—
HPI
Slovenskí zubári žiadajú, aby štát prísnejšie preveroval ich kolegov z Ukrajiny a ďalších krajín mimo EÚ, ktorí chcú pôsobiť na Slovensku. Podľa Slovenskej komory zubných lekárov (SKZL) v SR momentálne pôsobí 33 zubárov z Ukrajiny, v susednom Česku je ich 112. Členka prezídia komory Neda Markovská hovorí, že žiadostí od ukrajinských lekárov začalo pribúdať na Slovensku práve po tom, ako preverovanie vzdelania a schopností sprísnili Česi. Ministerstvo zdravotníctva nesúhlasí s návrhom sprísniť uznávanie vzdelania u lekárov prichádzajúcich z krajín mimo EÚ. Tvrdí, že ide o zákonný postup uznávania kvalifikácií v kompetencii ministerstva školstva.
Dohoda medzi ministerstvami práce a zdravotníctva zmení ošetrovanie ľudí v sociálnych domovoch. Podľa nej budú doplácať na výkony sestier v domovoch aj zdravotné poisťovne. Doteraz všetko platil sociálny rezort. Zámer vyvolal polemiku tak medzi sestrami, ako aj zdravotnými poisťovňami. Obe ministerstvá preto vybrali deväť výkonov a tie budú musieť poisťovne z vyzbieraných odvodov uhradiť. Asociácia sestier a pacientov poukazuje na to, že je to málo a zo zdravotného poistenia by sa mala financovať aj prevencia. Súkromné zdravotné poisťovne zase tvrdia, že ministerstvo zdravotníctva zbavuje sociálny rezort zodpovednosti a čierneho Petra posúva do vlastného sektora. Vybrané výkony obsahuje novela zákona o poskytovateľoch, ktorá je v pripomienkovom konaní.
Ministerstvo zdravotníctva SR vypísalo tender na 74 licencií na prevádzkovanie ambulancií pozemnej záchrannej zdravotnej služby. Dôvodom sú končiace sa licencie. Vlani prebehli prvé dve kolá, na výsledky druhého kola sa zatiaľ čaká. Pre prvé kolo musela šéfka rezortu Zuzana Zvolenská čeliť v parlamente odvolávaniu. Licencie, o ktoré sa môžu uchádzači prihlásiť do 17. marca, by mali po novom platiť šesť rokov namiesto doterajších štyroch. Novelizovaný zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zároveň priniesol povinnosť predložiť spolu so žiadosťou o vydanie povolenia aj doklad o personálnom zabezpečení prevádzkovania záchranky a projekt stratégie a rozvoja záchrannej zdravotnej služby.
Návrh novely zákona, ktorá má od apríla zaviesť hradenie ošetrovateľských výkonov v zariadeniach sociálnych služieb (ZSS) zdravotnými poisťovňami prinesie iba legislatívny chaos. Na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave to uviedli predstavitelia Asociácie sestier a pacientov (ASAP). Podľa ASAP sa zdravotné poisťovne budú brániť hradiť ZSS zdravotnú starostlivosť, lebo ZSS nie sú oficiálne poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Predstavitelia ASAP preto tvrdia, že v prvom rade je potrebné urobiť systémovú zmenu a ZSS zaradiť oficiálne medzi poskytovateľov sociálnozdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti upozorňujú na to, že klienti v ZSS sú dlhodobo chorí pacienti, prevažne bezvládni, odkázaní na zdravotnú aj sociálnu starostlivosť.
Fiktívnym parkoviskom pre sto zamestnancov argumentovala firma, ktorá začiatkom decembra minulého roka spoplatnila parkoviská pred dvoma bratislavskými nemocnicami. Tvrdia to zástupcovia občianskych aktivít, ktorí dnes poukázali na to, že plocha pri petržalskej nemocnici Sv. Cyrila a Metoda, ktorá mala byť parkoviskom, je v skutočnosti obratiskom pre nákladné autá a slúži tiež ako obslužná plocha pre prejazdy nákladných vozidiel. Podobným situáciám so spoplatnením parkovísk pred nemocnicami chcú v budúcnosti predísť zákonom. Aktivisti z občianskych združení Hlas občanov Slovenska, Únia materských centier či Slovenský pacient i zástupcovia iniciátorov petície žiadajú zrušiť koncesnú zmluvu na prenájom parkovísk v plnom rozsahu a bez prijímania ústupkov.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje zoznam hlásení do národných zdravotných registrov, ich charakteristiky, podrobnosti o obsahu národných zdravotných registrov, postupe, metódach, okruhu spravodajských jednotiek a lehotách hlásení do národných zdravotných registrov
Medzi stanovenými cieľmi je napríklad úloha zabezpečiť do roku 2015 osobám so sluchovým postihnutím prístup k číslu tiesňového volania 112. Pri zlepšovaní životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike sa orgány štátnej a verejnej správy budú riadiť národným programom, ktorého návrh na dnešnom zasadaní schválila vláda. Národný program určil strategické ciele na roky 2014 až 2020. Národný program obsahuje základné úlohy v 19 oblastiach, pričom sa každé dva roky bude jeho obsah vyhodnocovať a aktualizovať. Opatrenia navrhnuté v materiáli sa týkajú oblasti zdravotníctva, vzdelávania, zamestnávania, ale aj sociálnej ochrany, primeranej životnej úrovne, účasti na politickom a verejnom živote i osobnej mobility zdravotne postihnutých osôb.
Ministerstvo zdravotníctva hľadá nového šéfa pre Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR. Do výberového konania na post riaditeľa, ktoré zverejnilo dnes na svojom webe, sa uchádzači môžu prihlásiť do 5. februára. Operačné stredisko záchranárov v súčasnosti dočasne vedie Igor Brizlák, ktorý predtým pôsobil ako šéf jedného z krajských operačných stredísk. Do funkcie ho vymenovali v októbri 2013, po tom, čo z tohto postu odišiel Ľubomír Kočiš. Ten operačné stredisko viedol aj za prvej vlády Roberta Fica. Ministerstvo okrem toho hľadá i nového riaditeľa pre trenčiansku fakultnú nemocnicu. Uchádzači sa rovnako môžu prihlásiť do 5. februára.
Majú vlastnú budovu, ktorú sa snažia tri roky neúspešne predať, no aj tak si plánujú prenajať ďalšiu. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa tam chce presťahovať svoje generálne riaditeľstvo. Vytipované už má aj tri lokality, kde hľadá nové priestory – Petržalka, Ružinov a Staré Mesto. Rovnako však aj bratislavské krajské pobočky momentálne sídlia v dvoch budovách a po zmene organizačnej štruktúry majú byť už len v jednej. Okrem toho ministerstvo vnútra HN potvrdilo, že zdravotná poisťovňa má byť súčasťou reformy ESO. V rámci nej sa má dosiahnuť, aby štátne inštitúcie sídlili vo svojich, a nie v prenajatých priestoroch a najlepšie pod jednou strechou.
Univerzitná nemocnica Bratislava musí Sociálnej poisťovni splácať takmer 39 miliónov eur. To nie je všetko. Ako už HN informovali, vyše 1,6 milióna dlhuje aj firme Magellan Slovakia, ktorá skúpila jej neuhradené pohľadávky. Bratislavská nemocnica priznáva, že nie je schopná uhrádzať všetky svoje náklady v plnej miere. Podobne ako s Magellanom, aj so Sociálnou poisťovňou si dohodli splátkový kalendár. Ešte minulý rok pritom poisťovňa od Sanatória Tatranská Kotlina vymáhala oveľa nižšie dlhy exekúciou. Išlo o 144-tisíc eur. Univerzitná nemocnica zamestnáva na plný úväzok 6025 zamestnancov. Podľa advokátky z kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Jany Kostrábovej sa ich platobná neschopnosť nemocnice nedotkne.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
