—
HPI
Európska komisia prikázala Slovensku, aby overilo vyplatenie vyše 2,8 milióna eur, ktoré smerovali na zdravotníctvo. V opačnom prípade o ne príde. Dôvodom sú pravdepodobne pochybenia pri verejnom obstarávaní. Práve na súťaženie bol totiž zameraný aprílový audit Operačného programu Zdravotníctvo. Ministerstvo zdravotníctva bude musieť teraz pochybnosti Bruselu do šiestich mesiacov vyvrátiť. Rezort Zuzany Zvolenskej nevedel konkretizovať, aké chyby Brusel odhalil. Zdravotníctvo však nie je jediná oblasť, ktorá čelí negatívnemu rozhodnutiu Bruselu. Začiatkom roka nám totiž bolo prerušené financovanie projektov aj v rámci Operačného programu Doprava. Dôvodom mali byť zásadné pochybenia ministerstva dopravy pod vedením Jána Figeľa.
Všeobecná zdravotná poisťovňa vlani zaznamenala takmer dve tisícky prípadov, kedy jej poistenci žiadali obnoviť poistný vzťah. Z nich sa viac ako 1700 ocitlo v Dôvere, vyše dve stovky v Unione. Asi osemsto poistencov VšZP sa prišlo sťažovať priamo do pobočiek a namietalo, že si prihlášku inde nepodávali. Sťažnosti prichádzali najmä z východného Slovenska z okolia Prešova, Svidníka, Popradu, Vranova nad Topľou, na západnom Slovensku napríklad zo Senice. V Trnave obtelefonovávali poistencov neznáme osoby a tvrdili im, že budú automaticky prepoistení. Keď poistenci namietali, volajúci zmenili rétoriku a oznámili im, že robia prieskum trhu.
Nemocnica v Malackách, ktorú prevádzkuje súkromná firma Nemocničná a.s., by sa po novom uspokojila aj s nižšou sumou za vykrytie jej strát pohotovostí. Kandidátka na županku Monika Flašíková–Beňová (Smer) prišla s návrhom, aby nemocnica za stratové časti dostala od kraja najviac 400–tisíc eur. Suma by sa odvíjala od straty, ktorú by kontroloval audítor župy. Ešte v utorok zástupcovia nemocnice žiadali od kraja, aby im preplatil stratu z pohotovostí, ktorá bola vlani 900–tisíc eur. Župan Pavol Frešo (SDKÚ) pôvodne navrhoval, aby mohli ročne dostať najviac milión po dobu troch rokov. Suma mala byť tiež podľa vykázanej straty.
Zdravotníctvom ročne pretečie zhruba sedem miliárd eur, no skontrolovať, kde všade končia, môže byť problém. Viaceré štátne inštitúcie totiž odmietajú o financiách informovať. Z desiatich oslovených nemocníc nám kompletné informácie o aktuálnom hospodárení poskytli len dve – Fakultná nemocnica Nové Zámky a Žilina. Nitrianske a trnavské zariadenia ani na opakovanú žiadosť neodpovedali vôbec. Zvyšné odkázali na ministerstvo zdravotníctva, alebo uviedli, že údaje za prvý polrok nemajú spracované. Ministerstvo na prvé dopytovanie údaje neposkytlo. Druhýkrát pri žiadosti o stanovisko uviedlo, že ich dodá. Získať informácie je problém aj zo Sociálnej poisťovne.
Priemerná základná mzda slovenského lekára pracujúceho v nemocnici bez ohľadu na jej zriaďovateľa bola v prvom kvartáli tohto roku 1192 eur. Pokiaľ sa do platu zarátavali aj služby a pohotovosť ide o 2058 eur. V prípade sestier predstavuje priemerná základná mzda 628 eur, so službami a pohotovosťou je to 893 eur. V nemocniciach, ktoré spadajú pod ministerstvo zdravotníctva, majú lekári základné platy na priemernej úrovni 1212 eur, s ostatnými zložkami je to 2103. V prípade sestier sú mzdy 679 a 970 eur. Podľa ministerstva zdravotníctva majú atestovaní lekári v univerzitných a fakultných nemocniciach priemerne na páske 2500 eur, neatestovaní 1400 a sestry vyše 1100 eur.
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) navrhuje zmenu vo vyhláške rezortu zdravotníctva o čakacích listinách. Poisťovňa podľa jej šéfa Marcela Foraia dala na ministerstvo zdravotníctva podnet, aby sa pri čakacích listinách rozlišovalo to, či pacient čaká na poskytnutie zdravotnej starostlivosti dobrovoľne alebo nie. Sú aj pacienti, ktorí čakajú dobrovoľne z dôvodu, že si vybrali konkrétneho operatéra, upozornil. Poisťovňa má pritom podľa M. Foraia alokované finančné zdroje a v danom regióne sú poskytovatelia, ktorí majú voľné kapacity, avšak títo pacienti nechcú podstúpiť zákrok v inom zariadení u iného lekára. Ku koncu mája evidovala VšZP na čakacích listinách vyše 7,6 tis. poistencov.
Znalec Miroslav Podhradský ocenil nehnuteľnosť na pol milióna eur. Predaná bola len za polovicu svojej hodnoty. Košická nemocnica. Takto prebehol predaj polikliniky v podaní štátnej trenčianskej nemocnice. Eseročka KOPEX TRANS ju dostala za 250,1 tisíca eur. Podľa hovorcu nemocnice Eugena Finkeia inú možnosť, ako ponuku prijať, nemali, keďže sa prihlásil iba jeden záujemca a splnil všetky zákonné podmienky. Nemocnica na tom nie je finančne najlepšie. Ku koncu vlaňajška bola v strate viac než štyri milióny eur. Na polikliniku prebehlo iba osobitné ponukové konanie. Jeho cieľom je podľa zákona vytvorenie súťažného prostredia. Začína sa zverejnením ponuky v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou.
Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), ktorá by podľa oficiálnych vládnych plánov mala byť od budúceho roku na trhu zdravotného poistenia jediná, rozbieha imidžovú prepoisťovaciu kampaň za vyše pol milióna eur. Šéf poisťovne Marcel Forai nemá podľa svojich slov žiadnu informáciu, že by VšZP bola od roku 2014 na trhu sama, kampaň tak považuje za legitímnu. VšZP dosiahla ku koncu júna zisk takmer 14 miliónov eur. Náklady na kampaň vo výške 580.000 eur majú pochádzať z nákladov na prevádzku, kde má VšZP úsporu. Väčšina prostriedkov, 81 percent, sa má využiť na nákup mediálneho priestoru, zvyšok predstavujú produkčné náklady.
Z projektov ovládaných finančnou skupinou Penta patrí medzi najúspešnejšie sieť lekární Dr. Max, ale aj zdravotná poisťovňa Dôvera. O svoje investície v zdravotníctve sa Penta neobáva ani v prípade, že by došlo k vyvlastneniu Dôvery štátom. Líder Penty Jaroslav Haščák sa vyjadril, že pre Pentu dosahujú veľmi dobré výsledky hlavne lekárne Dr.Max, české Aero Vodochody, stávkové kancelárie Fortuna a tiež zdravotná poisťovňa Dôvera. Lekárne dosiahli hrubý zisk 50 miliónov eur a finančná skupina vidí potenciál ich rastu hlavne v Poľsku, kde rokuje o kúpe ďalších lekárnických sietí. Zo siete Dr. Max chce urobiť globálnejšie zameranú firmu s ročným ziskom sto miliónov eur.
Pacienti, ktorí budú chcieť navštíviť ambulantného lekára v ktorejkoľvek krajine Európskej únie, nebudú vopred potrebovať súhlas zdravotnej poisťovne. Platí to aj v prípade výkonov v súkromných ambulanciách. Vďaka tomu si už ľudia nebudú musieť ošetrenie u súkromníka v zahraničí hradiť sami, ale aspoň časť výdavkov preplatí poisťovňa. Zmeny sú naplánované na október. Pacienti musia poisťovni predložiť žiadosť až po ošetrení a návrate domov. Preplatená môže byť poistencovi zdravotná starostlivosť, ktorá je hradená z verejného zdravotného poistenia vo výške jej úhrady v Slovenskej republike. Ak bude výkon v zahraničí drahší ako u nás, peňažný rozdiel bude znášať pacient sám.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
