„Pravek zdravotnej politiky“

Ministerstvo zdravotníctva predložilo v predposledný júlový deň do pripomienkového konania návrh novely zákona o zdravotných poisťovniach a zákona o zdravotnom poistení. Materiál sa prekvapujúco neobjavil na titulke ministerskej webovej stránky, ako bolo dosiaľ zvykom. (AKTUALIZOVANÉ: od 1.6.2008 sa materiály do pripomienkového konania zverejňujú na Portáli právnych predpisov). Termín pripomienkovania je do 19. augusta 2008.

Návrh mení pravidlá prerozdelenia, stanovuje povinnosť všeobecným lekárom uzatvoriť zmluvy s poisťovňami, mení spôsob výpočtu platobnej schopnosti poisťovní, vytvára kompenzačný fond pre poisťovne na ministerstve a súkromným poisťovniam pridáva povinnosť predkladať svoje rozpočty na schválenie vo vláde.

Vláda má schvaľovať rozpočty súkromných zdravotných poisťovní

Schvaľovanie rozpočtov súkromných firiem vo vláde považuje Health Policy Institute za neprijateľný zásah do súkromného podnikania. Podľa HPI vláda nedôveruje regulátorovi (Úradu pre dohľad), a to aj napriek tomu, že ho mocensky ovládla. Argument potreby verejnej kontroly nad verejnými zdrojmi je lživý, pretože rozpočty poisťovní sú aj dnes pod verejnou kontrolou. Návrh rozpočtu predkladajú poisťovne ministerstvu financií a zdravotníctva a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (§11 ods. 1 písm. d) aktuálneho znenia zákona č. 581/2004 Z. z.). V skutočnosti vláde nejde o kontrolu verejných zdrojov, ale o rozhodovanie o ich použití.

Schvaľovaním rozpočtov všetkých zdravotných poisťovní sa vláda dostane do konfliktu záujmov, pretože v dvoch z piatich poisťovní (VšZP a SZP) vykonávajú akcionárske práva ministerstvá (zdravotníctva, obrany, vnútra a dopravy). Na vláde by mali podľa návrhu schvaľovať rozpočty svojej konkurencie.

Rušia sa technické rezervy

Princíp tvorby technických rezerv vychádza z objektívnej potreby na výplatu vopred známych a odhadovaných poistných plnení v prípade vzniku poistných udalostí. V prípade, že poisťovňa má vytvorené dostatočné rezervy, bude schopná splniť všetky prevzaté záväzky a tým nebude nútená kryť prípadné škody z ďalších zdrojov. Samozrejme, vždy je priestor na to, aby sa spôsob výpočtu technických rezerv zlepšoval. Ich zrušenie, obsiahnuté v ministerskom návrhu, však HPI nepovažuje za správne.

Platobná schopnosť má byť upravená vo vyhláške a nie v zákone

Ďalšia zmena sa dotýka platobnej schopnosti zdravotných poisťovní: presúva sa jej definovanie zo zákona do ministerskej vyhlášky. Ministerstvo tu vystupuje v zásadnom konflikte záujmov – je normotvorcom a zároveň i stopercentným akcionárom najväčšieho hráča na trhu, pre ktorý stanovuje pravidlá hry. Navrhovaná novela by umožňovala ministerstvu účelovo, podľa potreby upraviť reguláciu platobnej schopnosti tak, aby ju jeho poisťovňa spĺňala. Takýto návrh vyvoláva podozrenie, že VšZP v súčasnosti buď nespĺňa alebo má problém splniť platobnú schopnosť.

Zmena prerozdelenia

Miera prerozdelenia sa má zvýšiť z doterajších 85,5 % predpísaného poistného na 95,5 % predpísaného poistného. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa dostane tak podľa našich výpočtov naviac o 700 miliónov korún, a to najmä od – opäť štátnej – Spoločnej zdravotnej poisťovne (tá zaplatí 400 miliónov korún). Systémovým riešením nerovnováhy poistných kmeňov dvoch štátnych poisťovní by pritom bolo ich zlúčenie, čo bola úloha, z ktorej sa vlani vyvliekol (ex)minister Valentovič.

Príspevok štátu na komepenzáciu rizík zdravotných poisťovní

Podľa návrhu sa má v roku 2009 zvýšiť sadzba štátu na 5 % z priemernej mesačnej mzdy. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o naplnenie programového vyhlásenia vlády. Výstižnejší výraz je však kamufláž. Platba štátu za poistenca štátu totiž zostáva na úrovni 4,5 % z priemernej mesačnej mzdy. Na ministerstve má vzniknúť osobitný fond na kompenzáciu rizík zdravotných poisťovní, do ktorého štát pošle najmenej 0,5 % z priemernej mzdy. Keďže v návrhu chýba vynásobenie tejto sumy či už počtom poistencov štátu alebo počtom všetkých poistencov, zatiaľ sa zdá, že štát bude na účet ministerstva posielať 100,73 Sk (€ 3,34).

Nielenže nie je jasné, ako sa fond bude plniť, ale ani to, ako sa budú z neho peniaze používať. Ak bude prideľovanie zdrojov z kompenzačného účtu prebiehať doslovne podľa návrhovaného znenia, teda pomerne podľa počtu poistencov a bez prerozdelenia, najmenej výhodné to bude pre VšZP.

Je škoda, že na júnovej medzinárodnej konferencii HPI o kompenzácii rizikovej štruktúry v zdravotnom poistení sa (napriek pozvaniu) nezúčastnil nikto z ministerstva zdravotníctva. Ministerský návrh kompenzácie rizikovej štruktúry z osobitného účtu podľa počtu poistencov možno označiť za pravek zdravotnej politiky. Dúfame, že jeho autori si prečítaju aspoň toto číslo newslettera, ktoré prináša prvú časť súhrnu zo spomínanej konferencie.

Moderná zdravotná politika rieši prerozdeľovanie tak, že doň pridáva nové parametre, ktoré lepšie vysvetľujú variabilitu v nákladoch a reálnejšie tak odzrkadľujú skutočnú finančnú náročnosť poistných kmeňov. V zahraničí (napr. Holandsko) sa ako prediktory osvedčili najmä predpísané lieky (PCG) a diagnózy (DCG). Ministerstvo však žiaden nový parameter do prerozdeľovania nepridáva, takže ani nedosiahne plánovaný cieľ: zvýšiť férovosť konkurencie medzi poisťovňami. A preto je aj úplne zbytočné meniť percento prerozdelenia alebo zakladať nejaký osobitný fond.