EZP: nezlyhal trh, ale Úrad pre dohľad

Health Policy Institute už v novembri 2006 upozorňoval, že ak vláda bude disponovať právomocou odvolať predsedu úradu, úrad sa dostane do podriadeného postavenie voči ministerstvu zdravotníctva. Taktiež sme naznačovali, že úrad stratí predpoklady pre svoju hlavnú funkciu, a to nezávislý dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a zdravotným poistením na základe technických a odborných kritérií, nie na základe politických záujmov. Vráťme sa však späť k poistnému kmeňu EZP.

Chyba prvá: pasivita a nerozhodnosť

Prvou chybou úradu bolo, že nekonal vtedy, keď konať mal. Ak mal predseda úradu informácie o tom, že EZP má hodnotu vlastných zdrojov nižšiu, ako je minimálna miera platobnej schopnosti (§ 51, ods. 1, písm. b zákona o zdravotných poisťovniach) alebo že EZP vykazuje straty, ktorých výška by pri úhrade týchto strát z disponibilných prostriedkov zdravotnej poisťovne viedla k zníženiu vlastného imania pod hodnotu základného imania (§ 51, ods. 1, písm. c), mal EZP nariadiť, aby predložila ozdravný plán.

O tom, že predseda úradu Richard Demovič dané informácie mal, svedčí jeho vyjadrenie z 3. 7. 2008: „Z dokladov, ktoré mal úrad k dispozícii, sa dalo predpokladať, že situácia v EZP môže závažným spôsobom ohroziť schopnosť poisťovne plniť záväzky, ktoré pre ňu vyplývajú z vykonávania verejného zdravotného poistenia, preto pripravoval zavedenie nútenej správy nad touto zdravotnou poisťovňou.“

Podľa zákona je úrad povinný zaviesť nútenú správu nad zdravotnou poisťovňou, ak hodnota prostriedkov vyjadrujúca minimálnu mieru platobnej schopnosti zdravotnej poisťovne klesne pod stanovenú hodnotu počas troch za sebou nasledujúcich mesiacov.

Otázka je, prečo predseda úradu čakal s nútenou správou a ešte predtým nenariadil EZP predložiť ozdravný plán. Veľmi podobný prípad riešil v roku 2005 vtedajší predseda úradu Ján Gajdoš so Spoločnou zdravotnou poisťovňou (SZP), ktorá stratila schopnosť uhrádzať záväzky do 30 dní. SZP vtedy musela vypracovať ozdravný plán a jej akcionári museli navýšiť základné imanie o 450 mil. Sk. Principiálnosť postoja Jána Gajdoša bola v prípade SZP o to dôležitejšia, že išlo o štátom vlastnenú zdravotnú poisťovňu a úrad voči nej „nezmäkol“.

Pasivita a nerozhodnosť súčasného predsedu Demoviča pri riešení finančných problémov EZP spôsobila, že akcionári EZP úrad predbehli a sami vstúpili do likvidácie. Nedali mu tak už možnosť EZP sankcionovať a prinútiť jej akcionárov zvýšiť základné imanie (čím by dlhy zaplatil akcionár EZP – spoločnosť Medical Care Holding Ltd, ktorá patrí J&T), ale nechtiac mu poskytli druhú šancu riešiť finančné problémy EZP rýchlym predajom poistného kmeňa. Demovič však ponúknutú šancu nevyužil.

Chyba druhá: nezmyselný prevod kmeňa EZP na SZP

EZP svoje rozhodnutie o zrušení poisťovne a vstupe do likvidácie úradu doručila 2. mája. Následne na to zdravotná poisťovňa Apollo vyhlásila (SITA, 6. mája o 13:10), že je pripravená prevziať poistný kmeň Európskej zdravotnej poisťovne (EZP) a zabezpečiť jej poistencom kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť. Úrad však napriek tomu nariadil dočasný prevod poistného kmeňa EZP na SZP (SITA, 6. mája o 16:21). Dôkazom chybnosti tohto rozhodnutia je fakt, že SZP v nasledujúcich mesiacoch záujem o poistný kmeň EZP neprejavila ani raz.

Navyše, cena poistného kmeňa EZP sa s približujúcim termínom na ukončenie prestupov (30. 9.) znižuje a prevod poistného kmeňa EZP na SZP nijakým spôsobom jeho predaj neurýchlil, skôr naopak. Ak teda kúpna cena kmeňa EZP mohla v čase vstupu do likvidácie kryť aspoň nejakú časť nesplatených záväzkov, obštrukcie s jeho prevodom túto sumu znižujú na minimum.

Pohľadávky poskytovateľov

Niekedy zdanlivo malé zmeny môžu dramaticky meniť následné udalosti. Zrušenie nezávislosti úradu pre dohľad v roku 2007 nemusela byť pre laickú verejnosť a aj mnohých poskytovateľov vtedy zásadná udalosť. Narušila však jemný mechanizmus rovnováhy v systéme a kolobeh následných udalostí ešte bude verejnosť aj poskytovateľov veľmi zaujímať.

Ak nebudú pri likvidácii EZP uspokojené všetky pohľadávky poskytovateľov, je to zodpovednosť úradu pre dohľad, lebo nekonal vtedy, keď konať mal a keď už konečne konal, tak konal chybne. Podľa vyhlásení ministra zdravotníctva Rašiho (HN, 12. augusta) to vyzerá tak, že dlhy súkromnej EZP namiesto J&T možno vyrovná štát. Nie je to však zlyhanie trhu, ale zlyhanie politicky ovládnutého a nesamostatného regulátora.

článok bol publikovaný v Hospodárskych novinách 20. augusta 2008