—
Reforma zdravotníctva v Maďarsku sa po rezignácií Lajosa Molnára v marci 2007 stala centrálnym dejiskom politického boja. Tým, že premiér Ferenc Gyurcsány rezignáciu ministra Molnára prijal, zároveň odmietol jeho koncepciu reformy poistného systému. Tá bola založená na holandskom modeli, konkurencii súkromných zdravotných poisťovní a limitovanej úlohe štátu ako regulátora zdravotného trhu.
Molnárove krátke pôsobenie (menej ako 12 mesiacov) však bolo plné potrebných stabilizačných opatrení zdravotnej politiky:
zaviedol poplatky u lekára, u špecialistu a za pobyt v nemocnic
zaviedol Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
znížil počet lôžok o viac ako 10 000
liberalizoval liekovú politiku a zároveň znížil výdavky na liek
Výsledkom jeho pôsobenia je stabilizovaný systém. Podľa odhadov Inštitútu pre strategický výskum zdravotníctva ESKI sa monopolná zdravotná poisťovňa OEP po viac ako 12 rokoch opäť dostane do prebytkového hospodárenia (Graf 1).
Zdroj: ESKI, 2008
Nástupkyňa Lajosa Molnára pani Ágnes Horváth bola pri nástupe do funkcie v mimoriadne zložitej situácii. Holandský, pro-trhovo orientovaný model zdravotného poistenia bol zamietnutý a vláda nemala žiadnu inú reformnú agendu, a tak sa v júni 2007 zrodil tzv. kompromisný model. Hybrid, o ktorom autor píše v inom článku.
V konečnom dôsledku však nebol dôležitý zákon, ale politika okolo neho. Poplatky a nový návrh systému zdravotného poistenia sa stali ústrednou témou boja vo vnútri koalícií ako aj boja medzi koalíciu a opozíciou. Nový zákon o zdravotných poisťovniach bol nakoniec v decembri 2007 prijatý a prežil aj prezidentovo veto. Neprežili však poplatky.
Opozičná strana FIDESZ totiž iniciovala referendum, v ktorom sa hlasovalo o troch otázkach. Dve sa týkali poplatkov v zdravotníctve a jedna poplatkov za vysokoškolské štúdium. Aj keď sa očakávala vysoká účasť, výsledky referenda prekvapili všetkých.
K urnám prišlo 50,51 % voličov a proti poplatkom sa vyjadrilo viac ako 82 % hlasujúcich (Graf 2). Komentátori situáciu označujú ako veľké víťazstvo Viktora Orbána – lídra opozície.
Toto víťazstvo však nie je dobrá správa pre maďarských občanov. Znamená totiž riziko, že žiadna z budúcich vlád nebude chcieť robiť bolestivé, avšak mimoriadne dôležité štrukturálne reformy. Maďarsko stále trpí vysokými daňami, vysokým deficitom verejných financií a sužuje ho veľmi nízky hospodársky rast na úrovni 1 %. Ratingová agentúra Standard & Poor’s 14. 3. 2008 znížila ratingový výhľad Maďarska na negatívny s odôvodnením na zhoršujúcu sa perspektívu udržateľnej konsolidácie verejných financií.
Kým v deväťdesiatych rokoch bolo Maďarsko lídrom reforiem (najmä za čias Lajosa Bokrosa, 1995-96), dnes musíme konštatovať, že stagnuje. Od roku 2002 sa jeho HDP na hlavu zvýšilo len veľmi mierne. Kým Slovensko dokázalo vďaka reformám zvýšiť HDP na hlavu v parite kúpnej sily z 54,3 % priemeru EÚ27 na 69,8 %, tak Maďarsko zvýšilo svoje HDP na hlavu v rovnakom období zo 61,7 % iba na 63,5 %. Reformami v dlhodobom horizonte získavajú všetci – aj tí, ktorí v krátkodobom horizonte dočasne strácajú. Je škoda, že Maďari sami sebe zobrali šancu na rýchlejšie zbohatnutie.
Účasť | |
Oprávnených voličov: 8 040 125 |
|
Výsledky | |
Otázka 1: zrušenie poplatkov v nemocniciach | |
Otázka 2: zrušenie poplatkov u lekárov | |
Otázka 3: zrušenie poplatkov vo vysokom školstve |
Zdroj: maďarská Národná volebná kancelária, www.valasztas.hu, 2008