—
Poplatky v slovenskom zdravotníctve sú kontroverznou témou. Neformálne platby sú dlhodobo súčasťou zdravotníckej kultúry. Na druhej strane, zdravotníctvo máme vraj bezplatné. Ľudia tejto nepravdivej ilúzii radi veria, aj keď ich každodenná skúsenosť je s ňou v príkrom rozpore.
Aktuálna diskusia o poplatkoch sa točí predovšetkým okolo nešťastného zákona z minulého roka. Ten zakázal mnohé poplatky v ambulanciách, najmä poplatok za prednostné vyšetrenie. Ktorý bol dovtedy oficiálny, jeho výška i rozsah ordinačných hodín boli schvaľované samosprávnym krajom.
Zákazom poplatkov poplatky nezmizli. Toto očakávanie sa nenaplnilo. Vyberajú sa naďalej, ale už bez oficiálneho cenníka. Fungujú aj spoplatnené objednávkové systémy – cez tretie strany, neposkytovateľov zdravotnej starostlivosti. Tentoraz už bez pravidiel, dohľadu, regulácie.
Nielenže zákon nesplnil účel. Jeho nedomyslené dôsledky nás budú prenasledovať aj keď by sme ho hneď zajtra zrušili.
Návrat legislatívy pred apríl 2015 totiž nemusí situáciu zlepšiť. Ak si už lekári osvojili alternatívne riešenia, nemusia mať motiváciu vrátiť sa k pôvodnému režimu.
Cieľom bezplatnosti zdravotnej starostlivosti je zabezpečiť jej dostupnosť. Plošná bezplatnosť však oslabuje motiváciu ľudí starať sa o vlastné zdravie a vedie k nadmernému, i neindikovanému dopytu. A to až tak, že zahlcuje kapacity zdravotníkov a dostupnosť tým zhoršuje. Čakať na angiologické vyšetrenie 9 mesiacov nie je nič výnimočné. Zároveň priemerný Slovák navštívi lekára 12-krát za rok, čo je dvojnásobkom oproti vyspelým krajinám.
Znovuzaviesť „zajacovky“ je dnes zrejme politicky nepriechodné. Uvažovať o nich ale môžeme napr. v kombinácii s nejakou formou pripoistenia. O pripoistení sa rozpráva 25 rokov, raz už konečne treba začať aj niečo pre to robiť.
článok bol napísaný pre Zdravotnícke noviny