Predvolebná diskusia: Program KDH

sobota, 29. máj 2010, 18:54

13. apríla 2010 organizoval Health Policy Institute diskusiu o zdravotníckych programoch slovenských politických strán. Program Kresťanskodemokratického hnutia predstavil Ivan Uhliarik.
 


ÚvodOdborná časťĽS-HZDSSMKSNSSaSKDHSDKÚ-DSDiskusia



foto: © Miroslav Hudák

Volebný program KDH bol schválený teraz v sobotu pod názvom Cesta pre Slovensko. Možno si niektorí z vás pamätajú, že KDH stálo pri zrode reformy zdravotníctva v rokoch 1990-1992. Minister Alojz Rakús bol vtedy pri zrode reformy, ktorá postavila základy jednak demonopolizácie, jednak odštátnenia, slobodnej voľby lekára alebo zdravotného poistenia. Dnes, po dvadsiatich rokoch, sú pred nami nové výzvy. Som veľmi rád, že moji kolegovia hovoria, že sa musíme dohodnúť, je potrebný široký spoločenský konsenzus. Keď nebudeme ignorovať tieto výzvy, budeme môcť zdravotníctvo nasmerovať tam, kde ho chceme mať. Kde si zaslúži, aby bolo. Aby nebolo len nákladovou položkou rozpočtu. Aby bolo oblasťou, ktorá je vysoko špecializovaná, s vysokou pridanou hodnotou a inováciou. Pomohol som si mottom od profesora Štencla: Len zdravý občan môže generovať ekonomickú prosperitu krajiny.

Náš program reflektuje tri hlavné ciele. Jednak zdravotný stav obyvateľstva a jeho zlepšovanie, jednak spokojnosť so zdravotnými službami a jednak samozrejme finančná ochrana tých, ktorí sú sociálne slabší. Dávame do centra pozornosti jednotlivca, na jednej strane spotrebiteľa, ale na druhej strane aj poskytovateľa, pretože nemôže byť dobrej zdravotnej starostlivosti bez toho, aby bol poskytovateľ spokojný a dobre motivovaný.

Hlavným mottom je spravodlivosť. Prvou hodnotou je kvalita. Chceme, aby bola rovnaká kvalita zdravotnej starostlivosti, bez regionálnych disparít. Dnes je situácia taká, že inak vám poskytne zdravotnú starostlivosť nemocnica na východe Slovenska, inak na juhu, inak v Bratislave. V rámci základného balíka zdravotného poistenia. Musíme stanoviť štandard, ktorý bude hradený z poistenia, ako aj časový štandard. Potom je možný vznik nadštandardu, ktorý by bol pripoistený alebo hradený priamo pacientom.

Uviesť chcem aj tzv. elektronickú kartu poistenca, ktorá by informovala o cenách a lekára o tom, akú zdravotnú starostlivosť ten pacient čerpal. Takáto zdravotná karta funguje v Českej republike niekoľko rokov.

Druhou hodnotou v spravodlivosti je spravodlivosť v odmeňovaní. Nemôžme chcieť, aby bola kvalitná zdravotná starostlivosť bez toho, aby sme motivovali tých, ktorí ju poskytujú. Chceme zvýšiť spoločenský status zdravotníkov: chceme zvýšiť hodinovú sadzbu pre LSPP a UPS, podobne, ako to teraz navrhuje asociácia súkromných lekárov. Ale chceme aj zvýšiť odmeňovanie poskytovateľov. Nie je možné, aby, ako to už spomenul pán doktor Hugyivár, okresná nemocnica dostávala za rovnakú diagnózu trikrát menej ako fakultná. A povedzme jednodňová starostlivosť bola ešte menej ohodnotená za tú istú diagnózu ako nemocnica. Keď zrovnoprávnime poskytovateľov, vtedy je možné signifikantne zvýšiť kvalitu. Samozrejme, musíme stanoviť reálne ceny.

Posledný bod, je to spravodlivosť pre tých, ktorí to najviac potrebujú. Uvedomme si, že tá situácia v slovenskej spoločnosti v súčasnosti je vďaka kríze relatívne horšia, ako bola v roku 2006. Chceme zaviesť limit na spoluúčasť vo výške dvoch percent príjmu mesačne iba dôchodcom, invalidným dôchodcom a držiteľom ZŤP. Odhadujeme, že pri počte zhruba 1,2 milióna ľudí by tento náklad na fiškálnu politiku štátu znamenal okolo päť miliónov eur, čo je 0,2% rozpočtu. To je v rámci zdravotníckeho balíka reálne. Je to niečo, čo je adresné. Keď má niekto dvestoeurový, alebo dvestopäťdesiateurový dôchodok, inak dopláca, ako keď má niekto dôchodok alebo plat tisíc eur.

Posledným bodom je adresná sociálna dávka a zvýšenie príspevku pre opatrovateľa na úroveň minimálnej mzdy. Dnes máme nepomer medzi ležiacim pacientom v zdravotníckom zariadení a situáciou, keď sa o neho doma stará člen domácnosti. Člen domácnosti dostáva sto, stodvadsať eur za pacienta, ktorý stojí štát v inštitucionálnom zariadení okolo tisíc eur. To je obrovský nepomer, my chceme, aby to bolo ak nie zrovnoprávnené, tak aspoň zvýhodnené.

Som veľmi rád, že všetci moji kolegovia hovoria o potrebe konsenzu. V júni uvidíme, akým spôsobom sa dohodneme. Podobne ako sa Slovenská republika dokázala dohodnúť na vstupe do NATO, do EÚ, dokázala sa dohodnúť na konsenze prijatia eura, tak si myslím, že i zdravotníctvo sa musí odpolitizovať. Bez toho sa nikam nepohneme. Mala by to byť nie iba diskusia, ale naozaj by to mala byť štátna zdravotná doktrína, ktorá by mala byť prijatá širokým konsenzom politických strán, odborných spoločností. Táto štátna zdravotnícka doktrína na horizonte minimálne desiatich rokov, do roku 2020, by bola záväzná pre nasledujúce vlády. Aby sa nestávalo to, že za sedemnásť rokov existencie tejto republiky tu bolo jedenásť ministrov.

Michal Horváth: Jedna skúsenosť, ktorá sa týka výpisov z osobného účtu poistencov, ktoré ste tu spomínali. Posielali sme v našej poisťovni [Union ZP] stovke poistencov takýto výpis a potom sme cez telefón zisťovali, či si to prečítali a či tam bola nejaká položka, ktorá im nebola poskytnutá. Ani v jednom prípade sme nenašli chybu. Buď tomu nerozumeli, alebo sa na to vykašľali, alebo tam bolo všetko, čo tam malo byť. Neodporúčam zavádzať, aby poisťovne na vlastné náklady zasielali plošne tieto výpisy, kým tí ľudia nebudú motivovaní niečo tam nájsť. Keď to nájdu, na základe toho by mali mať nejaký profit, inak je to úplne zbytočné.

Ako by vyriešilo KDH absenciu arbitra medzi poisťovňami a poskytovateľmi? Na jednej strane je povinnosť poisťovní v rámci legislatívy zabezpečiť minimálnu sieť, na druhej strane sú obmedzené zdroje poisťovní a na tretej strane sú požiadavky, neraz aj oprávnené, poskytovateľov. Tieto tri komponenty sa v čase a priestore veľmi často nestretnú a potom z toho vyplývajú veľmi vážne problémy. Ako vyriešiť funkciu chýbajúceho arbitra, ktorý by riešil spory medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, v prípade že sa nedohodnú a nie je známe, kto je na vine?

Uhliarik: V tejto chvíli vám neviem odpovedať. Ja som za to, aby pri takýchto prípadoch bol rozhodcovský súd, ktorý by mohol mať toto v kompetecii. Ale neviem vám odpovedať, či by mal byť pod úradom pre dohľad alebo pod inou inštitúciou. Navrhujeme voľbu vysokých predstaviteľov úradu pre dohľad parlamentom. Potom by som tam videl priestor pre rozhodcovský súd, ktorý by bol pod úradom pre dohľad, alebo by bol nezávislý, volený NR SR.

Dušan Zachar: Vysvetľovali ste dvojpercentný limit pre spoluúčasť určitých skupín obyvateľstva. Ja som to vo vašom programe nenašiel. Máte len napísaný maximálny limit spoluúčasti pacienta. Prečo ste to nenapísali?

Uhliarik: Máme politický program, a potom sú vyjadrenia, ktoré dávame médiám. Tam sú úplne transparentne napísané dve percentá. Nevidím dôvod, prečo by sme mali písať do programu technické detaily. Nechceli sme dať maximálny limit v objeme nejakého stropu peňazí, ale – aby to bolo spravodlivé – vzhľadom na príjem. V celom programe nie sú nikde spomenuté konkrétne čísla. Nie preto, že by sme ich nechceli hovoriť, ale preto, že čísla, ktoré dáte do politického programu sú zaväzujúce a môžu byť kontraproduktívne.

Zachar: Mohli by ste viac povedať o daňovom bonuse pre domácnosti, ktoré sa starajú o ťažko chorého člena domácnosti?

Uhliarik: Podobne ako daňový bonus na dieťa, navrhujeme bonus na opatrovateľov, aby boli motivovaní človeka opatrovať a nedávať ho do inštitucionalizovanej starostlivosti.

Zachar: Kto bude rozhodovať, či je ťažko chorý, alebo nie?

Uhliarik: Teraz rozhoduje Sociálna poisťovňa o tom, či pacient je ťažko chorý a na základe toho opatrovateľovi prizná určitý príspevok.

Filko: Ako si vy – resp. KDH – predstavujete liekovú politiku?

Uhliarik: Čo sa týka liekovej politiky, ja vidím pozitíva referencovania, aj ako nástroja na zníženie nákladovosti. Ale určite som proti kategorizácii štyrikrát do roka. Bolo aj proklamované ministerstvom, že budú dve hlavné kategorizácie. V realite sú naďalej štyri a pôsobí to likvidačne na lekárne.

Zvýšenú spotrebu nemáme šancu zregulovať tým, že budeme znižovať DPH alebo sekať ceny. Znížená spotreba je aj odrazom lepšieho zdravotného stavu. Pred desiatimi rokmi nikto neužíval statíny, dnes ich užívajú dva milióny ľudí. Pred desiatimi rokmi sa neliečili onkologické ochorenia tak, ako sa liečia teraz. Tak, ako sa zlepšuje zdravotný stav obyvateľstva, tak, ako sa stáva štát bohatším, tie náklady na lieky budú musieť stúpať. Ale to je spotreba. Ceny majú dostatočnú reguláciu.

otázka z pléna: Ako by ste chceli riešiť stámiliónový dlh prevažne lôžkových zariadení, ktorý sa neustále odsúva? Či takým systémom, ako to urobila predošlá vláda, teda nejaký Veriteľ, alebo tak, ako to urobila táto vláda, náhradná finančná výpomoc? Mám problém veriť, že o dva roky budú nemocnice schopné splácať to, čo teraz dostali. Máte nejaký koncept ako by ste to chceli riešiť?

Uhliarik: Či už oddlženie typu Veriteľ, alebo oddlženie teraz, nie sú veľmi šťastné. Kým nebude zdravotnícke zariadenie motivované, aby ten dlh nejakým spôsobom netvorilo, tak ho bude tvoriť. Keď budú definované základné štandardy, čo dostane nemocnica za jednu diagnózu, keď budú definované základné veci, ktoré platia v obchodnom styku, tak jednoducho sa nemocnica nebude môcť zadlžiť tak, ako sa zadlžuje.

Štvrťročník o liekovej politike

Pharma Outlook

Sprievodca pôrodnicami

Sprievodca pôrodnicami

rodinka.sk & HPI

Prihláste sa na odber newslettera

Ak sa chcete prihlásiť k odberu newsletteru, zadajte svoju e-mailovú adresu do poľa pod týmto textom a stlačte tlačidlo.

Slovenská aliancia pre chronické ochorenia