Keď Lipšic preberá Ficovu agendu

Nie je to dobrý nápad. Uvediem štyri dôvody.

Po prvé, v tejto hre vôbec nejde o znižovanie ceny. Hľadá sa len spôsob, ako previesť peniaze daňových poplatníkov na súkromné účty, napríklad k spolumajiteľovi Dôvery na Cyprus. Krádež priamo pod reflektormi, ktorej zmagorená časť obecenstva dokonca tlieska. Prepoisťovanie je zbytočné.

Je totiž úplne jedno, či bude v Unione a Dôvere 1,8 milióna poistencov, alebo len polovica. Na cenu to nebude mať nijaký vplyv. Kto si myslí opak, nerozumie slovenskej politike a nerozumie, aké svedectvo o nej priniesla Gorila (nech by bola pravdivá ktorákoľvek jej polovica).

Daniel Lipšic to musí vedieť, napísal predsa o prepojeniach Smeru (Zvolenská-Demovič) na ohromný účtovný zisk súkromnej poisťovne poučný blogspot.

Cena za znárodnenie bude pre 99,9 percenta populácie neuchopiteľná veličina. Je správne číslo 40, 100 alebo 400 miliónov eur? V tomto súhlasím s Radoslavom Procházkom, že publikovanie odhadov siahajúcich k jednej miliarde eur môže urobiť z Fica ešte národného hrdinu, ak to „zjedná“ za 250 miliónov. Ľudia budú nenávidieť Pentu, nie jeho. On pil len kolu.

Po druhé, rozhodnutie zatiaľ nepadlo. Zatiaľ je to predovšetkým mediálna akcia, ktorú v uhorkovej sezóne hrali predovšetkým novinári a zopár poslancov. Premiér ju môže kedykoľvek zastaviť, keď sa ukáže, že na odkúpenie/vyvlastnenie poisťovní chýba „fiškálna substancia“. Pluralita zostane zachovaná, nič sa nezmení. Akurát tu budú ľudia, ktorí sa po Lipšicovej výzve prepoistili do VšZP. Tí potom môžu svojmu poslancovi vypisovať listy, že prečo čakajú na operáciu o pol roka dlhšie, než keby zostali vo svojej pôvodnej poisťovni. Súkromnej, ktorá tvorí zisk a zároveň má kratšie čakacie lehoty.

Prepoisťovanie je preto dokonca kontraproduktívne.

Po tretie, ako opozičný politik nemá Lipšic najmenší dôvod preberať Ficovu agendu. On sa jej však podriadil a dokonca v jej mene začal robiť poistného makléra pre VšZP.

Pred štartom svojej strany by si mal Lipšic ujasniť hodnotové ukotvenie. A ak štátny zdravotný monopol nie je jeho programom, mal by proti nemu bojovať. Namiesto toho zasahuje do slobodných rozhodnutí ľudí odporúčaním, ktoré nie je v ich prospech, ale v (iluzórny) prospech štátneho rozpočtu. Aby mohla vláda väčšmi dotovať suchom sužovaných poľnohospodárov?

Ak obhajuje občanov, jeho agendou by mal byť zákonný nárok poistenca. Na akú starostlivosť má pacient nárok, kde a kedy ju musí dostať. A keď bude jasný nárok, je jedno, koľko bude poisťovní na trhu.

No a po štvrté, znárodnenie poisťovní slúži na odvrátenie pozornosti. Keď hromada pyrotechniky dovybuchuje a keď sa rozplynie dym, môžeme robiť inventúru. Pripomeniem zopár správ z uplynulých týždňov:

• Ústavný súd pozastavil zákon o mzdách sestier
• analýza verejného obstarávania v štátnych nemocniciach ukázala značné rezervy
• ministerstvo financií počíta pre rok 2013 s platbou štátu za poistencov štátu na úrovni štyroch percent z priemernej mzdy

Nič z toho nesúvisí s počtom poisťovní na trhu. Ale nič z toho nie je ani príjemná téma pre vládnu moc.

Mzdy sestier i lekárov pomáhal schvaľovať Smer. Podnet na Ústavný súd inicioval profesor Dragula, vtedy šéf lekárskej komory, dnes poradca premiéra pre zdravotníctvo. Zadlžovanie štátnych nemocníc je platobný mechanizmus pre sponzorov strany. A exminister Raši k sadzbe štyroch percent povedal, že sa s ňou zdravotníctvo nedá udržať. Ale to vtedy kritizoval Miklošov, nie Kažimírov rozpočet…

Lipšic svojím žartovným nápadom pomáha Ficovi odkloniť diskusiu od toho, ako zabezpečiť mzdy pre zdravotníkov či ako zastaviť rozkrádanie nemocníc. Dúfam, že toto zaváhanie si Daniel Lipšic uvedomil. Kolesík, robiaci nadprácu pre premiéra, nám stačí jeden.

(článok bol publikovaný v denníku SME, 27.8.2012)