—
Na pripomienky a návrhy k liekovej politike od O. Sukeľa (viď Marže a regulácia cien, IntoBalance 4/2006) má Health Policy Institute nasledovný názor:
S pohľadom na generickú substitúciu (GS) s jej pozitívami i negatívami sa HPI stotožňuje; trváme pritom na pôvodnej definícii GS (možná substitúcia len lacnejším liekom).
Pri regulácii OTC liekov súhlasíme s väčšinou napísaného, s výnimkou úplného vyradenia OTC z kategorizácie. Niektoré lieky sú dobré, účinné, lacné, používané a ak nebudú v kategorizačnom zozname, lekári namiesto nich budú predpisovať drahšie na recept viazané lieky. Sú to ale len vynimky, mnohé OTC lieky môžu byť vyradené. Vitamíny (perorálne formy, s výnimkou vitamínu D, ktorý sa substituuje malým deťom) už v zozname nie sú. Kalcium tam naďalej zostáva, pretože to je prípad lacnej alternatívy drahých antiosteporotík (ďalej by tam mala zostať napr. ASA v antiagregačnej dávke, a do istej miery aj lacné NSAID, napr. pri indikácii chronickej bolesti – napr. osteoartróza a nie ako antipyretiká pri viróze).
Kategória F mala byť pôvodne zavedená len na prechodné obdobie, kým sa napočíta najlepší spôsob degresívnej marže. Ministerstvo to však za tri roky neurobilo.
Znížené marže v kategórii V sú nelogické. Ak mali niekde zostať súčasné vysoké marže, mali to byť práve vakcíny, ktoré potrebujú komplikovanejší režim. Definícia kategórie V (vydávanie lekarovi a termobox) platí pre vakcíny uhrádzané zo zdravotného poistenia. Poisťovňa preto požaduje taký transport, aby sa vakcína pri prenose neznehodnotila (ak si to pacient hradi sám, je to jeho „majetok“ a má sa oň starať sám).
Nevieme si predstaviť systém s pomernou úhradou, v ktorom by pre lekárnika alebo distribútora malo zmysel znížiť cenu. Buď mu umožníme zvýšiť si maržu, ak vyjedná nižšiu cenu s výrobcom/distribútorom, čím dosiahne konečnú cenu, čo však nevedie k úspore zdravotnej poisťovne. Ak chce lekárnik znižovať cenu na úkor svojej marže, môže to robiť aj dnes.
Doplácanie na lieky v nemocniciach považuje HPI za správne opatrenie, pôvodný návrh reformných zákonov s tým i počítal. Na druhej strane by úhrada liekov nad rámec hospitalizacie podľa HPI neviedla k šetreniu na liekoch v nemocnici. Mimochodom, praktická kontrola verejnej lekárne neexistuje, poisťovne uhradia každý liek, ak nejde o evidentný nezmysel (neexistujúci poistenec a pod.).