—
Vo viacerých členských krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sú poplatky za návštevu lekára a hospitalizáciu štandardnou súčasťou financovania zdravotného systému. Vo väčšine krajín sa ako hlavný dôvod uvádza snaha o dosiahnutie vyššej efektivity sektoru a zníženie nákladov poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Len donedávna, do 1. januára 2013, musel každý nemecký pacient zaplatiť za prvú návštevu praktického lekára a zubára v kalendárnom štvrťroku poplatok vo výške 10 €. Spolu sa týmto spôsobom navýšili prostriedky nemeckého zdravotníctva o 2 miliardy eur ročne. Tieto poplatky boli v Nemecku zavedené v roku 2004. Od poplatkov boli oslobodené deti mladšie ako 18 rokov.
Nemecké zdravotné poisťovne hospodária v posledných rokoch s prebytkami, čo spolu s blížiacimi sa parlamentnými voľbami (september 2013) viedlo vládu k zrušeniu poplatkov (viď Pourová, HPI – Nemci zrušili poplatky u lekára, 2013). Zrušenie ambulantných poplatkov znamená zrušenie povinnosti odporúčacích lístkov. Nemeckí ekonómovia očakávajú desaťpercentný nárast návštevnosti ambulancií. Združenie zmluvných lekárov požaduje, aby si pacienti bez odporúčania platili zdravotnú starostlivosť v plnej výške a následne si ju nechali preplatiť v poisťovni. Ak chce mať pacient slobodnú voľbu lekára bez odporúčaní, mal by podľa nich platiť vyššie dodatočné poistné.
Pri liekoch na predpis je stanovená povinná spoluúčasť vo výške 10 %. Za recept by mal pacient zaplatiť minimálne 5 € a maximálne 10 €. Doplatok môže byť aj vyšší, ak si pacient vyberie drahší liek z rovnakej skupiny liekov.
V Rakúsku zaviedli poplatky za návštevu ambulancie (Ambulanzgebühr) v roku 2001 vo výške 150 šilingov (10,90 €) za návštevu špecialistu a 250 šilingov (18,17 €) za návštevu bez odporúčania, maximálne však 1000 šilingov (72,67 €) ročne. Politici veľmi rýchlo zákon dopĺňali výnimkami pre rôzne okruhy osôb, až sa celá administratíva okolo poplatkov stala príliš zaťažujúca. Ambulantné poplatky boli zrušené v roku 2003, po rozhodnutí rakúskeho Ústavného súdu o ich nesúlade s ústavou.
Po zavedení elektronickej karty poistenca (2005) nepotrebujú rakúski pacienti odporúčanie od všeobecného lekára. Bez neho môžu navštíviť dvoch špecialistov z rôznych odborností za štvrťrok.
Rakúska lekárska komora diskutuje o potrebe znovuzavedenia poplatkov u špecialistu, ak ho navštívi pacient bez odporúčania. Lekári navrhujú poplatok vo výške 20 € za návštevu.
Pri hospitalizáciách zaplatia rakúski pacienti od 10 € do 17 € za deň (Verpflegskostenbeitrag). V rôznych krajoch platia rôzne limity pre výšku poplatku. Poplatok má limit, pacient zaplatí za rok maximálne za 28 dní v nemocnici.
Rakúšania platia aj poplatok za recept (Rezeptgebühr). Jeho výška je 5,30 € za každé balenie lieku na recepte. Ak je cena lieku nižšia, pacient platí túto cenu. Spoluúčasť na lieky má strop, pacient zaplatí na doplatkoch maximálne 2 % svojho ročného príjmu.
Vo francúzskom systéme má spoluúčasť významné postavenie pri spolufinancovaní zdravotníctva.
Pacient platí lekárovi plnú sumu za výkon, a následne si ju nechá (čiastočne) preplatiť zdravotnou poisťovňou. Spoluúčasť pri ambulantnej starostlivosti je 30 % ceny výkonu, pri ústavnej starostlivosti 20 %. Na úhradu tejto spoluúčasti sa môžu Francúzi dobrovoľne pripoistiť. Až 85 % Francúzov má súkromné zdravotné pripoistenie, na ktoré zvyčajne prispieva zamestnávateľ. Ťažko chorí chronickí pacienti sú od spoluúčasti oslobodení.
Okrem toho, za každú návštevu lekára, každý biologický laboratórny test a každé rádiologické vyšetrenie boli v roku 2005 zavedené jednotné poplatky vo výške 1 €. Maximálny denný limit na tieto poplatky bol stanovený na 4 € a maximálny ročný limit na úrovni 50 €. V roku 2008 boli tieto poplatky pre pacientov rozšírené aj na lieky, doplnkovú zdravotnú starostlivosť a transportné služby v ambulantnom sektore. Za lieky a doplnkovú zdravotnú starostlivosť sa pacientom dodatočne účtuje 0,50 € a za transportné služby pri ambulantných vyšetreniach 2 €/cesta. Aj v prípade týchto služieb bol cenový strop stanovený vo výške 50 € ročne osobitne pre každú poskytnutú službu.
Poplatok vo výške 16 až 20 € sa platí za každý deň v nemocnici alebo za služby spadajúce do kategórie „drahá zdravotná starostlivosť“. Od roku 2006 musia pacienti zaplatiť 18 € pri vyšetreniach, ktorých náklady sú vyššie ako 91 eur (napríklad magnetická rezonancia a chirurgické zákroky, ktoré sú zložitejšie než operácia slepého čreva). (Health Systems in Transition France, 2010)
V Grécku sa za návštevu špecializovaného lekára v ambulanciách štátnych nemocníc platí 3 € za návštevu. Okrem toho zaviedli v Grécku v roku 2002 tzv. poobedné ambulancie v štátnych nemocniciach. Pri návšteve lekárov týchto ambulancií musia pacienti zaplatiť jednotný poplatok vo výške 25 € v regionálnych nemocniciach a 90 € v univerzitných nemocniciach. Predísť sa tým malo neformálnym platbám a vyhýbaniu sa platbe daní. (Health Systems in Transition Greece, 2010)
Poplatky za návštevu lekára sú taktiež prítomné vo Švajčiarsku, tie však majú určenú maximálnu možnu mieru za obdobie jedného roka – 700 CHF (560 €) pre dospelých a 350 CHF (280 €) pre deti. (Food and Health Bureau of the Government of the Hong Kong Special Administrative Region, Synopsis of Healthcare Financing Studies)
Téma zavedenia poplatkov za návštevu lekára je v súčasnosti aktuálna v Kanade, ktorej zdravotníctvo je podfinancované kvôli zníženej efektivite sektoru a kvôli vysokým nákladom na zdravotnú starostlivosť. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti majú zakázané vyberať od pacientov akékoľvek poplatky slúžiace na spolufinancovanie zdravotnej starostlivosti. OECD preto odporúča pre krajinu prijať poplatky za návštavu lekára, pričom ako príklad by pre Kanadu mali poslúžiť skúsenosti zo Švédska. (Fraser Institute, 2012)
V Holandsku neexistuje systém poplatkov. Je tam však zavedená povinná úvodná spoluúčasť pre poistencov starších ako 18 rokov (220 € ročne). Od roku 2009 môžu poisťovne neúčtovať túto spoluúčasť, ak ide pacient k preferovanému poskytovateľovi, používa preferované lieky alebo je zaradený v programe manažmentu chronických chorôb. Pacienti s niektorými chronickými chorobami majú nárok na čiastočnú sociálnu kompenzáciu.
Úvodná spoluúčasť nemôže byť pokrytá individuálnym poistením.
Systém poplatkov za zdravotnú starostlivosť je vo Švédsku, Nórsku aj Fínsku veľmi podobný. Poplatky sú stanovené v relatívne vysokej výške takmer na všetky typy starostlivosti (niekedy sú od poplatkov oslobodené deti, prípadne niektoré typy zdravotnej starostlivosti ako preventívna starostlivosť), pričom je zároveň zavedený maximálny ročný limit. Ak poplatky pacienta presiahnu stanovenú výšku, ďalšie poplatky buď neplatí vôbec alebo len v zníženej výške.
V Nórsku je výška poplatkov stanovovaná celonárodne, vo Fínsku sú na národnej úrovni stanovené len maximálne výšky poplatkov a konkrétnu výšku stanovujú regióny (municipality), ktoré zároveň plnia úlohu lokálneho platiteľa zdravotnej starostlivosti. Vo väčšine regiónov sú však poplatky stanovené na maximálnej úrovni. Vo Švédsku je výška poplatkov plne v kompetencii regiónov, celonárodne sú stanovené len podmienky pre maximálny limit.
Súkromné výdavky vo Švédsku tvoria približne 17 % všetkých výdavkov na zdravotníctvo, z čoho 93 % tvorila priama spoluúčasť.
Vo Švédsku sú zavedené poplatky pre návštevy u všeobecného lekára aj špecialistu. O výške poplatkov rozhodujú regióny. V roku 2011 sa v jednotlivých regiónoch pohyboval poplatok za návštevu u všeobecného lekára od 11 do 22 €. Poplatok za návštevu špecialistu v nemocnici bol medzi 25 a 35 €. Takmer vo všetkých regiónoch majú deti a mladí do 20 rokov výnimku z platby poplatkov. Pri primárnej starostlivosti sú niektoré typy starostlivosti ako vakcinácia, prehliadky a konzultácie bez poplatku pre všetky školopovinné deti, podobne aj prenatálna starostlivosť počas celého tehotenstva.
Na poplatky platí limit 122 € ročne od prvej návštevy lekára. Okrem ročného limitu na poplatky existuje samostaný ročný limit na doplatky na lieky.
Pre starších ľudí a invalidov existuje zároveň samostaný maximálny limit na poplatky poskytovaný obcami. V roku 2011 bol tento limit 190 € na mesiac.
Poplatky sa v Nórsku platia za ambulantné konzultácie – u všeobecného lekára i špecialistu. Ďalej sa platí za rádiológiu, laboratórne testy a dopravu. Niektoré ochorenia a pacienti do 2 rokov sú od poplatkov oslobodené. Za pobyt v nemocnici sa neplatí.
Pre poplatky platí limit spoluúčasti (273,3 € ročne).
Typ ZS | Poplatky | Výnimky | Maximálny limit |
---|---|---|---|
Primárna ZS (GPs a ER) | deti do 2 rokov, niektoré choroby | stanovený celonárodne, 273,3 € v 2013 za kalendárny rok | |
|
18,2 € cez deň, 30,7 € v noci | ||
|
24,1 € cez deň, 36,0 € v noci | ||
|
24,1 € cez deň, 39,5 € v noci | ||
|
28,1 € cez deň, 43,5 € v noci | ||
Ambulantní špecialisti | |||
|
41,1 € | ||
|
6,0 € | ||
Rádiológia a laboratórne vyšetrenia | |||
|
6,3 € | ||
|
29,2 € | ||
Hospitalizácie | nie sú |
V Dánsku znášajú pacienti spoluúčasť len pri stomatologickej starostlivosti, fyzioterapii, psychoterapii.
Poplatky za liečebnú ambulantnú ZS boli vo Fínsku zavedené v 1993. Už vtedy platili poplatky za každý lôžkodeň v nemocnici. Maximálna výška poplatkov je stanovovaná celonárodne.
Rovnako je celonárodne stanovená zdravotná starostlivosť, ktorá nepodlieha poplatkom (prevencia, tehotenstvo, pediatrická starostlivosť, vakcinácia, niektoré prenosné choroby).
Maximálny limit na poplatky (590 € ročne) bol zavedený v roku 2000. Pre doplatky na lieky je zavedený samostatný limit. Poplatky za deti do 18 rokov sú zahrnuté do limitu rodiča.
Výnimky pre zraniteľné skupiny pacientov neexistujú, pre nich je určená sociálna kompenzácia.
Zaujímavým poplatkom vo Fínsku je poplatok cca 27 € za nedostavenie sa na termín dohodnutého vyšetrenia, ktorý takmer 3-násobne presahuje poplatok za návštevu (11 €). Fínsko okrem celkového ročného limitu zároveň stanovuje maximálny ročný poplatok u poskytovateľa (zodpovedá 3 návštevám za rok, za ďalšie sa neplatí), pričom poplatky za návštevy u jedného poskytovateľa môže byť nahradené aj ročným paušálnym poplatkom (cena zodpovedá 2 návštevám za rok).
Počas víkendov si fínski lekári v pohotovostnej službe účtujú 15 € za návštevu jedného pacienta.
Za jednodňovú medicínu je poplatok 72 €. V prípade hospitalizácie vo všeobecnej nemocnici si nemocnica účtuje 26 € za jeden deň hospitalizácie a v psychiatrickej nemocnici 12 € za jeden deň. Ak si pacient vyžaduje ročne častú návštevu lekára (dialýza, chemoterapia, rehabilitácia), za každú jednu z nich zaplatí 6 € až do 45. návštevy za daný rok. Po nej pacient za návštevu lekára neuhrádza žiadny poplatok.
Typ ZS |
Poplatky |
Výnimky |
Maximálny limit |
---|---|---|---|
Primárna ZS |
maximálna výška stanovená celonárodne, lokálne výšku stanovujú municipality (regionálne zdravotné poisťovne), zvyčajne na max. úrovni |
preventívna starostlivosť, tehotenstvo, pediatrická starosltivosť (do 18 rokov), vakcinácia, niektoré prenosné choroby (STDs, TBC, hepatitída, ..) |
590 € za rok, poplatky za deti do 18 rokov zahrnuté do limitu rodiča
po dosiahnutí limitu zníženie poplatkov za hosp. na 12 €/deň |
Ambulantní špecialisti |
22 € za návštevu |
|
|
JAS |
72 € |
|
|
Domáca starostlivosť |
11 € za návštevu pri nepravidelnej ZS pre lekára alebo zubára, 7 € pre iných zdravotníkov |
|
|
Hospitalizácie |
zahŕňa vyšetrenia, liečbu, lieky, jedlo
12 € za deň v psychiatrickej nemocnici
opakovaná starostlivosť:6 za každú návštevu do 45 návštev ročne – dialýza, rádioterapia, cytostatiká, rehabilitácia |
deti do 18 rokov od 8. dňa sociálna kompenzácia
pri dlhodobej hospitalizácii max. 80% mesačného príjmu pacienta a min 80 € mesačne mu musí zostať |