Kýve sa ministrova stolička?

Zdravotnícka horúca jeseň prechádza do horúcej jari. V kuloároch sa dokonca diskutuje o možných nástupcoch ministra Viliama Čisláka, ktorý je vo funkcii sotva päť mesiacov.

Onedlho príde čas predvolebného odpočtu vlády. Minister zdravotníctva bude musieť odpovedať na otázky okolo zabrzdeného DRG, neexistujúceho eHealthu (minutých už 50 miliónov eur!), pofidérneho projektu integrovaných zdravotných centier, zadlžených štátnych nemocníc, zhavarovanej iniciatívy so znárodňovaním poisťovní. Pridajme k tomu teraz ešte aj hlúpy a zle napísaný zákon o zákaze poplatkov.

Minister Viliam Čislák nie je práve komunikačný mág. Kým Richard Raši dokázal po mdlom výkone Ivana Valentoviča rezort pred voľbami 2010 aspoň marketingovo osviežiť, Čislákovi až zúfalo chýba akákoľvek charizma.

Nevie tak prekryť bezradnosť a nečinnosť. Riaditeľa žilinskej nemocnice dokonca odvolával sám premiér, telefonicky z Bruselu, lebo minister sa príliš dlho k ničomu nemal.

Čislákove označenie piešťanského CT za „pseudokauzu“ nebolo prerieknutím. Je to odkaz skupiny okolo Pavla Pašku, že na mocenských pomeroch v zdravotníctve sa po jeseni nič nezmenilo.

Na ťahu je premiér – on vie, či je to naozaj pravda. Vie tiež, že zdravotníctvo dokáže rozhodovať voľby. V roku 2006 to bolo v jeho prospech. Nebude chcieť dopustiť, aby to v roku 2016 bolo naopak.

článok bol napísaný pre Zdravotnícke noviny