TREND TOP v zdravotníctve: Lekárne

Lekárenstvom minulý rok hýbalo hneď niekoľko tém. O niektoré sa postarala vláda, o iné sám lekárensky biznis. Najhorúcejšou témou bol zrejme problém s reexportom, ktorý sa opakovane riešil. Avšak tentoraz až na úrovni Európskej komisie.

Tento článok je súčasťou zdravotníckej ročenky TREND TOP v zdravotníctve a vo farmácii, ktorú spoločne pripravoval HPI s redakciou časopisu TREND.

Obmedzenie vývozu liekov do zahraničia v prípadoch, keď by to znamenalo ohrozenie pre pacientov, zaviedlo Slovensko pred dvomi rokmi ako prvá z krajín Európskej únie. Odvtedy sú držitelia povolenia na veľkodistribúciu a dovoz liekov povinní oznámiť Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv každý plánovaný reexport. Ak ústav vyhodnotí, že by mohol viesť k nedostatku lieku na Slovensku, zakáže ho. Opiera sa pritom o hlásenia o už realizovanom vývoze, ale aj stanovisko hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva.

Čaká sa na odobrenie Bruselu

Na podnet zvonka túto činnosť úradu začala prešetrovať Európska komisia. Vlani rozhodla, že takéto opatrenie je v rozpore s európskymi pravidlami. Problém videla v tom, že sa táto možnosť vzťahuje na všetky lieky, čím sa bráni vývozu aj tých, ktoré pôvodne ani neboli vyrobené pre slovenský trh. Komisia nariadila slovenskej vláde upraviť legislatívu. Rezort zdravotníctva tak aj urobil a poslal ju komisii na odobrenie. Tá sa k nej doteraz nevyjadrila.

V rámci hľadania riešení obmedzenia reexportu navrhol exminister zdravotníctva a poslanec Národnej rady SR za KDH Ivan Uhliarik zákaz nákupu liekov z lekární distribútorom, no návrh nebol prijatý. Podobné obmedzenie platí v Českej republike. Je však pravda, že objem reexportu sa ním obmedziť nepodarilo.

V  roku 2015 zaviedlo podobné obmedzenia reexportu, ako má Slovensko, aj Poľsko, ktoré zákazy vývozu masívne využíva. Aj v tomto prípade začala Európska komisia posudzovať kompatibilitu poľskej legislatívy s európskymi pravidlami. Obmedzenia zaviedlo aj Grécko, Rumunsko či Portugalsko.

Zdroj: údaje poskytnuté spoločnosťami, spracovanie HPI

Falošné recepty

Medzi najviac vyvážané lieky zo Slovenska v minulom roku patrili psycholeptiká, antianemiká a lieky používané pri ochoreniach tráviaceho traktu. Lekárnici pri rozhovoroch konštatujú, že situácia s nedostupnosťou liekov sa zhoršuje a portfólio nedostatkových liekov rastie. Okrem reexportu môžu byť príčinou nedostatky výrobného procesu. Ministerstvo zdravotníctva využíva možnosť sankcionovania výrobcov liekov za nedostupnosť liekov na trhu. Do februára 2015 začalo v tejto veci 59 správnych konaní a bolo udelených 25 pokút v celkovej výške 250-tisíc eur.

S reexportom súvisí aj zvýšený počet falošných receptov. Od marca tohto roku bolo evidovaných 21 prípadov. Sfalšované predpisy sa týkali najmä liekov lukratívnych pre vývoz do zahraničia. Recepty boli štandardne vykázané na úhradu príslušnej zdravotnej poisťovne, a teda uhradené z verejných zdrojov. Pre lekárne je rizikom, že ak poisťovňa odhalí falošný recept ešte pred jeho úhradou, finančná strata ostáva na strane lekárne.

Aj preto sa v riešení tejto veci významne angažuje Slovenská lekárnická komora (SLeK), ktorá žiada zavedenie ochranných prvkov na lekárskych predpisoch. Podľa vyjadrení ministerstva zdravotníctva sa o jeho konkrétnej podobe ešte nerozhodlo. Do úvahy prichádza vodoznak, ceninová farba, mikroštruktúry a hĺbkotlač. Ministerstvo týmito úvahami potvrdzuje, že zavádzanie elektronických zdravotníckych služieb je na Slovensku vo veľkom sklze. Systémovým riešením je totiž nahradenie papierových receptov elektronickými, teda ePreskripcia.

Zdroj: údaje poskytnuté spoločnosťami, spracovanie HPI

Trh sa konsolidoval

Ako aj po minulé roky, lekárenský trh sa i naďalej konsoliduje. Rastie sieť lekární Dr. Max, ktorá má v úmysle naďalej expandovať. Nielen na Slovensku, ale aj v Česku a Poľsku, kde už je táto značka zabehnutá. Majiteľ siete lekární – investičná skupina Penta – hovorí aj o vstupe na nové trhy, pričom do úvahy prichádzajú krajiny ako Chorvátsko, Estónsko či Litva.

S rastom počtu lekární Dr. Maxovi prirodzene vzrástli aj tržby. Ku koncu vlaňajška podľa dát spoločnosti boli vo výške 188 miliónov eur. Došlo tak k ich medziročnému nárastu o vyše štyri percentá. Za sieťou lekární Penty sa ocitla spoločnosť Farmakol z Ľubotíc, ktorej tržby dosiahli vlani 77 miliónov eur.

Koncom minulého roka sa začalo hovoriť zrejme o najväčšej transakcii na slovenskom lekárenskom trhu – predaji lekární Sunpharma spoločnosti Phoenix. Oficiálne k nemu došlo začiatkom tohto roka. Phoenix kúpou získal sieť 44 lekární na Slovensku a osem v Českej republike. Táto skupina prevádzkuje viac ako 1 600 vlastných lekární v 12 krajinách. Na Slovensku v súčasnosti pôsobí v distribúcii farmaceutických výrobkov cez spoločnosť Phoenix Zdravotnícke zásobovanie. V susednej Českej republike je už v lekárenstve zabehnutá, pod značkou BENU má 115 lekární a 50 franšízových pobočiek.

Chýbajú špecializované laborátoriá

V novembri 2014 prišlo k zmene vedenia SLeK. Jej prezidentom sa stal Ondrej Sukeľ, s ktorým prichádza aj snaha o ideový posun tejto lekárnickej inštitúcie. Aktuálne sa snahy komory týkajú zvyšovania bezpečnosti farmakoterapie, a to za pomoci pripravovaných PR kampaní týkajúcich sa narábania s liekmi a ich užívania vybranými pacientskymi skupinami.

Zmeny lekárnickej legislatívy zatiaľ nová vláda pre komory nepriniesla. Zaujímavá by bola napríklad zmena, ktorá by sprístupnila informácie o farmakoterapii lekárnikom. Tu majú lekárnici podporu zatiaľ len zo strany zdravotnej poisťovne Dôvera a jej projektu Bezpečné lieky. Vďaka nej sa podarilo znížiť prípady interakcií liekov, ktoré jej klientom predpísali lekári.

Čoraz aktuálnejšia je téma individuálne pripravovaných liekov. Štátny ústav pre kontrolu liečiv opakovane prišiel na nedostatky vo viacerých lekárňach. Trendom vo svete je profesionalizácia a centralizácia prípravy týchto liekov v špecializovaných laboratóriách či lekárňach. Slovensko na túto zmenu zatiaľ stále čaká.