Rok 2006 v zdravotníctve

pondelok, 25. december 2006, 12:00 a

Vymenovanie Ivana Valentoviča za nového ministra zdravotníctva 4. 7. 2006 rozťalo práve sa končiaci rok na dve polovice. Kým jeho predchodca Rudolf Zajac ako prvý minister zotrval na tomto poste celé volebné obdobie, budúcnosť súčasného ministra sa ráta už len v mesiacoch.

Výrazný rozdiel v životnosti vyplýva z odlišnosti týchto osôb. Mimoriadne silná pozícia Rudolfa Zajaca v minulej vláde sa odvíjala od jasnej vízie, silnej pozície v sektore a proreformnej nálady celej vlády. Naopak, súčasnému ministrovi chýbajú všetky tri atribúty. Nemá víziu, nevládne svojmu rezortu a nálada vo vláde sa dá charakterizovať všelijako, len nie ako proreformná.

Do 4. 7. 2006: Rudolf Zajac

Pozícia Rudolfa Zajaca v poslednom polroku Dzurindovej vlády bola najmenej stabilná spomedzi jeho štvorročného funkčného obdobia. Bolo to dané stratou jeho oficiálneho politického krytia (rozpad ANO), žltou kartou od premiéra (ktorú dostal v januári) a hlasovaním o vyslovení nedôvery (vo februári). Za jeho odvolanie vtedy hlasovalo 68 poslancov. Všetci komunisti z KSS, celý klub HZDS (s výnimkou neprítomného Karlína), všetci poslanci SMERu (okrem neprítomného Hanzela), kompletné Slobodné Fórum, jeden poslanec ANO (Kuljaček) a jediný poslanec SDKU (Devínsky).

Za Zajaca sa jednoznačne postavili len (24) poslanci: celý klub KDH (s výnimkou Bielika, Brocku a Sabolovej), poslanci ANO (okrem spomínaného Kuljačeka) a niektorí nezávislí poslanci. Paradoxne, z SDKU, ktorá sa politicky hlási k reforme zdravotníctva sa všetci poslanci zdržali. Medzi nimi aj Viliam Novotný, ktorý Zajacovu reformu najviac podporoval.

Postupné oslabovanie Zajacovej pozície sa prejavilo na (ne)presadzovaní nevyhnutných opatrení súvisiacich s reformou. Z hľadiska zdravotnej politiky Zajac stihol predstaviť dve významné technické normy a dokončiť nábeh záchraniek. Katalóg výkonov a nariadenie o minimálnej sieti. Katalóg výkonov je mimoriadne dôležitý, lebo definuje jednotnú terminológiu s jasným obsahom pojmov a je predpokladom na vytvorenie zoznamu zdravotných výkonov, ktorý definuje štandardné diagnostické a liečebné postupy, ktoré možno vykazovať pri jednotlivých diagnózach. Nová definícia minimálnej siete je dôležitá pre zabezpečenie rovnakého prístupu všetkých poistencov k zdravotnej starostlivosti. Toto zabezpečenie vyplýva z dobrej definície časovej dostupnosti a kapacitnej priepustnosti ponukovej stránky systému. Nariadenie sa síce dostalo cez pripomienkové konanie, ale vláda ho už nestihla schváliť.

Za najväčšie sklamanie je možné považovať rozhodnutie premiéra Dzurindu zablokovať transformáciu štátnych nemocníc z príspevkových organizácií na akciové spoločnosti, ktoré bolo vysvetľované predčasnými voľbami a ospravedlňované nezmyselným štrajkom zdravotníkov. Štrajkujúci síce oficiálne bojovali za vyššie mzdy, ale v skutočnosti išlo o blokádu transformáciu nemocníc na akciovú spoločnosť. Tá by raz a navždy vyriešila otázka ich majetku, hospodárenia, odmeňovania zamestnancov a postavenie na trhu. Krátkodobý cieľ (potenciálny politický zisk vo voľbách), tak vytlačil cieľ dlhodobý (štandardne fungujúce nemocnice).

Reforma zdravotníctva spustená v roku 2004 tak zostala nedokončená (a veľmi zraniteľná) najmä v oblasti ponukovej strany systému. Najväčším problémom ktoré nový minister zdedil tak nebolo financovanie systému, ani zdravotné poisťovne, ale zlá situácia v štátnych nemocniciach.

Od 4. 7. 2006: Ivan Valentovič

„Smerovanie“ zdravotnej politiky od júla 2006 nemá jasné kontúry. Pozícia ministra Valentoviča je veľmi slabá. Nepredstavil žiadnu víziu fungovania zdravotníctva, nemá odborné kapacity na makroekonomické prognózovanie a veľmi ľahkovážne začal sľubovať veci, na ktoré nemá finančné krytie.

Legislatíva sa vykonáva cez pozmeňovacie návrhy poslancov v druhom čítaní v parlamente bez vedomia ministra. Je pravda, že aj minister Zajac, niektoré zmeny vykonával v druhom čítaní, ale išiel ich do parlamentu obhajovať sám. Valentovič sa však od poslaneckých návrhov úplne dištancoval a demonštroval tak svoje slabé postavenie v rezorte. Čo je horšie, ministra nezaujímali ani prípadné dopady týchto opatrení na fungovanie sektora.

Jediným spoločným menovateľom doterajšieho pôsobenia nového ministra zostáva zmäkčovanie prostredia a centralizácia kompetencií. Vláda doteraz stihla znížiť poplatky na 0 Sk (pri receptoch na 5 Sk), čím poskytovateľov a poisťovne pripravila o reálne 2,5 mld. Sk. Zavedením ochrany pred exekúciami sa poslanci snažili nesystémovo riešiť narastajúci dlh nemocníc. Ústavný súd však predbežným opatrením pozastavil platnosť tohto ustanovenia pre rozpor s ústavou.

Neštandardné zvýšenie poistnej sadzby štátu zo 4 % na 5 % len na prvé štyri mesiace roka 2007 ako aj nezmyselné preradenie liekov do nižšej sadzby DPH demonštrujú veľmi nízky cit ministra pre stabilitu a vypočítateľnosť verejných financií.

Za najvážnejší zásah do zdravotného systému však môžeme jednoznačne považovať návrh poslanca Zvonára, ktorým sa vláde umožňuje kedykoľvek odvolať predsedu a jednotlivých členov správnej rady úradu pre dohľad. Úrad pre dohľad týmto stratil svoje nezávislé postavenie a dostáva sa do vážneho konfliktu záujmov.

Prijaté zmeny ako aj informácie, ktoré prenikajú o pripravovanom zákone o verejnoprávnom postavení zdravotných poisťovní naznačujú, že súčasná moc sa rozhodla vybudovať štátne zdravotníctvo. Chce štát posunúť z pozície efektívneho regulátora do úlohy dominantného hráča – normotvorcu (MZ a poslanci), nákupcu (len jedna poisťovňa), poskytovateľa (štátni sú najlepší) a kontrolóra (ovládnutie úradu pre dohľad). Táto „štvorrola“ zakladá do budúcnosti vysoké riziká pre stabilný rast zdravotného trhu:

  • Legislatíva nebude koordinovaná a navzájom sa budú prebíjať vláda a parlament a nikto vlastne nebude zodpovedný za zdravotnú politiku
  • Štát bude uprednostňovať svoje poisťovne – postaví ich do privilegovaného postavenia, resp. sa bude snažiť vytvoriť len jednu – monopolnú poisťovňu
  • Štát bude operatívne riadiť nemocnice, pričom ich bude ovplyvňovať centrálnymi rozhodnutiami
  • Dohľad bude závislý od MZ SR

Brute force už stačiť nebude

Pre vládu, ktorá je závislá od prieskumov verejnej mienky bude zdravotníctvo vždy veľkým problémom. Zrušenie dvadsaťkorunáčok „smerom k ľuďom“ stačilo v roku 2006. Ďalšie zlepšovanie systému si však vyžaduje oveľa sofistikovanejšie techniky (zjemňovanie prerozdeľováku, platba za výkon (DRG), minimálna sieť, health technology assessment, protokoly, reštrukturalizácia ponuky) a nie hrubú silu (spoločný fond, jedna poisťovňa). Avšak sofistikované techniky dvíhajú reputáciu, nie preferencie.

článok bol publikovaný v časopise .týždeň č. 49/2006

Štvrťročník o liekovej politike

Pharma Outlook

Sprievodca pôrodnicami

Sprievodca pôrodnicami

rodinka.sk & HPI

Prihláste sa na odber newslettera

Ak sa chcete prihlásiť k odberu newsletteru, zadajte svoju e-mailovú adresu do poľa pod týmto textom a stlačte tlačidlo.

Slovenská aliancia pre chronické ochorenia