—
Nozokomiálna nákaza (alebo aj nemocničná nákaza) je každá infekcia exogénneho alebo endogénneho pôvodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s pobytom osôb v zdravotníckom zariadení. Za nozokomiálnu nákazu sa považuje nákaza, ktorá sa prejavila po určitom časovom pobyte (aspoň 72h) v nemocnici, ale aj po jej opustení. Infekcia prítomná v čase prijatia do zariadenia môže byť tiež považovaná za nozokomiálnu, avšak musí existovať epidemiologické prepojenie s predchádzajúcou hospitalizáciou.
Nozokomiálne nákazy (NN) z hľadiska epidemiológie (výskytu) rozdeľujeme na nákazy:
►nešpecifické NN – sú infekcie, ktoré sa bežne vyskytujú aj mimo zdravotníckeho zariadenia, do ktorého boli prenesené (chrípka, salmonelóza). Výskyt týchto infekcií v zdravotníckom zariadení spravidla odráža epidemiologickú situáciu v spádovej oblasti zdravotníckeho zariadenia, alebo je obrazom hygienickej úrovne v danom zdravotníckom zariadení. Ich liečba väčšinou nie je problematická, pretože ich etiologickým pôvodcom sú spravidla mikrobiálne kmene citlivé na antibiotiká.
►špecifické NN – vznikajú v nemocničnom prostredí ako dôsledok diagnostických a terapeutických výkonov
u hospitalizovaného pacienta. Najčastejšie sa šíria inokuláciou alebo implantáciou infekčného pôvodcu, menej často respiračnou alebo alimentárnou cestou. Tieto infekcie môžu byť dokonca špecifické aj pre určitý typ oddelenia (neurologické, novorodenecké, ortopedické). Vyznačujú sa špecifickým šírením, často vysokou odolnosťou pôvodcu, odlišnými prístupmi k predchádzaniu a liečbe oproti mimonemocničným nákazam. Ich výskyt ovplyvňuje úroveň asepsy, sterilizácie a dezinfekcie, úroveň dodržiavania protiepidemického režimu a úroveň prevádzky zariadenia (materiálne a personálne vybavenie s jeho odbornosťou).
NN podľa pôvodu rozdeľujeme na:
►exogénne NN – pochádzajú z vonkajšieho prostredia, ktorý sa nachádza mimo pacienta (napr. vzduchu) a vznikajú zanesením tohto pôvodcu do organizmu jedinca
►endogénne NN – sú spôsobené vlastnou mikrobiálnou flórou pacienta a to zavlečením infekčného pôvodcu z kolonizovaného orgánu či slizničného povrchu do okolitých tkanív či do iného orgánu (napr. črevné mikroorganizmy do brušnej dutiny, do krvy,rany) alebo vzniká manifestáciou infekcie po celkovom oslabení organizmu liečebným
NN podľa klinického prejavu (manifestácie) rozdeľujeme na nákazy:
►močového traktu
►infekcie v mieste chirurgického výkonu (ranové)
►infekcie dýchacích ciest
►infekcie krvného riečišťa (sepsy)
►infekcie kože a slizníc
►infekcie gastrointestinálneho traktu a iné.
Pôvodcovia:
Pôvodcami NN sú predovšetkým baktérie, vrátane ricketsií a chlamýdií, ale môžu to byť aj vírusy, prvoky a huby. Môžu sa z tela chorého človeka vylučovať telesnými sekrétmi a exkrétmi. K nim patrí krv, hnis, hlien, likvor, spútum, sliny, žalúdočná šťava, žlč, moč, stolica, vaginálny sekrét, spojivkový sekrét. Rozhodujúce je porušenie celistvosti povrchu brány vstupu. U špecifických NN dochádza k porušeniu epitelu pri invazívnych zákrokoch (operácia, endoskopie, atď) (2).
Prameň nákazy:
– zdravotnícky personál (lekári, sestry, ošetrovateľky, pomocný personál),
– samotní pacienti (preložení z iného oddelenia, pacienti s polytraumami, dlhodobo hospitalizovaní a pacienti s chronickými chorobami),
– návštevníci
Prenos pôvodcu:
Prenos pôvodcu NN sa rozumie prenos infekčného agens zo zdroja nákazy na vnímavého hostiteľa. Bránou vstupu infekčného agens môže byť porušená koža, sliznice respiračného a tráviaceho traktu, spojovky a urogenitálny trakt. Prenos infekčného agens môže byť priamy alebo nepriamy.
Priamy prenos – dochádza k nemu kontaktom (dotyk, bozk, sexuálny styk, kontakt prostredníctvom rúk zdravotníckeho personálu, kvapôčkovou infekciou pri smrkaní, kašľaní, hovorení, alebo aj alimentárnou cestou).
Nepriamy prenos – charakteristická je neprítomnosť zdroja nákazy pri prenose infekčného agens na vnímavý organizmus. Možnosť tohto prenosu záleží od schopnosti mikroorganizmu prežiť dostatočne dlhú dobu mimo tela hostiteľa a na existencii vhodného prostriedku (vehikula), s ktorého pomocou sa uskutoční prenos na vnímavého jedinca.
Nepriamy prenos je sprostredkovaný:
kontaminovanými predmetmi a diagnostickými liečebnými pomôckami,
kontaminovanými biologickými produktmi a liekmi,
kontaminovanou bielizňou
kontaminovaným vzduchom, buď vo forme kvapiek, alebo prachových častíc,
kontaminovanou potravou, vodou
biologickými vektormi ako sú muchy, komáre, mravce
Nozokomiálne nákazy vážne komplikujú priebeh pôvodnej choroby, predlžujú dobu hospitalizácie a tým zvyšujú aj finančné náklady na liečenie.
Zdroj: upravené podľa Gulášová I., Breza J. ml., Riedl I., Bačíková, Z.: Najčastejšie príčiny nozokomiálnych nákaz v zdravotníckych zariadeniach