—
Začína byť nepekným a pravidelným zvykom, že sa nová vláda raz za čas, z ničoho nič prezentuje nejakým „prelomovým“ nápadom na zmenu systému zdravotníctva. Medzi ne patrí napr. možnosť odvolať predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zavedenie Fondu na financovanie zvlášť náročných výkonov, či transformácia VšZP a SZP z akciových spoločností na verejnoprávne inštitúcie. Tieto opatrenia majú charakter plastickej chirurgie na polomŕtvom pacientovi. Zďaleka nie je jasné ich prepojenie na zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľstva, či kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Rovnakého charakteru je aj ostatné opatrenie – plánované násilné prepoistenie všetkých poistencov štátu, t.j. 3,1 milióna obyvateľov (!) do štátom určenej zdravotnej poisťovne. Hoci súčasná vláda s obľubou o sebe vyhlasuje, že jej ide len o blaho občanov, tentokrát priznáva, že jej ide len o peniaze. Áno, toto opatrenie je naozaj zamerané len na to, aby peniaze štátu, rozumej daňových poplatníkov, boli k dispozícii v štátom vlastnenej a riadenej zdravotnej poisťovni. Navyše, štát prispieva do zdravotníctva menej ako tretinou do zdrojov zdravotných poisťovní, zvyšok sú peniaze vyzbierané na zdravotných odvodoch a tým pádom sa do štátnych poisťovní dostanú aj peniaze od ekonomicky aktívnych občanov. Ako? Na základe prerozdeľovania, v ktorom každá poisťovňa dostane na poistenca rovnakej rizikovej skupiny rovnaký objem zdrojov. Ak predpokladáme, že súčasní ekonomicky aktívni poistenci štátnych poisťovní nebudú mať možnosť okamžite odísť, štát bude kontrolovať 85 % občanov a 87 % zdrojov.
V tomto prípade nemohla vláda použiť ani obľúbenú formulku o tom, že tak je to naplánované v programovom vyhlásení. Pretože jeho prvá veta jasne uvádza, že „Vláda považuje zdravie, rovnosť v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a dostupnosť zdravotnej starostlivosti za základné práva každého občana.“ Poistenec stráca slobodný výber poskytovateľa, ak sa nemôže prepoistiť v prípade nespokojnosti so zmluvnými poskytovateľmi štátnej zdravotnej poisťovne. Rovnako prázdnymi frázami sa stávajú slová vládneho programu o decentralizácii a rovnocenných podmienkach všetkých zdravotných poisťovní bez ohľadu na právnu formu a zákonom garantovanom práve na slobodný výber zdravotnej poisťovne,
Poistenci, za ktorých poistné hradí štát sú len zámienkou na to, aby si štát mohol trvalo udržať dominantné postavenie na trhu zdravotného poistenia. Vláda chce zneužiť fakt, že hlas občanov k veciam verejným „zaznieva“ len v čase volieb. Nemajú mediálny priestor, nie sú organizovaní, nebudú lobovať v parlamente pri presadzovaní zmien zákonov a nakoniec si na to priškrtenie osobných slobôd nejako zvyknú. Ale poistenci svoj názor jednoznačne vyjadrili v nedávno skončenej prestupovej kampani zdravotných poisťovní. Nie je náhoda, že vláda s takýmto návrhom prichádza tri týždne po ohlásení výsledkov tejto kampane, v ktorej štátne poisťovne zaznamenali rekordný odliv poistencov. Spolu z nich odišlo 528 037 poistencov. Pri zachovaní priemeru 58,5 % poistencov štátu za obe štátne poisťovne, by to znamenalo, že odišlo 309 065 poistencov štátu, čo predstavuje 10% z celkového počtu ľudí, za ktorých platí poistné štát. Poistenci hlasujú nohami. Občan najlepšie vie, čo nie je pre neho dobré a podľa toho sa aj správa.
Na záver treba spomenúť ešte dve riziká. Po prvé, množstvo poistencov, za ktorých platí poistné štát, mení svoj status v priebehu roka – napr. deti skončia školu a zamestnajú sa, nezamestnaní si nájdu prácu, zamestnanec ochorie, či odíde do dôchodku. Ak by aj ministerstvo zvládlo legislatívne nadefinovať všetky možné situácie, títo všetci sa môžu tešiť na nekonečnú byrokraciu s nahlasovaním a odhlasovaním sa zo štátnej poisťovne.
Po druhé, tento návrh je vysokorizikový aj pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí sa stanú vysoko závislí od rozmarov jednej, štátom kontrolovanej zdravotnej poisťovne. V prípade prijatia takéhoto opatrenia, by nemali reálnu možnosť úniku v podobe zmluvy s inou zdravotnou poisťovňou.