—
HPI
Všeobecný lekár predpisoval pacientom nutridrinky aj bez toho, aby ich odporučil špecialista. Pacienti si vyberali nutridrinky v lekárňach, ktoré boli od ich bydliska vzdialené aj viac ako sto kilometrov. Je preto podozrenie, že sa lekár na tomto postupe s lekárňami dohodol. Súkromná poisťovňa Dôvera, ktorá tento prípad riešila, vyčíslila škodu, ktorá jej tým vznikla, na 170-tisíc eur. Pre podozrenie z podvodu sa začalo trestné konanie. Napriek tomu je otázne, či sa poisťovni podarí škodu vymôcť. Tento prípad nie je jediným prípadom podvodu, s ktorým sa zdravotné poisťovne obrátili na políciu či súdy. Dôvera vlani podala šesť trestných oznámení na neznámeho páchateľa pre falšovanie receptov.
Ľudia s kŕčovými žilami či s problémami s cievami sa dostávajú k špecialistovi až po mesiacoch čakania. Angiologických ambulancií, ktoré by mali zmluvu so zdravotnou poisťovňou, je totiž žalostne málo. Najhoršia situácia je v banskobystrickom regióne. Na jednu ambulanciu tam pripadá viac ako 200-tisíc pacientov s ochoreniami ciev a žíl. Všeobecná zdravotná poisťovňa má zmluvu s 50 ambulanciami angiológie, z nich 22 je na plný úväzok. Z 51 ambulancií má plný úväzok v Dôvere 19 a v Unione na väčší úväzok pracuje 20 ambulancií. Viac ich mať ani nemusia. Držia sa totiž vyhlášky ministerstva zdravotníctva o minimálnej sieti, ktorá určuje najnižší počet špecialistov na plný úväzok, s ktorými musia uzatvoriť zmluvu.
Ten, kto by mal riadiť plánovanú novú nemocnicu v Bratislave, by mal byť štát s veľmi silnou pozíciou napriek tomu, že zariadenie postaví a sprevádzkuje súkromný investor. Pre TASR to dnes uviedla ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, ktorá aj o tomto projekte rokovala s izraelskou ministerkou zdravotníctva Jael Germanovou. Zvolenská sprevádza predsedu Národnej rady SR Pavla Pašku, ktorý je na oficiálnej návšteve Izraela. Izraelská strana sa zaujímala aj o slovenský poistný systém. V Izraeli je oddelený štátny a súkromný poistný systém. Štátna poisťovňa zabezpečuje základný štandard a je možné uplatňovať si ho len v štátnych nemocniciach.
Súkromní lekári by chceli ďalšie úpravy v poplatkoch u lekárov. Zmeny v tejto oblasti nedávno ohlásilo ministerstvo zdravotníctva. To chce stanoviť, za čo lekári peniaze od pacienta pýtať nesmú. Asociácia súkromných lekárov (ASL) SR navrhuje novelizovať nariadenie vlády a následne stanoviť, za ktoré výkony občan platí v súlade s legislatívou. Predstava asociácie je taká, že vydá zoznam, z ktorého si poskytovatelia vyrobia zoznamy poplatkov podľa svojich potrieb. Asociácia poukazuje na to, že ľudia si myslia, že majú nárok na úplne bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Upozorňuje však, že žiadny štát rovnako ako Slovensko nedokáže zabezpečiť bezplatnú starostlivosť v plnom rozsahu.
Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) zakázal od konca mája vývoz viacerých liekov do zahraničia. Ide o antidepresívum Yentreve, Azilect - na liečbu Parkinsonovej choroby, a Xeplion na liečbu schizofrénie. Lieky mali smerovať do Veľkej Británie, Nemecka, Česka, Dánska, Litvy a Holandska. Vývoz liekov sa monitoruje od vlaňajška. Distribútori majú povinnosť oznámiť štátnemu ústavu zámer vyviezť liek. ŠÚKL vývoz nepovolí, ak je liek v SR nedostatkový a jeho vývozom by bola ohrozená dostupnosť a poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Slovenskú legislatívu v súčasnosti preveruje Európska komisia.
Kresťanskí demokrati dnes predstavili liečebný plán pre slovenské zdravotníctvo. Jeho cieľom je podľa experta KDH pre zdravotníctvo Mariana Faktora dosiahnuť konsenzus na strednodobých cieľoch v podobe dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti, ochrany rozpočtov rodín a jednotlivcov pred neodôvodnenými výdavkami na zdravotníctvo, spokojnosť klientov založená na možnosti voľby a pracovné prostredie i ohodnotenie zdravotníkov. Na začatie "liečby" slovenského zdravotníctva majú byť najprv splnené štyri predpoklady. Má ísť o zadefinovanie nároku poistenca a zabezpečenie jeho vymožiteľnosti, dlhodobo udržateľné stabilné financovanie, vymedzenie rolí, kompetencií i zodpovednosti subjektov v systéme, ako aj kontrola a transparentnosť tokov v zdravotníctve.
Direktívny, neústretový, pre lekárov nič nevybaví. Časť členov lekárskej komory je nespokojná s jej prezidentom Mariánom Kollárom, ktorý je vo funkcii len dva roky. Čoraz častejšie sa jeho meno začína skloňovať v súvislosti s odvolávaním. Stať by sa tak malo na sneme komory, ktorý bude v septembri. Vo vnútri Slovenskej lekárskej komory to začína poriadne vrieť. Jej prezident Marián Kollár podľa informácií denníka Pravda začal robiť čistky. Tých, ktorí sa mu vzopreli, prepustil. Medzi takých ľudí patril aj Vladimír Balogh, ktorý pôsobil vo funkcii poradcu komory a v minulosti bol riaditeľom niekdajšej zdravotnej poisťovne Apollo.
Lekárnici volajú po tom, aby mohli mať prístup k liekovej histórii pacienta. V súčasnosti im to zákon neumožňuje. Podľa Slovenskej lekárnickej komory (SLEK) by tak vedeli lepšie posúdiť, ktoré lieky môže pacient užívať, aby neprišlo k nežiaducim kontraindikáciám a zdravotným problémom pacientov. Vidíme mnohokrát iba tie lieky, ktoré má pacient teraz momentálne predpísané, uviedol prezident Európskeho zväzu lekárnikov pre rok 2014 Štefan Krchňák. Ako dodal, môže sa stať, že pacient má doma ďalší liek a môže tak užívať dva lieky, ktoré sa spolu užívať nemôžu. Krchňák uviedol príklad 86-ročnej dámy z Holandska, ktorá dostala niekoľko predpisov na rôzne lieky s tou istou účinnou látkou, čo spôsobilo jej smrť.
Slovensko zažaloval vlastník poisťovne Union, spoločnosť Achmea, dvakrát. V spore, ktorý sa týkal plánov vlády Roberta Fica zaviesť jednu poisťovňu, prehral, lebo tento plán nakoniec zastal. Achmea zaň musí štátu zaplatiť milión eur za trovy konania a právnikov. Sumu, o ktorej rozhodol tribunál, Achnea uhradí v blízkom čase. Spoločnosť Achmea pritom zablokovala Slovensku takmer 30 miliónov eur na zahraničných účtoch. Urobila to preto, že jej štát odmietol zaplatiť odškodnenie vo výške 22 miliónov eur, ktoré má dostať pre zákon o zákaze vyplatenia zisku z čias prvej vlády Roberta Fica. Po započítaní úrokov ide už o 29,7 milióna eur, ktoré by mala Achmea dostať.
Keď zákon, ktorý presadila prvá vláda Roberta Fica, zakázal zdravotným poisťovniam vyplácať si zisk, najmenšia poisťovňa Union bola v strate. Napriek tomu arbitrážny súd povedal, že jej majiteľa tento zákon poškodil a má nárok na 22-miliónové odškodnenie. Doteraz nebolo jasné, ako sumu tribunál vypočítal. Ministerstvo financií, ktoré zastupuje Slovensko, ani holandská firma Achmea ako vlastník poisťovne Union, totiž nezverejnili rozhodnutie. Teraz sa to zmenilo. Achmea ukázala rozhodnutie arbitráže, ktorú so Slovenskom vyhrala. Je v ňom aj postup, ktorý arbitrážny súd pri výpočte odškodenia použil. Odškodné súd vyrátal ako úrok z poisťovne, teda ako cenu peňazí, ktoré nemohol investor zhodnotiť či inde použiť.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
