—
HPI
Výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 11. marca 2009 č. 10548/2009-OL, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o záchrannej zdravotnej službe v znení výnosu z 9. júla 2010 č. 14016/2010-OL
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Poplatky, ktoré najčastejšie platia pacienti v ambulanciách, sa zrušia. Najneskôr od leta budúceho roka lekár nebude môcť pýtať peniaze za prednostné ošetrenie, ak nedá termín pacientovi do piatich dní. Zadarmo tiež vypíše recept, poukaz na zdravotnícku pomôcku, návrh na kúpele a potvrdenie o ošetrení. Ministerstvo zdravotníctva predstavilo očakávané zmeny v zákonoch, ktoré menia pravidlá v poplatkoch. Okrem zrušenia štyroch najviac využívaných prichádza s ďalšou zásadnou zmenou. Cenníky doktorov dáva pod dozor župám. V súčasnosti si ceny lekári, okrem objednávky na termín, určujú sami.
Univerzitná nemocnica v Bratislave (UNB) a Fakultná nemocnica v Trenčíne platia najviac za stráženie budov spomedzi štátnych nemocníc. Cena za bezpečnosť v prepočte na osobohodiny je takmer raz taká drahá ako vo fakultnej nemocnici v Prešove. Súkromné bezpečnostné služby, ktoré dohliadajú na poriadok, nemali vo verejnej súťaži v Bratislave a v Trenčíne konkurenta. Na prípad upozornila na blogu Transparency International.
Necitlivý prístup niektorých sestier k pacientom je podľa Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) výsledkom ich dlhodobého pracovného preťaženia, zlých pracovných podmienok a nedostatočného platového ohodnotenia. Komora poukazuje, že situáciám by sa dalo predchádzať, keby zamestnávatelia pre svojich zamestnancov pravidelne zabezpečovali školenia správania voči pacientom a tréningy na zvládanie náročných situácií. Za ďalšie príčiny zlého konania personálu označil predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský vysoké pracovné zaťaženie, šetrenie peňazí, nedostatok personálu a nezmyselnú prácu, ktorou sestry a lekárov úkolujú. Visolajský upozornil, že zamestnávateľ môže dať lekárovi a sestre viac nadčasov ako iným. Visolajský tvrdí, že personál, ktorý sa nevie správať k chorým v nemocnici, patrí k menšine.
Najväčšia poisťovňa Všeobecná zdravotná, ktorá má vyše 3,3 milióna poistencov, prišla s novými pravidlami. Tie sa podľa odhadov dotknú vyše 300-tisíc ľudí. V usmernení, ktoré rozposlala nemocniciam, im prikazuje, že bez jej súhlasu nemôžu prijať pacienta na plánovanú operáciu alebo liečbu. Ak má pacient dlhy voči zdravotnej poisťovni, môže sa stať, že nebude hospitalizovaný vôbec. Súhlas poisťovne netreba pri akútnych prípadoch. O tom, kto a kedy bude liečený v nemocnici, rozhodovali do júla iba lekári. Po novom by sa pacient mal na operáciu či zákrok objednať v príjmovej ambulancii nemocnice alebo ho objedná odosielajúci lekár. Poisťovňa by sa mala do 14 dní vyjadriť, či s tým súhlasí.
Našim lekárom sa podľa štatistík nežije až tak zle. Ich platy narastajú a v priemere zarábajú vyše dvetisíc eur mesačne. Mzdy všeobecných lekárov sú dokonca porovnateľné s ich holandskými kolegami. Zdravotné sestry za všetkými lekármi zaostávajú. Analýzu platov priniesol Health Policy Institute. Zo všetkých pracovníkov v zdravotníctve sú na tom najlepšie lekári. Zarábajú viac než ostatní vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci. Napríklad v roku 2000 mali lekári priemerne o tri percentá viac na výplatách ako pracovníci v iných odvetviach s diplomom. Minulý rok tento údaj prekročil už o 56 percent. Navyše mzda lekárov rástla v uplynulých dvoch rokoch rýchlejšie ako výška platov v hospodárstve.
Bývalý šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne z obdobia vlády Ivety Radičovej, predtým krajský riaditeľ poisťovne Dôvera, je novým expertom KDH pre zdravotníctvo. Marian Faktor aj v súčasnosti pôsobí v zdravotnej poisťovni, ktorá patrí do portfólia finančnej skupiny Penta, ako konzultant riaditeľa pre nákup zdravotnej starostlivosti. V KDH pred ním zastával funkciu odborníka na zdravotníctvo nepopulárny exminister Ivan Uhliarik. Neskôr sa neúspešne uchádzal o post župana Trnavského kraja. Podľa M. Faktora je slovenské zdravotníctvo v kríze. Vo štvrtok predstavil svoj plán na jeho zlepšenie.
Ak by sa v budúcom roku popri zvyšovaní miezd lekárov, ktoré je upravené v legislatíve, navyšovali aj platy sestier a zaviedla sa i odvodová odpočítateľná položka so zvýšením minimálnej mzdy, zdravotníctvo by to stálo 266 mil. eur. Ak by sa popritom navyšovali aj mzdy časti zamestnancov cez kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, dopad by sa vyšplhal až na sumu 272 mil. eur. Vyplýva to zo štúdie Health Policy Institute (HPI). Jej autor, analytik Karol Morvay, podotýka, že takýto scenár hrozí, ak by sa realizovali všetky tieto opatrenia naraz a v plnej miere, čo však nepredpokladá.
Viac ako polovica Slovákov súhlasí s tým, aby mal ťažko chorý človek, ktorý trpí nevyliečiteľnou chorobou, možnosť na svoju žiadosť ukončiť svoj život za asistencie lekára. Vyplýva to z prieskumu agentúry FOCUS pre politickú stranu Sloboda a Solidarita (SaS), v ktorom 55,9 percenta opýtaných vyslovilo súhlas s eutanáziou za asistencie lekára. Naopak, proti takejto možnosti sa celkovo vyjadrila viac ako tretina (35,4 percenta) opýtaných. Pritom 17,9 percenta respondentov s tým skôr nesúhlasí a 17,5 percenta rozhodne nesúhlasí. Celkovo so zavedením možnosti eutanázie súhlasilo 33 percent hlboko veriacich, 55 percent veriacich, 57 percent nerozhodnutých, 69 percent nábožensky nezaložených a 72 percent ateistov.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
