—
V máji 2012 sa v Barcelone uskutočnil druhý ročník kurzu na financovanie zdravotníctva, ktorý organizuje tamojšia regionálna kancelária Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v Európe. Cieľom kurzu bolo pochopiť mechanizmus toku finančných zdrojov v zdravotnom sektore – získavanie zdrojov, ich hromadenie (pooling) a distribúcia jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
Táto jednotýždňová konferencia sa konala v priestoroch univerzity Universitat Autonòma, ktorá je súčasťou najväčšej katalánskej nemocnice Sant Pau. Počas tejto konferencie zorganizovalo WHO aj ministerský blok s významnými hosťami. Boli nimi estónsky Minister sociálnych vecí Hanno Pevkur (zodpovedný aj za oblasť zdravotníctva), svetoznámy professor zdravotnej politiky z Harvardskej univerzity William Hsiao a námestníćka riaditeľa sekcie zdravotných systémov z London School of Economics (LSE) Sarah Thomson.
Tento ministerský blok sa niesol predovšetkým v duchu estónskych reforiem zdravotníctva, ktoré boli do značnej miery zahájené ministrom Pevkurom. Ten zastáva tento úrad už štvrtý rok. Témou jeho prednášky bol spôsob manažovania a financovania estónskeho zdravotníctva počas finančnej krízy. Výsledkom jeho reforiem, ktoré sa ukazujú najmä v priebehu roka 2012 bolo zvrátenie neustáleho zadlžovania zdravotného systému, zvyšovanie príjmov zdravotného fondu o 6 % v roku 2011 a najmä zefektívnenie fungovania nemocničnej a ambulantnej starostlivosti.
Primárnym zdrojom príjmov estónskeho zdravotníctva vo výške 69 % sú verejné zdroje pochádzajúce zo zdravotného poistenia, pričom priame platby ľudí činia približne 19 %. Ostatné zdroje pochádzajú zo štátneho rozpočtu a rozpočtov samospráv (11 %). To znamená, že zdravotníctvo v Estónsku je financované prevažne z verejných zdrojov. Celkové výdavky na tento sektor predstavujú 6,3 % z HDP. (OECD Health Data, 2011)
Podobne ako ostatné postsocialistické transformujúce sa ekonomiky, aj Estónsko prechádza neustálymi reformami z oblasti zdravotníctva, ktoré bolo poznačené obrovskou mierou neefektivity. V tejto krajine s počtom obyvateľov 1,5 milióna sa na začiatku 90-tych rokov nachádzalo 120 nemocníc s 18 000 lôžkami. Postupne dochádzalo k zatváraniu týchto zariadení a v roku 2002 sa v krajine fungovalo už len 58 nemocníc, ktoré dokázali pokrývať zdravotné potreby efektívnejšie ako za čias, keď bol ich počet dvojnásobný. Všetky tieto nemocnice boli povinné zmeniť svoju právnu formu na akciové spoločnosti do roku 2003, odkedy sa na ne teda vzťahuje súkromné právo. [European Federation of Public Service Unions, 2008] V roku 2001 bol v Estónsku zavedený systém platby za diagnózu, ktorý je založený na nordickom systéme DRG.
Podobne ako Slovensko, aj Estónsko vykazovalo začiatkom 21. storočia výrazné ekonomické úspechy, ktoré sa odzrkadlili aj na hospodárskom raste. Ten dosahoval hodnoty na úrovni 6,7 – 10,3 %. Napriek tomu svetová hospodárska kríza zasiahla krajinu vo veľkej miere, a preto prijímala počas nej pravicová reformistická strana výrazne reštriktívne opatrenia. Tie ovplyvnili aj sektor zdravotníctva, ktorého rozpočet bol skresaný o 24 %. Najviac sa šetrilo na administratívnych výdavkoch štátnej správy a na rozpočte určenom pre verejné zdravotníctvo. Výpadok týchto prostriedkov bol nahrádzaný z fondov Európskej únie. [Eurohealth – Volume 18, 2012]
Tieto opatrenia boli nasledovné:
Následky týchto opatrení možno sledovať na Grafe 1, z ktorého jasne vyplýva, že v roku 2011 sa príjmy zo sociálnych daní vyrovnali výdavkom zdravotníctva, pričom sa v roku 2012 očakáva tak nárast týchto príjmov ako aj výdavkov. Zatiaľ čo od roku 2001 do roku 2008 nedochádzalo k zadlžovaniu v oblasti zdravotníctva, počas krízových rokov 2009 – 2012 sú výdavky zdravotného sektoru vyššie, respektíve rovnaké ako príjmy.
Graf 1: Príjmy a výdavky Fondu zdravotného poistenia v Estónsku, 2001 – 2012
Zdroj: Prezentácia Ministra Hanno Pevkura, Management and financing Estonian health system during the financial crisis, 2012
Jednou z kľúčových zmien bolo redukovanie zdravotných benefitov, ktorým sa dosiahla úspora výdavkov EFZP. „Od júla roku 2009 sa už nevypláca žiadny benefit počas prvých troch dní pracovnej neschopnosti (predtým platilo toto pravidlo len prvý deň), zamestnávateľ platí benefit od štvrtého po ôsmy deň a EFZP začína platiť benefity od deviateho dňa. Navyše výška benefitov bola znížená z 80 % platu poistenca na 70 %. Maximálna dĺžka materskej dovolenky bola znížená zo 154 dní na 140 dní. V roku 2010 priniesli tieto opatrenia úspory vo výške 71 miliónov eur v porovnaní s rokom 2008.“ [Eurohealth – Volume 18, 2012]
Ďalším rozhodnutím, ktoré výrazne napomohlo hospodáreniu EFZP bolo zníženie platieb poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Od roku 2011 sa znížili platby poskytovateľom špecializovanej starostlivosti o koeficient o 6 % a poskytovateľom primárnej starostlivosti o koeficient o 3 %. Tieto opatrenia neovplyvnili zvýšenú mieru nepopularity vládnych opatrení kvôli razantnému zvýšeniu platov, ktoré sa uskutočnilo pred rokom 2009. Koeficienty výpočtu platieb poskytovateľom zdravotnej starostlivosti boli zrušené k 1. januáru 2012 a vrátili sa na pôvodné úrovne. [Prednáška Hanna Pevkura; Eurohealth – Volume 18, 2012]
Ostatné rozhodnutia, ktoré vplývali na hospodárenie EFZP boli nasledujúce:
Hlavnou koncepciou reformy zdravotníctva v Estónsku bolo preniesť dôraz z ambulantnej starostlivosti na primárnu zdravotnú starostlivosť a starostlivosť poskytovanú zdravotnými sestrami. Tým by sa mala posilniť úloha preventívnych prehliadok a pravidelný dohľad nad pacientmi s chronickými chorobami. Okrem toho sa poskytol väčší priestor a nezávislosť rodinným zdravotným sestrám a pôrodným asistentkám. [Prednáška Hanna Pevkura, 2012] Využívaním týchto zdravotných služieb sa v súčasnosti v Estónsku predchádza vysokým nákladom poskytnutým na špecializované služby, ktoré v mnohých prípadoch neboli v minulosti potrebné.
Ďalším z radu reformných krokov estónskej vlády počas krízy bolo zefektívniť liekovú politiku lekárskymi predpismi nie konkrétnych liekov, ale ich zloženia. Následne sú lekárne povinné informovať pacienta o alternatívach liekov, ktoré obsahujú predpísané zloženie a pre pacienta prinesú požadovaný efekt. To znamená, že pacient sa následne sám rozhoduje, či prijme lacnejšiu, napríklad aj generickú alternatívu, alebo sa rozhodne pre drahší produkt. Ak sa rozhodne pacient prijať drahšiu alternatívu, lekáreň je povinná evidovať túto skutočnosť. Navyše sa v Estónsku už 90 % liekov predpisuje elektronicky.
Výsledkom tejto efektívnejšej liekovej politiky bolo zníženie spolufinancovania liekov pacientmi z 36,9 % v roku 2009 na 36,2 v roku 2010 a 34,5 % v roku 2011. [Prednáška Hanna Pevkura, 2012]
„V roku 2011 sa zvýšili príjmy EFZP o 6 % oproti roku 2010, čo bolo o 2 % viac ako odhadovaná suma. To umožnilo EFZP pokrývať výdavky zdravotníctva z príjmov a nevyužiť rezervy z príjmov z predchádzajúcich rokov. Navyše sa rozpočet EFZP pre rok 2012 zvýšil približne o 8 % oproti roku 2011, čo umožňuje obnoviť platby za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a pridať nové služby do základného balíka služieb (napríklad transplantáciu pečene a pľúc).“ [Eurohealth – Volume 18, 2012]
Kombinácia reálnych opatrení v zdravotníctve mala v Estónsku za následok zefektívnenie fungovania systému. V tomto ohľade priniesla svetová kríza, ktorá výrazne zasiahla aj túto krajinu, racionalizáciu poskytovania zdravotných služieb a zníženie nákladov, ktoré bolo nevyhnuté na predchádzanie zadlžovania krajiny. Už po troch rokoch od prijatia týchto opatrení prevýšili príjmy zdravotného sektoru výdavky. Tento prebytok sa v súčasnosti využíva na výstavbu nového nemocničného zariadenia na zelenej lúke s najmodernejším vybavením, ktoré bude 1,5 miliónovému národu na hospitalizáciu s pacientov s akútnymi chorobami. Takisto sa tieto prostriedky využívajú na výstavbu nemocníc so starostlivosťou zdravotných sestier, ktorá zapadá do konceptu zamerania sa na primárnu zdravotnú starostlivosť.