—
Lieková politika je komplex opatrení, ktoré pri správnom použití a nastavení pomôže efektívne využívať vzácne solidárne zdroje. Patrí medzi ne i cenová regulácia, ktorej podmnožinou je regulácia cenovej prirážky za obchodný výkon. České ministerstvo zdravotníctva sa rozhodlo siahnuť po úprave lineárnej sadzby cenovej prirážky – znížením z 32 % na 29 %. Niežeby v českom systéme nebol priestor na zníženie výdavkov na lieky, prijaté opatrenie však nemôže zostať jedinou zmenou, inak sa problém rastúcich výdavkov na lieky nerieši, len odsúva.
Do vzťahu medzi nadobúdacou cenou, cenovou prirážkou, maržou a predajnou cenou vstupuje ešte daň z pridanej hodnoty. Čím je vyššia, tým je pri nezmenenej cenovej prirážke marža percentuálne nižšia.
cenová prirážka = percento z nadobúdacej ceny; o tento podiel sa v absolútnom vyjadrení zvyšuje nadobúdacia cena, aby sa dosiahla predajná cena |
cenová marža = percento z predajnej ceny; o tento podiel sa v absolútnom vyjadrení znižuje predajná cena, aby sa dosiahla nadobúdacia cena |
Lineárna cenová prirážka znamená, že jej absolútna hodnota v príslušnej mene stúpa lineárne. Desaťkrát drahší liek predstavuje pre distribučný reťazec desaťkrát vyšší výnos z obchodného výkonu. Plošné zníženie cenovej prirážky postihlo všetky položky rovnakým dielom. Najväčšmi sa teda opatrenie dotýka vidieckych lekární s nižším obratom, spôsobeným okrem iného i nižším podielom drahých liekov, ktoré sa zvyknú predpisovať i vydávať vo väčších mestách. Česká lekárnická komora hovorí o existenčnom ohrození jednej štvrtiny z 2200 českých lekární. I keď takéto tvrdenia je potrebné brať s rezervou vzhľadom na pochopiteľnú motiváciu ich autorov, je zrejmé, že rast nákladov na lieky nespôsobuje cenová prirážka. Ak majú byť opatrenia českého ministerstva zdravotníctva v liekovej politike dlhodobo efektívne, po administratívnym skresaní marží musia nevyhnutne prísť aj systémové kroky:
Ak by sme zostali len pri cenovej prirážke – jej zmena z lineárnej na degresívnu by z makropohľadu rovnakú úsporu dosiahla spravodlivejšie, bez ohrozenia malých lekární. Degeresívnou „maržou“ rozumieme mechanizmus, ktorý pri stúpajúcej cene lieku znižuje výnos z obchodného výkonu distribútora a lekárnika.
Na Slovensku sa zatiaľ uplatňuje len veľmi chabý náznak degresívnej marže. Pri liekoch v kategorizácii označených ako F („finančne náročné“) je možné uplatniť cenovú prirážku vo výške 10 % (4 % distribútor + 6 % lekáreň) namiesto 32 % (11 % + 21 %). Ide o prípady, keď cena za balenie prevyšuje 10 až 20 tisíc Sk; zaradenie konkrétneho liečiva do tejto skupiny závisí od rozhodnutia kategorizačnej komisie. Podľa prepočtov HPI sa len týmto opatrením podarilo znížiť výdavky zdravotných poisťovní za rok 2005 o 403 mil. Sk (t.j. 1,6 % celkových výdavkov ZP na lieky v roku 2005).
Na tému marží sa natíska ešte otázka – musia byť vôbec marže regulované? Úplnou dereguláciou marží by sa predišlo spolitizovaniu tejto témy. Štát môže na reguláciu využiť nástroj maximálnych cien liekov resp. kategorizáciu (na Slovensku nie je možné predávať hradený liek za cenu vyššiu, než bola ponúknutá v kategorizácii). Je vecou trhového pôsobenia a dohody jednotlivých článkov liekového reťazca, akú cenu bude mať obchodný výkon distribútora a lekárnika.