—
Ministerstvo financií aktualizovalo Národný program reforiem. Ide o dokument, ktorý popisuje plánované štrukturálne opatrenia na najbližšie roky. Jedna jeho podkapitola je venovaná i zdravotníctvu.
Na úvod ministerstvo financií konštatuje, že verejné výdavky Slovenska na zdravotníctvo sú v pomere k HDP vyššie ako u ostatných krajín V4. Ide o preventívny odkaz zdravotníkom, aby s navyšovaním platby za poistencov štátu v ďalších rokoch nepočítali.
Dokument obsahuje zopár všeobecných nezáväzných prísľubov, ktoré sa nečítajú zle – kebyže sa dá aspoň trochu veriť, že ich autori myslia vážne.
Stačí totiž Národný program reforiem 2015 konfrontovať s Národným programom reforiem 2013 či 2014, z rovnakej autorskej dielne. Hoci aj dobre myslené plány sa očividne nestretávajú s realitou.
Veď poďme na ne, rad radom:
Znenie plánovaných reformných opatrení v nemocniciach sa ako cez kopirák opakuje, rok po roku. Plno odporúčaní, čo by bolo treba urobiť, aby sa nemocnice nezadlžovali. Len sa nič z toho akosi nedarí uskutočniť. Plán z Národného programu 2013 znel, že do roku 2015 budú štátne nemocnice hospodáriť vyrovnane. Realita? Len fakultné a univerzitné nemocnice vytvorili za vlaňajšok stratu 75 miliónov eur, čo predstavuje 12 % ich výnosov od zdravotných poisťovní.
Ministerstvo financií teda prehodnotilo plán a dáva si menej ambiciózny cieľ. V roku 2015 má vyrovnane hospodáriť 13 štátnych nemocníc. To by nemal byť problém dosiahnuť, pretože problematické nemocnice predstavujú menšinu z 36 štátnych zdravotníckych zariadení.
Platba za diagnózu ako spravodlivejší a transparentnejší spôsob odmeňovania nemocníc je krok správnym smerom. Národný program reforiem sa preto k nemu aktívne hlási. Lenže nie ministerstvo financií, ale ministerstvo zdravotníctva rozhoduje, akým tempom (a či vôbec) sa DRG bude zavádzať.
Takže kým reformný dokument v rokoch 2013 a 2014 avizoval, že DRG začne ako platobný mechanizmus slúžiť od januára 2016, teraz je účinnosť posunutá (zatiaľ) na rok 2017. Ide o presun zodpovednosti na niekoho iného, kto príde po voľbách.
Ide o zmiešanie dvoch nesúvisiacich reforiem. Jednej, ktorá sa dá hodnotiť pozitívne (kompetencie všeobecných lekárov) a jednej, ktorá hrozí ohromným škandálom (eHealth). Prvá časť eHealthu má byť vraj odovzdaná v apríli 2015. Pre osvieženie pamäti, pôvodne to malo byť v roku 2010. Potom 2012. 50 miliónov eur je už minutých, nič však nevidno.
Od konca roka 2016 má dôjsť k stratifikácii typov nemocníc a rozsahu nimi poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Nikto zatiaľ netuší, čo plánovaná redefinícia poskytovateľov znamená. Akákoľvek reforma, ktorej začiatok je naplánovaný po voľbách, stojí na hlinených nohách. O to viac, ak si bude vyžadovať nemalé politické náklady.
Štandardizácia klinických postupov je krok k budovaniu kvality a vyššej bezpečnosti. Zámer sa v Národnom programe reforiem nevyskytuje po prvý raz – ale podobne ako pri ostatných opatreniach, ministerstvo financií na jeho zavedenie nemá nijaký vplyv. Takže sa zmôže len na všeobecnú slovnú vatu: „v roku 2015 sa bude pokračovať v úprave legislatívy v oblasti implementácia nákladovo efektívnych a podľa najnovších poznatkov najúčinnejších diagnosticko-terapeutických postupov.“
Medzi plánované reformné opatrenia sa dostala výstavba novej univerzitnej nemocnice v Bratislave. Hoci obdivujem optimizmus ministerstva financií (podľa mňa PPP nemocnica v Bratislave nebude), treba priznať, že nie je nekonečný. O zámere zaviesť jednu zdravotnú poisťovňu sa Národný program reforiem ani nezmieňuje – uskutočniteľnosti tohto projektu očividne neverí.
Zaujímavé je, že v rokoch 2013 a 2014 bolo reformným opatrením zverejňovanie rebríčkov kvality poskytovateľov a pravidlá pre tvorbu čakacích listín pri čakaní dlhšom ako 3 mesiace.
Aký je dnešný stav? Čakacie listiny nie sú regulované, rebríčky nemáme a reformátori na to rezignovali. V roku 2015 sa dokument už radšej vôbec nevenuje pacientovi.
Národný program reforiem má zásadný problém – neprechádza testovaním v čase. Načo si vláda platí tvorbu takýchto dokumentov, ak sa nimi nehodlá riadiť?
článok bol napísaný pre Zdravotnícke noviny
autor: Tomáš Szalay 1 2
1 Stredoeurópsky inštitút pre zdravotnú politiku – Health Policy Institute
2 Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Trnavská univerzita v Trnave