Hodnotenie volebných programov politických strán

Po analýze volebných programov konštatujem:

• Ani jedna zo strán nereaguje na nesúlad medzi nárokom miezd lekárov a zdravotných sestier a reálnych zdrojov.

• Strany, ktoré hovoria o potrebe definovania zákonného nároku boli súčasťou vládnej koalície posledných 20 mesiacov a neurobili v tomto žiadne opatrenia, preto takýto zámer neznie dôveryhodne.

• Návrhy strán obsahujú len kozmetické úpravy alebo parametrické zmeny bez návrhov väčších systémových zmien. 

Najväčší programový prienik je v týchto oblastiach naprieč politickým spektrom: zavedenie systému platby za diagnózu (DRG), zavedenie individuálneho pripoistenia, motivácia k prevencii prostredníctvom bonusovej podpory ako aj ohodnotenie zdravotných pracovníkov na základe systému merania kvality. Skutočnosť, že tieto témy boli nosné aj vo vyhláseniach strán pred voľbami v roku 2010 nasvedčuje malému pokroku v ich realizácii od roku 2010.

Kontroverznou témou je samozrejme transformácia nemocníc na akciové spoločnosti, keďže časť politických strán (SDKÚ-DS, SAS) jednoznačne podporuje tento krok, časť len pripúšťa možnú transformáciu (KDH) a časť je úplne proti transformácii (SMER-SD).

Najvážnejšie sa témou zdravotníctva zaoberajú strany SAS, SDKÚ-DS a KDH, ktoré však napriek vládnutiu od roka 2010 neimplementovali do oblasti zdravotníctva kľúčové zmeny a prísľuby spred predchádzajúcich parlamentných volieb.

Z kvantitatívneho hľadiska venuje najväčšiu časť svojho programu zdravotníctvu strana KDH (10,1%), najmenej sa touto témou zaoberá OľaNO (5,0%) – viď Graf 1.

Graf 1: Kvantifikácia častí volebných programov strán venovaných zdravotníctvu

Zdroj: HPI (2012)

1. Reforma financovania

1.1 Definovanie zákonného nároku

Tejto nevyhnutnej otázke  slovenského zdravotníctva sa venujú strany KDH, SAS, MOST-HÍD, SDKÚ-DS a SNS. Najkonkrétnejšie sa danej oblasti venuje strana SAS, ktorá plánuje zadefinovať základný balík. Ten by mal byť rovnaký pre všetkých, pričom každá zdravotná poisťovňa ho bude povinná zabezpečiť. V tejto súvislosti SAS veľmi konkrétne navrhuje zriadiť Agentúru pre lieky, technológiu a ceny v zdravotníctve, ktorá bude „nezávislá inštitúcia zodpovedná za určenie rozsahu balíka a jeho reálnej ceny, ktorá spravodlivo ohodnotí poskytovateľov za starostlivosť tak, aby boli vytvorené podmienky adekvátneho pokrytia nákladov, modernizáciu a rozvoj so súčasným zachovaním finančnej ochrany občanov pred neúmernými nákladmi na zdravotnú starostlivosť.“

KDH navrhuje „definovanie zákonného nároku na rozsah zdravotnej starostlivosti, hradenej z verejného povinného zdravotného poistenia. Každý druh zdravotnej starostlivosti, resp. určené výkony, bude definovaný aj časovým limitom, počas ktorého sa pacientovi príslušná služba poskytne.“ KDH sa vo svojom programe následne veľmi otvorene hlási k zavedeniu individuálneho pripoistenia, ktoré by bolo aplikovateľné na nadštandardné výkony, a teda slúžilo by ako nástroj spoluzodpovednosti za užívanie zdravotnej starostlivosti. Toto tvrdenie však nie je úplne kredibilné vzhľadom na to, že strana zodpovedala za post ministra zdravotníctva avšak žiadne kroky v danej otázke neboli podniknuté.

MOST-HÍD presadzuje popri zachovaní konkurenčného prostredia v zdravotnom poistení, zavedenie „systému verejného zdravotného poistenia s diferencovanými balíkmi služieb pre rôzne skupiny obyvateľov.“ To však nejde bez toho, aby sa definoval zákonný nárok. Stranu MOST-HÍD však treba pochváliť, pretože veľmi správne predpokladá, že preferencie jednotlivých ľudí sú veľmi rôzne, a že nie je možné, aby systém poskytoval jeden univerzálny balík pre každého, ale je potrebné, aby sa produkty poisťovní líšili podľa potreby obyvateľov.

SDKÚ-DS konštatuje už vo všeobecnejšej rovine, že „zadefinuje, čo je štandard a čo nadštandard, vrátane mechanizmov ich kontroly.“ Popri tom sa tiež zasadzuje za zavedenie maximálnej čakacej doby. Treba však podotknúť, že ani poslanci SDKÚ-DS nemali v ostatnom období legislatívnu aktivitu smerujúcu k zadefinovaniu štandardu a nadštandardu.

Napokon aj SNS sa vo svojom programe hlási k zavedeniu obmedzenej solidarity v zdravotnom systéme a to predovšetkým pripoistením za nadštandardné výkony, respektíve za adrenalínové športy.

1.2 Zvýšenie spoluzodpovednosti občana za svoje zdravie

Jedným z najdôležitejších navrhovaných opatrení v programoch politických strán je prevencia a zvýšenie spoluzodpovednosti občana za svoje zdravie. Zmena prístupu občanov k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti na Slovensku je zásadná z hľadiska zapojenia občana do rozhodovacích procesov o svojom vlastnom zdraví z dlhodobej perspektívy.

SMER-SD má v úmysle podporovať preventívne programy prostredníctvom verejného zdravotníctva.

SDKÚ-DS navrhuje, „aby boli niektoré nadštandardné výkony zadarmo pre tých, ktorí budú pravidelne absolvovať preventívne prehliadky.“

MOST-HÍD navrhuje, „aby sa ku koncu desaťročia plošne aplikoval systém bonusovej podpory pre občanov starajúcich sa  o svoje zdravie.“

KDH má v tomto ohľade v úmysle podporiť tento cieľ „kombinovaným systémom osobnej motivácie a ekonomických bonusov so zapojením aj komerčných poisťovní.“

SNS presadzuje „dostatočné financovanie preventívnych programov“ ako aj „zvyšovať vedomosť obyvateľstva o zdravom životnom štýle, životnom a zdravotnom prostredí a ich vplyvoch na zdravie človeka.“

1.3 Financovanie výdavkov zdravotníctva

V období svetovej hospodárskej krízy a veľmi prísnych úsporných opatrení je tvorba zdrojov v systéme zdravotníctva najväčšou výzvou. Navyše, zvýšené finančné nároky na pokrytie nákladov v zdravotníctve ovplyvnené zvýšením miezd lekárov a zdravotných sestier sťažujú situáciu na Slovensku. Skutočnosť, že ani jedna z politických strán nenaznačila spôsob akým budú pokrývať tieto výdavky je prekvapujúca, keďže úlohou budúceho ministra zdravotníctva bude vysporiadanie sa práve s touto výzvou najťažšie a časovo najzásadnejšie. 

Zatiaľ čo KDH navrhuje zvýšiť objem finančných prostriedkov v zdravotníctve doplnkovým dobrovoľným poistením (pričom platby od občanov nepresiahnu výšku 25% celkových zdrojov na zdravotníctvo), SDKÚ-DS presviedča zjednotením výberu daní a odvodov, po ktorom zdravotné poisťovne nebudú vyberať poistné. Snahou SDKÚ-DS je zabezpečiť spravodlivé prerozdeľovanie peňazí medzi poisťovňami a umožniť ich špecializáciu na konkrétne služby, čím by vytvorili podmienky na individuálne zdravotné poistenie. Avšak, doplnkové dobrovoľné poistenie a zjednotenie daní a odvodov v žiadnom prípade nerieši systém financovania zdravotníctva. Systém tak zostane stále odkázaný na priebežné financovanie z verejného zdravotného poistenia Bismarckovho typu. Jediným zdrojom dodatočných príjmov by bolo zvyšovanie sadzby odvodov alebo zvyšovanie odvodov za poistencov štátu.

SAS presadzuje zníženie zdravotných odvodov, pričom by v priebehu štyroch rokov rozdelili systém uhrádzania poistného na dve časti – paušály a platby z percenta príjmu. Poisťovne by potom vytvorili viacero paušálov, ktoré by sa líšili rozsahom a cenou.

SMER-SD aj napriek svojmu odhodlaniu spred volieb z roka 2006 úplne upustil vo svojom volebnom programe 2010 ako aj 2012 od myšlienky individuálneho zdravotného poistenia. Finančnú tieseň zdravotníctva má v úmysle riešiť zatiaľ nešpecifikovanými legislatívnymi a organizačnými opatreniami so všeobecne deklarovaným cieľom, aby „nedochádzalo k neefektívnemu vynakladaniu prostriedkov určených zo zákona na zdravotnú starostlivosť.“

Jediný konkrétny návrh v oblasti financovania zdravotníctva predstavila SNS, ktorá navrhuje zaviesť pripoistenie a zákonom zadefinovať vymeriavací základ „pre výpočet odvodu štátom plateného poistného, a to minimálne 5 percent z priemernej mzdy pri postupnom každoročnom zvyšovaní platby štátu o inflačný koeficient.“ Takéto zvyšovanie zo 4% na 5% by prinieslo približne 300 miliónov eur do systému zdravotníctva. Výpadok zo štátneho rozpočtu, ktorý by tým nastal, SNS plánuje riešiť zavedením povinného finančného odvodu z cigariet a alkoholických nápojov. Treba však dodať, že tento návrh pre vykrytie nebude postačujúci, a preto by sa daná zmena odohrala na úkor deficitu štátneho rozpočtu alebo inej rozpočtovej kapitoly.

Všetky tieto návrhy v oblasti financovania zdravotníctva zostávajú v rovine kozmetických alebo parametrických zmien, pretože politické strany nepredstavujú žiadnu paradigmatickú zmenu (napríklad nominálne poistné) financovania zdravotníctva, ktorá by zabezpečila dlhodobé financovanie.

1.4 Prerozdelenie

Téme prerozdelenia zdrojov v systéme zdravotníctva sa venuje len strana SAS, a preto je veľmi smutné, že v programoch ostatných politických strán neexistuje záväzok pokračovať v dokončení projektu PCG, prostredníctvom ktorého by sa zdroje medzi poisťovňami prerozdeľovali spravodlivejšie.

Strana SAS by s cieľom zamedziť výpadkom finančných zdrojov v systéme zdravotníctva zriadila Štátny zdravotný fond, ktorého správa a prerozdelenie by bola výhradne v kompetenciách Ministerstva zdravotníctva. Následne by tým štátna poisťovňa stratila zmysel existencie, pretože všetky platby by boli pod správou ministerstva. Všeobecná zdravotná poisťovňa by bola preto rozdelená na tri časti, ktoré by podliehali medzinárodnému predaju za čo najatraktívnejšiu cenu. To by znamenalo, že „štát prestane vlastniť poisťovňu, zostane mu však plná kontrola nad zdravotnými odvodmi.“ Komplexnosť navrhovaných opatrení SAS v oblasti prerozdeľovania zdrojov si možno všimnúť i v snahe pokračovať v indexácii rizika poistencov.

1.5 Platobné mechanizmy

Strany SDKÚ-DS, KDH, MOST-HÍD a SNS deklarujú svoj záujem o prechod k platbe za diagnózu (DRG – Diagnosis Related Group) v odmeňovaní za ústavnú starostlivosť. Tento krok je esenciálny z hľadiska zrovnoprávnenia platieb za výkony jednotlivých poskytovateľov a zaručenia progresívnejšieho platobného mechanizmu aj s ohľadom na kvalitu poskytovaných služieb. Slovensko je jedinou členskou krajinou EÚ, ktorá zatiaľ neimplementovala tento systém. Z hľadiska efektívnosti platobných systémov je DRG považovaný za najúčinnejší, a preto je zvláštne, že niektoré strany implementáciu tohto systému vo svojich programoch vôbec neuviedli.

Strana SAS v súvislosti s platobnými mechanizmami naznačila vo svojom volebnom programe, že zruší limity pre poskytovateľov a zavedie mechanizmy podporujúce klientsku orientáciu. „Peniaze musia kopírovať pohyb pacienta – ak si pacient vyberie iného lekára alebo iné zdravotnícke zariadenie, nie je spravodlivé, aby zistil, že už je vyčerpaný limit, pričom u iného poskytovateľa by mu tú istú sumu poisťovňa zaplatila. Limity na strane poskytovateľov sú nespravodlivou deformáciou systému.“

2. Zmeny v oblasti inštitucionálneho usporiadania

2.1 Transformácia nemocníc

SDKÚ-DS a SAS jednoznačne podporujú dokončenie procesu transformácie, KDH pripúšťa možný prechod na akciové spoločnosti a SMER-SD je zásadne proti. Stanovisko KDH o pripustenie je zrejme opatrným preto, lebo strana zvažuje spoluprácu so stranou SMER-SD, keďže rok sa tejto téme vo vláde veľmi aktívne venovali.

V rámci skupiny podporujúcej transformáciu nemocníc možno však tiež vidieť rozdiely v prístupe. Kým SDKÚ-DS a KDH konštatujú, že dominantným akcionárom by bol štát alebo vyšší územný celok, SAS podporuje zmenu právnej formy nemocníc na kapitálové spoločnosti bez ohľadu na majiteľa.

2.2 Optimalizácie siete

K otázke optimalizácie siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sa vo svojom politickom programe vyjadrila len strana SMER-SD s nerozvinutým konštatovaním, že zastaví nesystémové rušenie oddelení. KDH má v úmysle vypracovať „nové kritéria tvorby siete všetkých zdravotníckych zariadení, vyjadrujúcej reálnu potrebu zdravotnej starostlivosti, a s tým súvisiaceho povoľovania ich činností, dominantne z regionálneho pohľadu.“ Navyše, KDH tiež spomenulo, že sieť stomatologických ambulancií nebude podliehať žiadnej regulácii.

2.3 Úloha zdravotných poisťovní

Ďalšou nemenej dôležitou a spomínanou témou v oblasti organizácie zdravotníctva je postavenie zdravotných poisťovní v systéme. Najliberálnejšiu a najkonkrétnejšiu pozíciu v tomto zmysle vyjadrila SAS, ktorá má záujem rozdeliť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu na tri subjekty, ktoré budú predmetom predaja na medzinárodnom trhu. Tento spôsob navrhuje predovšetkým z dôvodu, že po vytvorení Štátneho zdravotného fondu ako jediného orgánu zodpovedného za prerozdeľovanie zdrojov zdravotným poisťovniam, nebude mať štát za potreby vlastniť poisťovňu, pretože prostredníctvom tohto fondu bude priamo kontrolovať zdravotné odvody. SAS taktiež konštatuje, že „poisťovňa nesmie tvoriť zisk, pokiaľ nezabezpečí všetkým svojim poistencom zákonný nárok.“

MOST-HÍD presadzuje zachovanie „konkurenčného prostredia v zdravotnom poistení“, pričom sa bude snažiť zaviesť „systém verejného zdravotného poistenia s diferencovanými balíkmi služieb pre rôzne skupiny obyvateľov.“

S opačným návrhom prišla strana SNS, ktorá presadzuje model jednej verejnoprávnej poisťovne bez možnosti tvorby zisku.

3. Informačná infraštruktúra

3.1 E-health a informatizácia zdravotníctva

K tomuto dôležitému prvku sa vyjadrili len strany SMER-SD, KDH, MOST-HÍD a SNS. Zatiaľ čo SMER-SD a MOST-HÍD formulovali tento cieľ vo všeobecnej rovine, KDH prišlo vo svojom programe s konkrétnym návrhom a to so zavedením elektronickej karty spolu s liekovou knižkou, pričom by bol pacient informovaný o výdavkoch za starostlivosť, ktorá mu bola poskytnutá. SNS taktiež konkrétnejšie vyjadrila svoj záujem o zavedenie E-karty poistenca, E-preskripcie a E-dokumentácie.

3.2 Centrálne verejné obstarávanie

K otázkam informačnej infraštruktúry môžeme tiež priradiť snahu strany MOST-HÍD o zavedenie centrálneho verejného obstarávania pre veľké univerzitné a spádové nemocnice. Napriek tomu, že ostatné strany tento prvok vedúci k vyššej efektivite zdravotníctva nevyjadrili, predpokladá sa, že by bol súčasťou systému fungovania nemocníc ako akciových spoločností po prípadnej transformácii.

3.3 Znižovanie informačnej asymetrie medzi spotrebiteľom a systémom

V tejto súvislosti si aj SAS zaumienila zaviesť jeden dôležitý prvok a to povinné informovanie o cene poskytnutej zdravotnej starostlivosti, aby tým pacientom vznikla základná predstava o reálnych cenách. Je to dôležité z hľadiska nedostatočnej schopnosti pacienta zhodnotiť ceny výkonov a tým pristupovať k lekárskym návštevám zodpovednejšie.

3.4 Sprístupňovanie výsledkov liečby

V tejto súvislosti treba poznamenať, že sa jedná o jednu z oblastí, kde sa dá uskutočniť za malé peniaze veľký pokrok, ale vo svojich programoch sa tomu strany nevenujú vôbec alebo len okrajovo.

Záver

Na záver tejto analýzy predstavíme priečku politických strán vytvorenú na základe kvality ich volebného programu. Túto kvalitu budeme merať prostredníctvom desatora opatrení, ktoré je nevyhnutné ďalej implementovať pre pokračovanie v manažovanej konkurencii na Slovensku. 

Pozn.: Za každé opatrenie mohla strana získať 0 – 5 bodov. Celkovo tak strana mohla získať až 50 bodov.

Metodika: Body sme prideľovali na základe nasledujúcich kritérií, s prihliadnutím na spracovanie jednotlivých opatrení:

0 bodov – opatrenie sa v programovom vyhlásení vôbec nenachádza

1 bod – opatrenie je okrajovo alebo nepriamo spomenuté

2 body – opatrenie je veľmi stručne spomenuté pri inom prioritnom cieli

3 body – opatrenie je jasne uvedené, no chýba mu „návod“ ako chce strana dané opatrenie implementovať

4 body – opatrenie je jasne uvedené, no jeho implementácie je iba abstraktná a chýba jej konkrétnosť

5 bodov – dané opatrenie je jasne a konkrétne zadefinované, pričom obsahuje aj konkrétu podobu riešenia problému.    

Z tabuľky vyplýva, že z pohľadu pokračovania implementácie manažovanej konkurencie v zdravotníctve možno za najlepší volebný program vyhodnotiť program strany SAS. Tá vo viacerých bodoch zadefinovala konkrétne návrhy z desatora opatrení, ktoré je potrebné uskutočniť v zdravotníctve na Slovensku. Ostatné strany len veľmi okrajovo spomenuli tieto témy vo svojich programoch, pričom trojicu najlepších programov v tomto hodnotení uzatvárajú strany MOST-HÍD a KDH. Strany SDKÚ-DS, SMER-SD a SNS získali v danom hodnotení rovnaké postavenie. Minimálne návrhy z desatora opatrení predstavila strana OĽaNO.

Z hľadiska odbornosti a argumentačnej vybavenosti volebných programov súčasných parlamentných strán možno aj na základe prezentovanej analýzy zhodnotiť, že strany SAS, KDH, SDKÚ-DS predstavili konkrétne kroky k zmene slovenského zdravotníctva. Pri danom zhodnotení sa však črtá otázka, či sa systémovosť týchto programov premietne i do reality, ktorá počas ostatného spoločného vládnutia týchto strán nesplnila očakávania.

MOST-HÍD napriek veľmi špecifickým a pragmatickým návrhom nedostatočne konkretizoval spôsob akým má v úmysle dosiahnuť dané ciele. OĽaNO väčšinu zo svojho programu pre zdravotníctvo venovala riešeniu korupčných problémov avšak nepredstavila návrhy na systémové zmeny, ktoré sú v slovenskom zdravotníctve nevyhnutné. SMER-SD sa svojimi krokmi zaraďuje k stranám, ktoré navrhujú zvrátenie začatých reforiem a systémových zmien. Jej ciele sú síce jasne definované, avšak spôsoby, ktorým by sa ich snažila napĺňať sú prezentované skôr nedostatočne.

Zdroj: HPI 2012