—
Estónsko, krajina známa vysokým rastom ekonomiky, najsevernejšou polohou z pobaltských štátov, s počtom obyvateľov 1,3 milióna. Rast ekonomiky bol typický pre roky 2000 – 2007, avšak koncom roka 2007 sa ekonomika dostala do recesie, ktorú ešte znásobila ekonomická kríza v roku 2008. Pokles ekonomiky bol tretí najhlbší v Európe (po Litve a Lotyšsku). V takejto situácii sa estónska vláda zachovala úplne inak ako ostatné krajiny. Namiesto toho, aby zvýšila verejné výdavky, a tým aj deficit, zvýšila dane a znížila výdavky (Rudla, Kattel, 2011).
V roku 2011 podiel HDP na zdravotníctvo v Estónsku predstavoval 5,9 %. Estónsko patrí medzi krajiny, kde verejné financovanie pokrýva väčšinu výdavkov na zdravotníctvo. V roku 2011 to bolo 79,3 %, a to predovšetkým prostredníctvom určených daní zo mzdy. Súkromné zdroje tvorili 19,2 % z celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť, hlavným podielom súkromného financovania sú dentálna starostlivosť a lieky. V roku 2008 estónski pacienti platili priemerne 37 % spoluúčasti na cene liekov, ktoré sú hradené Estónskym fondom zdravotného poistenia (EHIF), čo znamená nárast z 25 % v r. 1997 (Kavanos, et al., 2009).
Vysoké súkromné platby na lieky sú v Estónsku dlhoročným problémom. V rokoch 1997 až 2008, celkové výdavky na predpis liekov sa zvýšili takmer šesťnásobne, s priemernou ročnou mierou rastu 25 % a vzrástli z 25,2 millionov eur v 1997, na 147 milliona eur v 2008 (Kavanos, et al., 2009).
Súkromné platby na lieky sú nerovnomerné medzi rôznymi sociálno-ekonomickými skupinami. V roku 2007 sa zistilo, že ľudia z chudobnejších domácností vynakladajú na lieky súkromné platby vo väčšej miere (84 %) ako ľudia z bohatších domácností (33 %).
Systém úhrady liekov v Estónsku je determinovaný podľa ochorení. 100 % náhrada na lieky sa uhrádza pri najzávažnejších ochoreniach, napr. diabetes mellitus a onkologických ochoreniach. Lieky pre menej závažné chronické ochorenia, napr. ako hypertenzia, astma, sú hradené 75 % z poistenia. Úhrady vo výške 90 % sú pre osoby so zdravotným postihnutím a v dôchodkovom veku, rovnako ako pre deti vo veku od 4-16 rokov. Deti do štyroch rokov majú 100 % úhrady. Všetky ostatné lieky sú hradené vo výške 50 %.
|
2011 |
2012 |
2011/2012 |
|||
---|---|---|---|---|---|---|
Diskontná sadzba |
Počet preplatených predpisov |
Priemerné náklady preplatených predpisov z Fondu zdravotného poistenia |
Počet preplatených predpisov |
Priemerné náklady preplatených predpisov z Fondu zdravotného poistenia |
Počet preplatených predpisov, % |
Priemerné náklady preplatených predpisov z Fondu zdravotného poistenia, % |
Úhrada 100 % ceny |
771 256 |
59,33 |
824 298 |
59,88 |
7 |
1 |
Úhrada 90 % ceny |
2 420 785 |
10,86 |
2 710 094 |
10,80 |
12 |
-1 |
Úhrada 75 % ceny |
516 034 |
10,28 |
553 561 |
10,13 |
7 |
-1 |
Úhrada 50 % ceny |
3 237 660 |
4,36 |
3 350 717 |
4,40 |
3 |
1 |
Celkom |
6 945 735 |
13,17 |
7 438 670 |
13,30 |
7 |
1 |
Zdroj: Estonian Health Insurance Fund (EHIF)
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby bolo prioritou zavedenie takých mechanizmov, ktoré by viedli k zníženiu spoluúčasti podporou racionálneho lieku a nákladovo-efektívnym predpisovaním. Túto skutočnosť podporuje aj EHIF a navrhuje, aby boli lieky predpísované na základe nákladovej efektívnosti a s možnosťou výberu pacienta najmenej nákladnej alternatívy lieku v lekárni.
Od roku 2010 boli zavedené rôzne opatrenia na riešenie vysokých súkromných platieb na lieky prostredníctvom podpory racionálneho užívania liekov:
Regulačný rámec bol posilnený podporou nákladovo-efektívnych možnosti pacienta. Od roku 2005, predpisujúci lekári boli povinní predpisovať lieky podľa generického názvu. Výnimky môžu byť dovolené, ak je to klinicky odôvodnené a zdokumentované.
Estónsko zaviedlo digitálny systém predpisovania, tzv. ePreskripcia. V máji 2011, len 15 mesiacov od uvedenia, 84 % z predpisov bolo vydaných digitálne, zatiaľ čo v roku 2013 dosiahol 97 %.
Zvyšovanie informovanosti pacientov o nákladných liekoch.
Nový systém ePreskripcie vytvoril nové príležitosti pre analýzu údajov o spôsobe predpisovania s cieľom poskytnúť spätnú väzbu pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Pri porovnaní 19 nemocníc sa zistilo, že podiel lekárskych predpisov na báze generického názvu sa pohyboval v rozmedzí od 18 % do 79 %, a súkromné platby na predpis, ktorým sa bolo možno vyhnúť, od 1,5 až 4,8 eura (HABICHT, VAN GINNEKEN, 2014).
V roku 2012, Zdravotná komisia realizovala prieskum medzi lekármi, prečo nepredpisovali hypertenzné lieky na základe generického názvu. Polovica prípadov uviedla, že pacient užíval liek dlhodobo, pre druhú polovicu prípadov to bola preferencia pacienta a/alebo lekára. Iba v 2,3 % prípadov bol dôvod medicínsky relevantný.
Je zrejmé, že opatrenia, ktoré sú popísané vyššie, mali významný vplyv na zníženie súkromných platieb pacienta na lieky, ktoré klesli z 38,6 % výdavkov na EHIF-hradených liekov v roku 2007 na 32,1 % v roku 2013. V absolútnom vyjadrení, zdieľanie nákladov na predpis klesol od 7,5 do 6,4 € v rovnakom období.
Zdroj: Vlastné spracovanie
Vysoké súkromné platby na lieky sú problémom v mnohých krajinách. Ponúkané možnosti v Estónsku poskytujú cenné poznatky o tom, ako môžu byť významné zlepšenia u pacientov vykonané, bez toho, aby sa zvyšoval rozpočet na zdravotníctvo. A hoci sú v Estónsku ešte pomerne vysoké súkromné platby na lieky, nastáva postupne zlepšenie vďaka prístupu zo 4 prvkov, vrátane zmeny návykov preskripcie.
HABICHT T., VAN GINNEKEN E.: Alleviating high out-of-pocket spending on drugs: practical examples from estonia, In Eurohealth incorporating Euro Observer, Volume 20, Number 1, 2014. Dostupné na adrese: < http://www.euro.who.int/__data/assets/pdf_file/0009/244863/EuroHealth-v20-n1.pdf>
Estonian Health Insurance Fund: Estonian Health Insurance Fund Annual Report 2012. Talinn, 2013. Dostupné na adrese: < http://www.haigekassa.ee/uploads/userfiles/EHK_aastaraamat2012_eng.pdf>
KANAVOS P., VANDOROS S., HABICHT J., DE JONCHEERE K.: Review of the Estonian Pharmaceutical Sector: Towards The Development of National Medicines Policy. Copenhagen: WHO Regional Office for Europe, 2009. Dostupné na adrese: < http://ee.euro.who.int/E93049.pdf>
LAI T., HABICHT T., KAHUR K., REINAP M., KIIVET R., VAN GINNEKEN E.: Estonia: Health system review. Health Systems in Transition, 2013; 15(6):1–199.
RAUDLA R., KATTEL R: Why Did Estonia Choose Fiscal Retrenchment after the 2008 Crisis?. Journal of Public Policy, Volume 31 (2): 163–186. 2011. Dostupné na adrese: <http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&aid=8313631>