Patrí zisk do zdravotníctva?

So zmenou vlády v roku 2006 došlo zároveň k zmene v smerovaní zdravotnej politiky na Slovensku. V politickej a odbornej diskusii začali prevažovať argumenty spochybňujúce fungovanie trhových mechanizmov a ich legitimitu v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Podľa nášho názoru takýto vývoj a z neho vyplývajúce legislatívne zmeny neprispievajú k riešeniu akútnych problémov slovenského zdravotníctva a naopak kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti ešte zhoršujú. Zdravý zisk prináša komplexný súbor teoretických argumentov a empirických prípadov podporujúcich podnikanie v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Publikácia je rozčlenená na štyri hlavné kapitoly. V prvej kapitole sme zadefinovali, čo zisk je a ako vzniká. Napriek tomu, že Marxova teória nadhodnoty bola ekonómami dávno vyvrátená, jej podstata stále prežíva v názoroch politikov či niektorých odborníkov. Na zisk sa hľadí ako na nadhodnotu, ktorá je vyprodukovaná „vykorisťovaním“ inej časti spoločnosti. Takéto intuitívne, no napriek tomu mylné vnímanie, môže mať pôvod v historickom vývoji. Ľudské vnímanie bolo totiž tisíce rokov ovplyvňované spoločnosťou lovcov a zberačov, ktorá predstavovala hru s nulovými súčtom – nikomu nemohlo bohatstvo pribudnúť bez toho, aby ubudlo inému. Moderná ekonomika je však charakteristická neustálou tvorbou nového bohatstva, takže niekomu môže pribudnúť bez toho, aby inému ubudlo, alebo bohatnúť môžu dokonca obaja naraz. Práve podnikateľský zisk je hlavným motorom inovácií a efektívnej alokácie zdrojov do takej výrobnej štruktúry, ktorá vedie k uspokojovaniu tých najakútnejších potrieb obyvateľov. Za pomoci zisku sú preto vzácne zdroje smerované tam, kde vytvárajú najväčšiu hodnotu.

V argumentácii proti dosahovaniu zisku v zdravotníctve dochádza často k zamieňaniu a nepresnému používaniu ekonomických pojmov, čo znemožňuje zmysluplnú diskusiu. Druhá kapitola preto identifikuje základné ekonomické kategórie v zdravotníctve. Zdravie nie je tovarom a nemôže byť preto ani predmetom obchodovania. No zdravotná starostlivosť už z ekonomického hľadiska službou je a podlieha preto všeobecne platným ekonomickým pravidlám vzácnosti. Pri racionálnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti preto nutne musíme sledovať ekonomické náklady a výnosy. Okrem základných ekonomických pojmov sa v kapitole venujeme krátkej histórií zdravotných systémov.

Tretia kapitola popisuje nástroje a deklarované ciele zdravotnej politiky. Argumentujeme, že z najčastejšie uvádzaných špecifík tohto odvetvia – ako sú informačná asymetria, externality, morálny hazard, nerovnomerné rozdelenie nákladov na zdravotnú starostlivosť v spoločnosti či vysoká miera povinnej solidarity – automaticky nevyplýva potreba vysokej regulácie a štátnej produkcie v zdravotníctve. Vysoká miera regulácie so sebou prináša mnohé negatíva. Politické rozhodnutia a regulácie ovplyvňujú smerovanie výskumu, ktorý potom nereflektuje reálne potreby pacientov a neprináša najefektívnejšie liečebné postupy a lieky. Príliš rozsiahle verejné zdravotné poistenie zas neúmerne zvyšuje dopyt zo strany pacientov a zároveň umožňuje lekárom ignorovať nákladovú efektivitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a poskytovať nepotrebnú alebo predraženú starostlivosť. Tento faktor spolu s prevažujúcimi demografickými trendmi významne prispieva k rastu nákladov na zdravotné systémy vo svete. Zákaz zisku v niektorých častiach odvetvia vplýva na spôsob riadenia subjektov s potenciálnym negatívnym vplyvom na ich efektivitu. Štátne vlastníctvo tieto negatíva zosilňuje a to najmä vďaka chýbajúcej motivácii politicky dosadzovaného vedenia napĺňať potreby pacientov. Zásadná regulácia v zdravotníctve a potláčanie podnikania zameraného na zisk sa prejavuje v mnohých špecifikách, ktoré odlišujú zdravotníctvo od efektívne fungujúcich konkurenčných trhov. V zdravotníctve napríklad nedochádza k spájaniu a spoločnému oceňovaniu príbuzných alebo spolu súvisiacich produktov, nedostatočne sa využívajú konzultácie elektronickou alebo telefonickou formou, pôsobí tu množstvo kartelov a monopolov, chýba elektronická archivácia zdravotných záznamov a aktívna práca s elektronickými databázami, ktorá je v súčasnosti prítomná už aj v najmenších firmách v iných odvetviach. Na komunikáciu a informovanie pacienta sa nevyužívajú klasické komunikačné kanály, akým je napríklad reklama.

Negatíva spojené so štátnym vlastníctvom a vysokou mierou regulácie odvetvia sú prítomné aj v slovenskom zdravotníctve, ktorému je venovaná posledná, štvrtá kapitola. Predražené nákupy, nevýhodné nájomné zmluvy, korupcia sú dobre známe aj v slovenskom zdravotníctve. Verejné zdroje použité v neefektívne fungujúcich štátnych subjektoch sa tak nemusia nutne premeniť na adekvátnu zdravotnú starostlivosť pre pacienta. Čiastočná deregulácia, transformácia zdravotníckych subjektov a väčší dôraz na trhové sily v minulom volebnom období takmer úplne zastavili zadlžovanie v sektore, v súčasnosti sa však tento trend opäť obracia. Ďalšími problematickými miestami sú relatívne vysoké výdavky na lieky, čo súvisí so zlým nastavením motivácií v systéme, či príliš široký rozsah verejného zdravotného poistenia, ktorý vytvára rozpor medzi disponibilnými zdrojmi a dopytom po zdravotnej starostlivosti.

Napriek viacerým špecifikám trhu zdravotnej starostlivosti platia aj tu základné ekonomické pravidlá. Všadeprítomný princíp vzácnosti zdrojov núti aj v zdravotníctve každodenne riešiť otázku, ktoré potreby budú uspokojené skôr, ktoré neskôr, a ktoré nebudú uspokojené vôbec. Politické riešenia týchto problémov so sebou prinášajú arbitrárnosť, korupciu, sledovanie osobných záujmov a straty z neefektivity. Potláčanie trhových síl v zdravotníctve obmedzuje schopnosť zdravotného systému reagovať na neustále sa meniace potreby pacientov. Preto zákaz zisku a obmedzovanie konkurencie za účelom šetrenia verejných zdrojov prináša presný opak – plytvanie. Ak zo systému odstránime zisk, odstránime aj hlavnú motiváciu subjektov čo najefektívnejšie napĺňať želania pacientov, neustále inovovať a zlepšovať svoje služby a v neposlednom rade investovať kapitál potrebný na zvýšenie produktivity v odvetví.

Publikácia je určená zdravotníckym odborníkom, politikom ale aj širokej zainteresovanej verejnosti. Tvrdenia v publikácii sú podložené relevantnými citáciami a početnými príkladmi z empirických výskumov. Publikáciu je možné zakúpiť priamo v INESS (www.iness.sk) alebo vo vybraných kníhkupectvách.

Foto: Krst knihy Zdravý zisk pri slávnostnom otvorení Health Management Academy v Piešťanoch

Na fotografii zľava: Juraj Karpiš, Henrieta Maďarová, Ján Gajdoš, Janka Červenáková, Eduard Kováč