Žijeme v ére chronických chorôb (prednáška 1/8)

1. Čo sú to chronické choroby?

Podľa WHO sú to choroby:

• S dlhým trvaním
• Všeobecne pomalou progresiou
• Sú hlavnou príčinou chorobnosti a úmrtnosti dospelých ľudí na celom svete

2. Koľko ľudí vo svete zomrie ročne na chronické ochorenia?

Podľa WHO:

• V roku 2008 vo svete umrelo 57 miliónov ľudí
  • Z toho 36 miliónov (63 %) bolo kvôli chronickým chorobám (v anglickej literatúre označované ako NCD – non communicable diseases)
• Z nich sú kľúčové 4 chronické choroby:
  • Kardiovaskulárne ochorenia – Skupina chorôb, ktorá sa týka srdca, ciev a nedostatočného zásobovania krvou (17 mil. úmrtí ročne, 48 % úmrtí z celkového počtu úmrtí chronických chorôb a 30 % všetkých úmrtí)
  • Rakovina – rapídny rast a množenie abnormálnych buniek v určitej časti tela (7,6 mil. úmrtí, 21 % chronických chorôb a 13 % všetkých úmrtí ročne)
  • Chronické dýchacie choroby – choroby dýchacích ciest a pľúc, napr. astma (4,2 mil. úmrtí, 7 % všetkých úmrtí, )
  • Diabetes – metabolická porucha, pri ktorej telo nie je schopné primerane regulovať hladinu cukru, špeciálne glukózy v krvi (1,3 mil. úmrtí, …)
• Niektorá literatúra pridáva aj piate ochorenie – mentálne choroby. Tie predstavujú také nastavenie zdravotného stavu, ktoré ovplyvňuje schopnosť človeka myslieť, cítiť, mať vzťahy s inými ľuďmi alebo každodenné fungovanie. V roku 2002 trpelo 154 miliónov ľudí na depresiu, 25 miliónov na schizofréniu a 100 miliónov bolo alkoholicky alebo drogovo závislých.

3. Čo spôsobuje chronické ochorenia?

Rizikové faktory spôsobujúce chronické choroby môžeme rozdeliť na neprispôsobiteľné a prispôsobiteľné.

• Neprispôsobiteľné rizikové faktory nemôžu byť ovplyvniteľné jednotlivcom (vek, pohlavie, genetika)
• Prispôsobiteľné rizikové faktory môžu byť ovplyvniteľné človekom (spoločnosťou).
  Podľa WHO sa jedná predovšetkým o:
  • fajčenie
  • nezdravú stravu
  • fyzickú ne–aktivitu
  • alkohol

Cesta medzi prispôsobiteľnými rizikovými faktormi k chronickým chorobám je premostená metabolickými rizikovými faktormi –zvýšeným krvným tlakom, nadváhou/obezitou, vysokou hladinou cukru v krvi a vysokým cholesterolom:

Zdroj: Countering Non-Communicable Disease Through Innovation, 2012

4. Test BMI

Týmto faktorom sa budeme ešte bližšie venovať v našom cykle prednášok, zatiaľ si však skúste malý test BMI (body mass index). Pre optimálne zdravie by medián BMI indexu pre dospelú populácie človeka mal byť 21 až 23 kg/m², pričom jednotlivec by sa mal pohybovať medzi 18,5 až 24,9 kg/m².

• BMI 25,0 až 29,9 znamená nadváhu (približne 35 % dospelých)
• BMI nad 30,0 znamená obezitu (približne 12 % dospelých), pričom počet obéznych sa za posledných 20 rokov zdvojnásobil – dnes ich je celosvetovo viac ako pol miliardy!

Ako si BMI index vypočítať?

• Potrebujete dva údaje, výšku a váhu.
• BMI index vypočítate ako podiel váhy na štvorci výšky (kg/m²)
• Ja mám 1,9 m výšku a 94 kg váhu, dosadíme do vzorca (94/1,92), čiže môj BMI index je 26, čo znamená miernu nadváhu – spomínali sme, že jednotlivec by mal mať BMI max 24,9
• Aby som sa dostal do normy, mal by som mať 90 kg, čiže mal by som schudnúť 4 kilá :)

Podľa Správy o zdravotnom stave obyvateľstva na Slovensku za roky 2009 – 2011:

• Optimálnu váhu má len 38,2 % populácie
• Nadváhu má 36,2 %
• 25,6 % má obezitu
• Situácie je vážnejšia u mužov – len 31,2 % má normálnu hmotnosť
• BMI sa zvyšuje s vekom –> Vo vekovej skupine 55 – 64 ročných je až 41,7 % obéznych

5. Aké sú ekonomické náklady chronických ochorení?

„Zdravý“ životný štýl americkej populácie v ekonomicky aktívnom veku by znížil náklady na zdravotnú starostlivosť o 49 %.
Obezita zvyšuje ročné náklady na zdravotníctvo o 36 %, fajčenie o 21 % a ťažký alkoholizmus o 10 %!
Nie je preto prekvapivé, že chronické ochorenia priťahujú pozornosť nielen lekárov a vedcov, ale aj mnohých ekonómov a lídrov biznisu. Otázka znie, aké veľké budú tieto náklady a kto ich bude znášať.

6. Aké sú metodiky na výpočet globálnych ekonomických nákladov?

Podľa štúdie Global Economic Burden of Non-Communicable Diseases sú tri:

1. Cost-of-illness approach (COI) – táto metodika vníma náklady chronickej choroby ako sumu viacerých kategórií priamych a nepriamych nákladov. Patria sem personálne náklady, procedúry, lieky, ambulantná a lôžková starostlivosť, ale aj nemedicínske náklady ako je transport, taktiež náklady spojené so získaním informácií, vzdelávania a komunikácie ako aj strata príjmu
2. Value of lost output (VLO) – táto metodika odhaduje projektovaný dopad chronických chorôb na agregovaný ekonomický output (HDP) pri zohľadnený, ako tieto choroby ovplyvnia prácu, kapitál a ostatné faktory vzhľadom na úrovne produkcie v krajine. EPIC model od WHO simuluje makroekonomické dôsledky chronických chorôb na ekonomický rast
3. Value of statistical life approach (VSL) – táto metodika odzrkadľuje ochotu populácie platiť za redukciu rizika ochorenia alebo smrti spojenej s chronickou chorobou. Tým, že dáva do hry ekonomickú hodnotu straty samotného zdravia, táto metodika ide ďalej ako len na hranicu dopadu chronických chorôb na HDP samotný.

7. Aké sú globálne náklady chronických chorôb?

Podľa štúdie Global Economic Burden of Non-Communicable Diseases:

1. Podľa metodiky COI:
   1. Rakovina – 290 mld. USD (2010) na 458 mld. USD (2030)
   2. Kardiovaskulárne ochorenia – 863 mld. USD (2010) na 1 040 mld. USD (2030)
   3. Chronické dýchacie choroby – 2 100 mld. USD (2010) na 4 800 mld. USD (2030)
   4. Diabetes – 500 mld. USD (2010) na 745 mld. USD (2030)
   5. Duševné zdravie – 2 500 mld. USD (2010) na 6 000 mld. USD (2030)
2. EPIC model WHO podľa metodiky VLO: chýbajúci output z 5 chronických chorôb v rokoch 2010 – 2030 je odhadovaný na 47 000 mld. USD
3. Metodika VSL – ekonomické bremeno stratených životov z dôvodu všetkých chronických chorôb sa hýbe od 22 800 mld. USD po 43 300 mld. USD v roku 2030.

8. Aký je výhľad?

• Medzi rokmi 2010 – 2020 chronické choroby narastú globálne o 15 % (na 44 mil. úmrtí)
• Rakovina – 12,8 mil. nových prípadov v roku 2008 narastie na 21,4 mil. v roku 2030

9. Ako je to na Slovensku?

Podľa Správy o zdravotnom stave obyvateľstva na Slovensku za roky 2009 – 2011 je mortalita nasledovná:

• Kardiovaskulárne ochorenia: muži – 46 %, ženy – 60 %
• Nádory: muži – 26 %, ženy – 20 %
• Dýchacia sústava: muži – 7 %, ženy – 6 %

Od roku 2000 sa počet diabetikov zvýšil o 20 %, dnes je ich viac ako 350 000 (7 % populácie)

10. Zhrnutie

1. Žijeme v ére chronických chorôb
2. Najväčší zabijaci sú: kardiovaskulárne ochorenia, rakovina, ochorenia dýchacích ciest, diabetes
3. Rizikové faktory v správaní: Fajčenie, alkohol, nezdravá strava, nefyzická aktivita
4. Metabolické rizikové faktory: Vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, vysoký cukor, nadváha/obezita
5. Chronické choroby sú finančne veľmi nákladné!

11. A čo z toho vyplýva?

1. Pre zdravotné systémy a zdravotné poisťovne sa kontrola nákladov nad chronickými chorobami stáva strategickou výzvou manažovania finančného riziko
2. Pre mladých chronických pacientov sa manažment chronickej choroby stáva súčasťou strategického rozhodnutia o životného štýlu – budú chcieť žiť plnohodnotný život aj so svojou chronickou chorobu a aby to dokázali, budú pre toto svoje rozhodnutie potrebovať partnerov – zdravotnú poisťovňu, poskytovateľov a administrátorov
3. Ak toto všetko vieme, prečo ľudia nevenujú viac pozornosti svojmu životnému štýlu?

V ďalšej prednáške si predstavíme koncept reward-based healthcare, zdravotníctva založeného na odmenách.

Literatúra:

1. Countering Non-Communicable Disease Through Innovation, 2012
2. Global status report on noncommunicable diseases, 2010
3. Noncommunicable Diseases, Country Profiles 2011
4. The Global Economic Burden of Noncommunicable Diseases, 2012
5. Správa o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2009 – 2011, 2012