Nie je dar ako dar

V posledných dňoch sa aj v dôsledku výrokov doktora Petra Liptáka viacero ľudí vyjadrilo k rozdielu medzi úplatkom a darom. Ich rozlišovacia schopnosť však takmer vo všetkých prípadoch skončila na legislatívnom výklade týchto pojmov. Odborná literatúra však pozná detailnejšie delenie. Poďme po poriadku.

Cena

Cena sa oficiálne, legálne a v rámci jasných pravidiel platí za určitú protihodnotu (tovar, službu). Cenu platí pacient v nemocnici za deň na lôžku na nadštandardnej izbe. Cenou je aj finančná spoluúčasť pri liečbe. Cenou je poplatok. Je to bežný nákup tovaru alebo služieb, ktorý poznáme takmer z každého iného sektoru.

Úplatok

Pri úplatku vždy existuje očakávanie konkrétnej protihodnoty, „niečo za niečo“. Úplatok je formou korupcie (pozor, trestné!). O úplatok ide napr. ak pacient zaplatí lekárovi, aby ho prijal ako akútny stav a nemusel čakať na čakacej listine. Na korupciu treba vždy dvoch – jeden úplatok dáva a druhý prijíma. Ak jedná strana zlyhá/cúvne/odmieta, k transakcii vo väčšine prípadov nedôjde.

Presne definovať, ktoré neformálne platby napĺňajú skutkovú podstatu korupcie, je veľmi náročné a závisí od množstva ukazovateľov. Kľúčové je určiť, či bola platba dobrovoľná alebo vyžadovaná a za akým účelom bolo dávaná. Pri korupcii ide o zneužitie postavenia určitého subjektu (lekára) vo svoj osobný prospech alebo prospech spriaznenej osoby v rámci obojstrannej a úmyselnej dohody s iným subjektom (pacientom), bez ohľadu na spôsob, akým k zneužitiu dôjde, pokiaľ v nej oba subjekty získajú určitú protihodnotu.

Dar

Za dar nikdy neočakávame protihodnotu a nemal by byť vyžadovaný. Je to prejav náklonnosti alebo vďačnosti. Darom je, ak určitý človek venuje nemocnici milión eur na nové prístroje len preto, že to považuje za správne, no neočakáva za to žiadnu protihodnotu (kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, rýchlejší prístup k službám a pod.). Možno do tej nemocnice ani nikdy nevkročí.

Darom nie som schopný pozitívne ovplyvňovať správanie obdarovaného v budúcnosti voči mne, alebo znevýhodňovať ostatných aktérov, ktorí dar nedali. O dar pôjde, keď pri odchode z nemocnice po operácii darujem bonboniéru, fľašu alkoholu. Je vysoko pravdepodobné, že ďalšiu operáciu potrebovať nebudem, moje konanie nemá vplyv na ich konanie v budúcnosti a ani na iných pacientov.

Prepitné

Inštitút tejto platby čitateľ dôverne pozná z iných sektorov (obzvlášť služby ako reštaurácie, či kaderníctva). Ide o tzv. gratitude payments – formu daru, no s natoľko jedinečnými parametrami, že si zaslúži samostatné postavenie. Týka sa platieb najmä u takých lekárov, akými sú praktici alebo dispenzarizujúci špecialisti. Pacienti k nim chodia často, pravidelne. Takéto „ďakovné platby“ sprevádzajú skryté očakávania, že pri budúcej návšteve prinesú určitý benefit (skôr sa dostanú na vyšetrenie, lekár sa im bude viac venovať). Ostatní pacienti sú pod psychickým tlakom – čo sa stane, ak nezaplatím? Odpoveď neviem, pre istotu zaplatím.

Ak bude chodiť pravidelne do reštaurácie človek, ktorý vždy nechá prepitné a človek, ktorý si pravidelne necháva vydávať do posledného centu, ku komu bude obsluha postupom času ústretovejšia?

Dar vs. prepitné

Dary, ktoré dostáva doktor Lipták, podľa neho nesúvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. To nie je pravda. Súvisia. Prepitné odzrkadľuje práve spokojnosť s poskytnutou službou.

Podľa jednej štúdie v Azerbajdžane tvoria neformálne výdavky na zdravotníctvo 84 % všetkých výdavkov na zdravotníctvo v krajine. Neuberajme sa týmto smerom. Sú aj lepšie platobné mechanizmy.

článok bol napísaný pre Zdravotnícke noviny