Piliere modernizácie slovenských nemocníc

Modernizácia slovenských nemocníc má 3 základné piliere:

1. Kapitálové investície do nemocníc
2. Spravodlivý platobný mechanizmus
3. Ľudský kapitál a procesy

Slovenské nemocnice sú väčšinou neziskové a príspevkové organizácie. Sú podkapitalizované a v  strate, a ak sú štátne (približne 1/4), tak sú zväčša každé tri roky oddlžené. Typická všeobecná nemocnica na Slovensku má približne 44 rokov, má veľký pozemok a na ňom roztrúsených približne 30 budov.

• prezentácia Petra Pažitného: Investičná medzera slovenských nemocníc

Investície

Investičná potreba modernizácie nemocníc podľa MZ SR dosahuje 197 mil. eur ročne. V horizonte 20 rokov je to 3,94 mld. eur. Investičná potreba podľa alternatívneho prepočtu HPI dosahuje minimálne 134 mil. eur ročne a maximálne 401 mil. eur ročne, čo v  horizonte 20 rokov predstavuje 2,68 mld. eur až 8,02 mld. eur. Odhadovaná investičná „medzera“ slovenských nemocníc voči ČR dosahuje 137 mil. eur ročne a voči Rakúsku až 441 mil. eur ročne.

Z krátkodobého hľadiska (roky 2014 až 2016) HPI odhaduje potenciálne zdroje na modernizáciu nemocníc v  takejto štruktúre:

• 300 mil. € z  verejno-súkromných partnerstiev
• 105 mil. € zo súkromných zdrojov
• 40 mil. € rozpočet – iba euro fondy
• 30 mil. € VÚC
• 0 mil. € – štátny rozpočet

Nová nemocnica v Bratislave

Riziká

• Zmeny zadania projektu v  procese prípravy
• Nafúknutie investičných nákladov
• Oddelený investor a prevádzkovateľ
• Nedostatočný dopyt a z  neho vyplývajúca prázdna infraštruktúra
• Drahá prevádzka v  dôsledku neefektívnych procesov a prezamestnanosti

Najhoršie scenáre

• Nová budova, staré kádre, staré procesy
• Nová budova starej nemocnice
• Prázdna nedostatočne využívaná budova

Najlepšie scenáre

• Návrat skúsených zdravotníkov zo zahraničia
• Moderný manažment
• Moderné procesy
• Legislatíva podporujúca efektívne procesy (MTZ, PN)

• prezentácia Angeliky Szalayovej: DRG – cesta k  spravodlivému financovaniu zdravotníctva

Financovanie

Prevádzkové náklady nemocníc sú vo väčšine krajín platené niektorou z foriem DRG (diagnoses related groups). Slovensko je jedna z  mála krajín EÚ, ktorá DRG nepoužíva. Štart tohto platobného mechanizmu je u nás naplánovaný na rok 2016, a to na základe zmluvy medzi ÚDZS a INEK, Slovensko preberá nemecký model DRG, tzv. G-DRG.

Súčasné odmeňovanie nemocníc za hospitalizovaných pacientov je realizované platbou za ukončenú hospitalizáciu, ktorá je pre oddelenie rovnaká za náročného i menej náročného pacienta. Platobný mechanizmus DRG berie ohľad práve na náročnosť pacientov, a tak zabezpečuje spravodlivejšie a transparentnejšie odmeňovanie nemocníc.

Výhody DRG:

• spravodlivejšie a transparentnejšie odmeňovanie
• zohľadnenie náročnosti pacientov
• umožnenie sledovania nákladov a produkcie v  nemocnici a lepšia optimalizácia procesov
• motivácia k  štandardizácii postupov
• umožnenie špecializácie nemocníc

DRG klasifikuje hospitalizácie do niekoľko sto skupín na základe medicínskej a nákladovej podobnosti prípadov, a to napríklad podľa diagnóz pacientov, vykonaných výkonov či veku. Výška platby za každý typ hospitalizácie (DRG skupinu) sa určuje na základe skutočných pomerov nákladov za predchádzajúce obdobie.

Zavedenie DRG na Slovensku má 3 fázy  – prípravnú, prechodnú a ostrú fázu. Momentálne sa nachádzame v prechodnej fáze, kedy od jesene  2013 začalo v  nemocniciach kódovanie prípadov podľa DRG – zber medicínskych dát. Ide o  informatívne zbieranie údajov, ako podklad k  analýzam o  náročnosti jednotlivých prípadov v  nemocniciach (casemix) a k  odhadu dopadov zavedenia DRG. Výstupom zberu dát majú byť aj prípadné úpravy v  DRG systéme, pričom spustenie ostrej prevádzky zúčtovania hospitalizácií podľa DRG je plánovaný na rok 2016.

Aktuálne existuje viacero nezodpovedaných otázok ako napríklad:

• aké bude stanovenie základnej sadzby (suma za DRG s váhou 1,000), kto a ako ju bude regulovať,
• ako budú nastavené relatívne váhy jednotlivých DRG skupín (pomer nákladovosti DRG skupiny k priemerným nákladom).

• prezentácia Tomáša Szalayho: Kto bude pracovať v  modernej nemocnici?

Ľudské zdroje

Úspech modernej nemocnice nezávisí len od budov a technológií, ale aj od riadenia, organizácie práce, firemnej kultúry a profesionality zamestnancov – teda zásadným spôsobom od zdravotníckych pracovníkov. Ako je na tom Slovensko s  ľudskými zdrojmi v  zdravotníctve a aké sú výhľady do budúcnosti?

Bezprostredne čelíme výzve v  podobe migrácie našej pracovnej sily do zahraničia. Ministerstvo zdravotníctva SR uverejnilo odhad o  cieľových destináciách odchádzajúcich slovenských lekárov (1 000 lekárov Česká republika, 300 lekárov Nemecko, 200 lekárov UK, 120 lekárov Rakúsko).Otvorenie pracovného trhu s  EÚ spôsobilo v nemocniciach výpadok jednej generácie lekárov. Mzdové ohodnotenie hrá pri rozhodovaní o  odchode síce dôležitú úlohu, ale nemenej významnými faktormi sú priestor na sebarealizáciu, pracovná atmosféra či firemná kultúra.

Tie nenahradí žiadna centrálna mzdová regulácia, ktorá naopak, nivelizuje akékoľvek rozdiely v  kvalite a množstve odvedenej práce, čím prehlbuje demotiváciu lepších a pracovitejších.

Po masívnych odchodoch začiatkom milénia prešiel počet nemocničných lekárov v  roku 2005 minimom. Odvtedy sa zvýšil až o  vyše 21 %. Kým podiel mladých lekárov zostáva zachovaný, podiel generácie štyridsiatnikov na celkovom lekárskom stave klesol o jednu tretinu. Charakteristickým slovenským trendom je feminizácia zdravotníctva. Za uplynulých 15 rokov sa zvýšil podiel žien študujúcich medicínu zo 60 % na 70 %. Priemerný podiel žien medzi lekármi v  krajinách OECD je 44 %.

Pri zachovaní otvoreného pracovného trhu je na dosiahnutie rovnováhy stavu zdravotníckeho personálu u nás potrebné:

• uľahčiť príchod zahraničných lekárov na Slovensko (napr. z Ukrajiny),
• zvýšiť počet absolventov medicíny,
• zvýšiť retenciu lekárov (odmeňovanie, spoločenské uznanie,  pracovné podmienky,  vzdelávanie),
• motivovať slovenských lekárov v zahraničí k návratu,
• znížiť potrebu lekárov.

Viac informácií o problematike nájdete v publikácii:

Modernizácia slovenských nemocníc Základné rámce zdravotnej politiky 2014 – 2016   Autori: P. Pažitný, T. Szalay, A. Szalayová, K. Morvay, R. Mužik, M. Pourová, D. Kandilaki, P. Balík, T. Sivák ISBN 9788097119386 vydal Health Policy Institute, marec 2014, 128 strán PDF verzia: bezplatne stiahnuť

• postrehy Pavla Hnilicu z  jeho 12-ročnej praxe v  USA

• prezentácia Petra Kenderessyho: Prečo nestačí len budovať dobrú infraštruktúru, ale je potrebné mať dobre zvládnuté aj procesy