—
HPI
Podozrenia z bielenia údajov v zdravotnej karte lekármi sa dokazujú ťažko. Pacient nemá veľa možností, kam sa so sťažnosťou obrátiť. V prípade nemocníc tento problém rieši ministerstvo zdravotníctva. To však nemusí byť vo všetkých prípadoch nezávislé. Kontroluje totiž aj vlastné nemocnice a riaditeľov, ktorých si vybralo. Poslednou šancou pre pacienta je už len súd. Štyridsaťročná žena, ktorá absolvovala gynekologickú operáciu vo Fakultnej nemocnici v Trnave, tvrdí, že existuje dôvodné podozrenie, že s jej zdravotnou kartou mohol niekto manipulovať. V karte si chcela overiť, či je v nej videozáznam, ktorý bol robený počas operácie. Našla tam aj niečo iné.
Video z operácie? Pre pacienta určite dobrá vec, najmä ak sa po zákroku objavia ťažkosti. O nahrávaní by však mal vedieť a dať naň súhlas. To sa nedeje pri laparoskopických operáciách, kde je kamera súčasťou prístroja. Súhlas s nahrávaním od pacienta lekári vtedy nepýtajú. Paradoxné je, že žiaden zákon tým neporušujú. A nahrávku nemusia ani vydať pacientovi. Otázku takýchto videí bez súhlasu pacienta otvoril prípad štyridsaťročnej ženy, ktorá podstúpila laparoskopickú operáciu vo Fakultnej nemocnici v Trnave. O nahrávaní vôbec nevedela. Až keď mala po zákroku ďalšie zdravotné problémy, nemocnica jej ponúkla 17-minútovy zostrih. Rozhodla sa žiadať celý 90-minútový záznam. Ten jej nedali. Sťažovala sa na ministerstve, ale neuspela.
Verejnú výzvu na poskytnutie úplnej a neupravenej zdravotnej dokumentácie spolu s kompletným videozáznamom operácie bývalej pacientky Fakultnej nemocnice (FN) Trnava zaslal jej riaditeľovi Lekársky odborový zväz (LOZ). Zastupuje poškodenú Valériu S., ktorá sa podrobila operačnému zákroku vo FN v apríli 2013 a po ňom doteraz bojuje so zdravotnými ťažkosťami. Na LOZ sa obrátil manžel pacientky, ktorá má problém dostať sa k svojej kompletnej zdravotnej dokumentácii z hospitalizácie, predovšetkým k úplnému a neupravenému videozáznamu z jej operácie. Podľa slov poškodenej pacientky operácia trvala 95 minút a FN jej poskytla záznam v trvaní necelých 18.
Lekárske fakulty na celom svete ročne produkujú 390 000 absolventov. Sestier končí školu takmer dvojnásobne viac. Píše vo svojej knihe Svetové zdravotnícke systémy v čase globalizácie MUDr. Peter Ondruš. Ako ďalej Ondruš uvádza, celosvetovo je viac ako 2 400 lekárskych fakúlt, 460 fakúlt verejného zdravotníctva a nedefinovateľné množstvo ošetrovateľských stredných škôl, ktoré spolu vychovávajú ročne asi milión nových doktorov, sestier, pôrodných asistentiek a pracovníkov vo verejnom zdravotníctve. V dostupnosti škôl existujú významné rozdiely. Štyri krajiny, ako Čína, India, Brazília a USA majú každá viac ako 150 lekárskych fakúlt. Približne 36 krajín však nemá žiadnu, pričom 26 krajín subsaharskej Afriky má väčšinou jednu alebo žiadnu lekársku fakultu.
Podpora výlučného kojenia až do konca šiesteho mesiaca veku dieťaťa predstavuje vysoko účinnú ochranu pred šírením detskej obezity. Vyplýva to zo štúdie českého Štátneho zdravotného ústavu (ŠZÚ) a 3. lekárskej fakulty Karlovej univerzity. Experti v nej sledovali viac ako 1 700 českých kojených detí z celej republiky. Výskum českých vedcov zároveň potvrdil, že mamičky, ktoré dlhšie koja výlučne, teda bez ďalšieho dokrmovania, potom taktiež dlhšie udržujú kojenie aj po zavedení doplnkovej stravy. Tieto deti potom dostávajú podľa ŠZÚ všetky zdraviu prospešné látky obsiahnuté v materskom mlieku do vyššieho veku.
Financovanie projektu Zdravé komunity, ktorý je zameraný na osvetu a zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľov v rómskych osadách, by malo od 1. októbra prejsť pod Ministerstvo zdravotníctva SR. Podľa informácií hlavnej koordinátorky projektu Zuzany Pálošovej by sa od októbra mal tiež postupne navýšiť súčasný počet 160 terénnych zdravotných asistentov a koordinátorov pôsobiacich v rámci projektu o ďalších 40 ľudí. Rozpočet projektu do konca roka 2015 by mal byť približne 3 000 000 eur. Na konci tohto obdobia by malo v rámci projektu pracovať 300 zdravotných osvetárov. Finančné zdroje vychádzajú z prostriedkov Európskej únie v rámci Programovacieho obdobia na roky 2007-2013.
Odborové združenia pri Nemocnici s poliklinikou (NsP) Prievidza so sídlom v Bojniciach dnes s vedením nemocnice podpísali novú kolektívnu zmluvu, ktorá okrem iného upravuje platy sestrám a pôrodným asistentkám. Ukončili tak vyjednávanie, ktoré sa začalo ešte v závere minulého roka. Nová kolektívna zmluva nadobúda účinnosť 1. augusta a platná je do 31. júla 2015.
PMÚ vykonal inšpekcie v podnikateľských priestoroch spoločností pôsobiacich v sektore distribúcie a predaja zdravotníckych pomôcok. PMÚ má podľa Andrei Wilhelmovej z odboru predsedu úradu dôvodné podozrenie, že prešetrované spoločnosti koordinovali svoje správanie najmä vo verejných obstarávaniach, ktoré boli, prípadne budú vyhlásené. Spolupráca medzi dotknutými podnikateľmi sa mohla podľa nej realizovať najmä prostredníctvom dohôd, ktoré priamo alebo nepriamo určujú nákupné alebo predajné ceny tovarov, alebo iné obchodné podmienky, alebo prostredníctvom výmeny citlivých informácií, najmä o cenách tovarov, vrátane nákupných alebo predajných cien tovarov, či prostredníctvom koordinácie správania, alebo spoločného postupu týchto podnikateľov v procese verejného obstarávania a obchodných verejných súťaží.
Kvapavka sa prenáša pohlavným stykom alebo z matky na dieťa. Prejavuje sa hnisavým zápalom, najmä močových a pohlavných orgánov. Pohlavná choroba kvapavka je u nás na vzostupe. Vlani ju zistili najviac ľuďom od roku 1995. Pacientov s ostatnými pohlavnými chorobami však ubudlo, vyplýva zo štatistiky pohlavných chorôb za rok 2013. Na kvapavku bolo za minulý rok zaznamenaných 243 ochorení. V roku 2012 sa na ňu liečilo 176 pacientov. Ľudí chorých na kvapavku pribúda od roku 2011, keď ich bolo 155. Najviac pacientov evidovali v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Najmenej v Banskobystrickom. Kvapavku najčastejšie lekári diagnostikovali slobodným ľuďom vo veku 25 až 34 rokov. Vo väčšine prípadov išlo o mužov.
Až 114 minút musela vlani záchranka ZaMED čakať s pacientom v nemocnici v Komárne. Mal nespresnenú anginu pectoris, čo je prejav ischemickej choroby srdca so zvieravou bolesťou za hrudnou kosťou spojenou s potením sa a úzkosťou. Najčastejšie a najdlhšie čakajú pacienti chorí na srdce. V okresných nemocniciach, ktoré nemajú urgentné príjmy, čakanie predlžuje dohadovanie sa medzi oddeleniami, kto záchranárov s pacientom prijme. Fakultné a univerzitné nemocnice niekedy pacienta nechcú prijať, lebo tvrdia, že nie je z ich rajónu. Zákon pritom hovorí, že nemocnice musia bezodkladne prijať pacienta a nesmú sa vyhovárať na rajonizáciu.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
