Jedna poisťovňa zdravie nezlepší

Pani Marta má pokročilú koxartrózu. Pomohla by jej operácia, pri ktorej by jej vymenili bedrový kĺb. Nie je to akútna operácia, preto sa na ňu tvoria poradovníky. Pani Marta čaká na operáciu v bratislavskej Univerzitnej nemocnici už tri roky. Zatiaľ trpí. Keďže je poistená v štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP), zrejme si ešte rok-dva počká a bolesti bude potláčať analgetikami. Keby bola poistená v Unione alebo v Dôvere, operáciu by už mala dávno za sebou. Možno keby priniesla obálku… ale zo svojho dôchodku si na úplatok nevie našetriť.

Rozdiely v dĺžke čakania na plánované operácie nie sú jedinými rozdielmi medzi fungovaním troch zdravotných poisťovní na Slovensku. Poisťovne by si pritom určite mohli konkurovať výraznejšie, keby… Keby sme im to dovolili. Ale zatiaľ im v tom úspešne bránime.

Do dnešného dňa sme nestanovili, na čo má pacient – poistenec –   nárok na základe verejného zdravotného poistenia a dokedy to musí dostať. Ústava mu síce sľubuje bezplatnosť zdravotnej starostlivosti, ale nie neobmedzenú. Lenže stanoviť obmedzenia, to nie je politicky populárne. A tak predstierame, že bezplatné je (takmer) všetko, hoci na to (takmer) všetko nie sú peniaze. Čierneho Petra sme hodili na lekárov, ktorí rozhodujú, komu z týchto peňazí pomôžu a ako veľmi. Vzniká rozsiahla sivá zóna so sivou ekonomikou. Pre nízkopríjmové domácnosti sa sťažila dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Analýza dokázala

Vláda sa rozhodla nahromadené problémy riešiť zrušením súťaže vo verejnom zdravotnom poistení. K systému jednej poisťovne plánuje dospieť odkúpením alebo vyvlastnením Unionu a Dôvery. Nebude to teda zadarmo, cena bude zrejme v rádoch stoviek miliónov eur. Namiesto investície do vzdelávania, do kvality, je vláda pripravená poslať počas krízy peniaze daňových poplatníkov na účet vlastníkov poisťovní.

Poistencov Unionu aj Dôvery čaká osud pani Marty. Ak doteraz čakali na plánované operácie kratšie, po vytvorení monopolnej poisťovne sa ich postavenie zhorší. V súkromných zdravotných poisťovniach je poistených 1,8 milióna Slovákov.

Vláda odôvodnila zámer vytvoriť systém jednej poisťovne odbornou analýzou. Z nej je jasné, že bola vypracovaná na politické zadanie. Preto účelovo vyberá, aké informácie a v akom kontexte poskytne, pričom jej autorovi muselo byť celkom jasné, ako tým manipuluje s čitateľom. Dôvodom, prečo je systém jednej zdravotnej poisťovne lepší, je podľa analýzy rebríček 31 krajín OECD, zoradených podľa výskytu tzv. odvrátiteľnej úmrtnosti (t. j. úmrtnosti, ktorej by dobre fungujúci zdravotný systém dokázal včasnou intervenciou zabrániť). Z týchto 31 porovnávaných krajín sú na prvých piatich (najlepších) miestach zhodou okolností hneď štyri krajiny, v ktorých je systém jednej zdravotnej poisťovne. Podčiarknuté, sčítané: zaveďme na Slovensku tiež taký systém, ako majú na Islande či v Japonsku!

Nie je však jasné, prečo by práve tento ukazovateľ, založený na diskutabilných dátach a odhadoch, mal byť práve ten rozhodujúci faktor pre rozhodnutie za stovky miliónov eur. Navyše si autor analýzy podľa mňa touto interpretáciou zamenil koreláciu s kauzalitou.

Čaro nechceného: v tom istom rebríčku 31 krajín OECD sú aj na posledných piatich (najhorších) miestach štyri krajiny, v ktorých je rovnako systém jednej poisťovne. Ten istý rebríček sa tak dá ako argument použiť aj na odôvodnenie presne opačného názoru – prečo nezavádzať systém jednej zdravotnej poisťovne.

Seriózne medzinárodné porovnania zdravotných systémov sa zhodujú v jednom: nie je dôležité, či je v krajine jedna alebo viac poisťovní. Pre oba typy systémov sa dajú nájsť príklady krajín s dobrými i zlými výsledkami. V priemere dosahujú porovnateľné zdravotné výsledky. Ak sa medzi sebou odlišujú, je to spôsobené inými dôvodmi, nie počtom poisťovní. Profesor zdravotnej ekonómie William Hsiao z Harvardu k tomu konštatuje: Diabol je ukrytý v detailoch.

Ak dnešný systém nefunguje dobre, je to predovšetkým pre zlé nastavenie „detailov“. Namiesto ich dolaďovania sa vláda rozhodla zmeniť organizáciu zdravotného poistenia, pričom „detaily“ zostávajú nezmenené. Výsledky slovenského zdravotníctva sa preto nemajú dôvod zmeniť. Ale aspoň to bude stáť daňových poplatníkov veľa peňazí.

Iný kraj, iný mrav

Vláda argumentuje, že unitárny zdravotný systém funguje v 16 európskych krajinách, a v prípade napríklad škandinávskych krajín dokonca veľmi dobre. Zabúda pritom zohľadniť odlišný kultúrny a hodnotový kontext. Vo Veľkej Británii alebo vo Švédsku má verejnoprávnosť svoj rešpektovaný význam, spoločnosť má úctu k zákonu, odsudzuje korupciu. Sú za tým desiatky až stovky rokov kultivácie občianskej spoločnosti.

Na Slovensku sme na úplnom začiatku takejto dlhej cesty. Viac nás ofukuje vietor z Balkánu než zo severu. Národným hrdinom bol kedysi lúpežník, dnes je to neplatič daní. S korupciou sa stretávame denne. Skúsenosť z Británie je preto neprenosná.

Porovnávajme porovnateľné, teda krajiny s podobným kultúrno-spoločenským profilom. Nie Švédsko, ani Británia – ale Maďarsko, Poľsko či Česká republika sú nám najbližšie. V Maďarsku i Poľsku sú unitárne zdravotné systémy. Obe krajiny sú v medzinárodných porovnaniach dosahovaných zdravotných výsledkov na úplnom európskom dne. V Česku je v zdravotnom poistení pluralita a Česi dosahujú lepšie zdravotné výsledky.

Slovenský sklon ku korupcii je hlavnou prekážkou toho, aby systém jednej zdravotnej poisťovne fungoval na Slovensku efektívnejšie než nedokonalý pluralitný systém, ktorý tu máme dnes. Ale cieľom vládneho zámeru samozrejme nie je, aby systém fungoval efektívnejšie. Cieľom je ovládnuť kontrolu nad všetkými verejnými peniazmi v zdravotníctve. A popritom ešte poslať balík peňazí vlastníkom poisťovní. Medzi nimi je totiž aj jeden zo sponzorov Smeru, čo zapálení bojovníci s Gorilou často prehliadajú.

Konkurencia prináša inovácie

Podľa rebríčka EHCI, ktorý porovnáva zdravotné systémy z pohľadu orientácie na pacienta, z neho najlepšie vychádza Holandsko a celkovo zdravotné systémy založené na Bismarckovom systéme zdravotného poistenia. Lepšie napĺňajú potreby pacientov, kratšie sa v nich čaká na plánovanú zdravotnú starostlivosť.

Osobné preferencie ľudí sa od seba líšia. A to aj pokiaľ ide o vlastné zdravie alebo o čerpanie zdravotných služieb. Ak mobilní operátori dokážu vytvoriť najrôznejšie balíčky služieb pre rôzne skupiny svojich klientov, umožnime to i zdravotným poisťovniam. Umožnime im ponúkať rôzne poistné plány, s rôznou mierou spoluúčasti. Umožnime im väčšmi sa navzájom odlišovať, a lepšie tak pokryť individuálne potreby svojich poistencov.

Unitárny zdravotný systém sme tu už mali. Lieky sa pašovali zo Švajčiarska a o tom, či pacienta so zlyhávajúcimi obličkami pošlú na dialýzu alebo ho nechajú zomrieť, rozhodovali lekári v tzv. komisiách smrti. Centrálne riadené štátne zdravotníctvo? Ďakujem, neprosím.

(článok bol publikovaný v časopise .týždeň č. 32/2012)