekonomík po recesii je normálnym javom aj oživenie rastu cenovej hladiny (a k tomu sa v SR pridal vplyv zvýšenej sadzby nepriamych daní, vplyv neúrody či korekcie cien energií). Pritom táto miera inflácie nie je vyššia ako tá, ktorá bola bežná a „normálna“ pred recesiou (Graf 2). Predpokladáme, že priemerná miera inflácie za rok 2011 bude ešte mierne vyššia v porovnaní so spomínanou hodnotou zo začiatku roka. Je očakávaná hodnota z intervalu 3,4 % až 3,9 % je skutočne nápadne vyššia ako úroveň 1,0 % z roku 2010. Pri vnímaní dlhodobejšieho vývoja je táto miera inflácie relatívne nízka vzhľadom na pomery ekonomiky SR.
Zdroj: Štatistický úrad SR
Zdroj: Štatistický úrad SR, 2011- vlastná prognóza
Druhým populárnym rekordom je rekordná miera evidovanej nezamestnanosti. Je rekordom za dlhšie obdobie ako „rekordná inflácia“ a je ťažšie spochybniteľný. Miera tzv. evidovanej nezamestnanosti v marci 2011 dosiahla 13,1 %, čo je vyššia hodnota ako v rovnakých mesiacoch rokov 2005 až 2010.
Medzi faktory, ktoré oslabujú význam tohto rekordu, patria tieto:
V marci 2011 už medziročne poklesol celkový počet evidovaných nezamestnaných. Pripomíname, že miera evidovanej nezamestnanosti nie je počítaná z celkového, ale z disponibilného počtu nezamestnaných – teda len z tých, ktorí sú schopní ihneď nastúpiť do práce. Ak napriek poklesu celkového počtu nezamestnaných mierne stúpla miera nezamestnanosti z 12,9 % v marci 2010 na 13,1 % v marci 2011, je jasné, že sa zmenila vnútorná štruktúra registrovaných nezamestnaných: celkove ich bolo medziročne menej, ale v rámci tohto celkového počtu narástol počet tých, ktorí sú schopní okamžite nastúpiť do práce.
Od posledného štvrťroka 201×0 badáme medziročný nárast počtu pracujúcich (aj keď iba mierny – Graf 3). Rast počtu pracujúcich je pri sledovaní prekonávania recesie významnejší ako vývoj miery evidovanej nezamestnanosti. Za prvý štvrťrok 2011 ešte nie sú k dispozícii dáta o zamestnanosti za celé hospodárstvo, môžeme si však pomôcť aspoň údajmi o zamestnanosti vo vybraných odvetviach za prvé dva mesiace roka. Z nich vyplýva mierny nárast v januári a už podstatne silnejší nárast zamestnanosti vo februári 2011 (Graf 4).
Ukazuje sa obrat v ďalších štatistických údajoch Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny: v prvých troch mesiacoch 2011 je významne vyšší počet voľných pracovných miest ako v rovnakom období roka 2010, od jesene 2010 badať zvýšenie mesačného odlevu uchádzačov o zamestnanie.
Hoci mieru nezamestnanosti okolo 13 % asi nikto nebude považovať za prijateľnú, treba pripomenúť, že zďaleka nejde o najvyššiu mieru nezamestnanosti v SR. Pred 10 rokmi zaťažovala ekonomiku takmer 20-percentná miera nezamestnanosti (a pretrvávala dlho) a ekonomika sa s ňou dokázala postupne vysporiadať.
Zdroj: Štatistický úrad SR
Zdroj: Vlastné výpočty podľa údajov Štatistického úradu SR
Oba zmienené, v médiách populárne „rekordy“ sa dajú ľahko relativizovať. Ani v jednom prípade nejde o hodnoty, ktoré by boli vo vývoji slovenskej ekonomiky mimoriadne. Spoločnosť je týmito pseudorekordmi prehnane traumatizovaná. Pritom boli tu už aj horšie „rekordy“.